Prekvapivé víťazstvo, výhra liberálnej demokracie, koniec Smeru a podobné hlášky dnes olepujú Slovensko v novinách a na Facebooku. Nadšenie však môže za rok vystriedať sklamanie, podobne ako sme premenili eufóriu roka 2010 premenili na zúfalstvo 2011 a 2012.
Čo urobiť viac aby sa to neopakovalo?
Každá župa, kde vyhrali nové tváre, bude riešiť rovnaké problémy. Cesty sú neopravené, stredné školy zaostávajú vo vzdelávaní, nemocnice a domovy dôchodcov potrebujú zlepšovať svoje služby, regionálny rozvoj je skôr úpadkom a cestovný ruch vyzerá tak, že o horehronskej Polomke informuje booking.com ako o mieste, ktoré je 48 km od Zakopaného.
Spolu so županmi sa dostali do zastupiteľstiev miestni aktivisti, politici, s ochotou posúvať dopredu nielen svoje mesto, ale už aj kraj a lokality, ktoré nemali šťastie na dobrých miestnych zástupcov.
Výmena skúseností
Nie je to však primárne o peniazoch. Tých majú všetci nedostatok.
Pre budúcnosť reformných regiónov je nesmierne dôležité, aby títo noví ľudia medzi sebou vytvárali funkčné partnerstvá a spoločne si vymieňali skúsenosti nielen s riešením problémov, ale aj s podnetmi a plánmi na posun dopredu.
Šesť reformne naladených krajov znamená pri dobrej koordinácii potenciálne šesť krát viac skúseností a inšpirácií – každý môže vymyslieť niečo, otestovať v praxi a iné kraje z toho môžu ťažiť. Ak nebudú všetci vymýšľať to isté koleso, urýchli sa toľko očakávaná pozitívna zmena.
Jednotlivé kraje si vo svojich kompetenciách takmer v ničom nekonkurujú, nie je to veľká politická hra o body a percentá od voličov. Práveže spoluprácou sa dá dosiahnuť veľa. Víkendový turista v Tatrách ani nevie, ale pri svojom pobyte navštívi bystrický, žilinský a prešovský kraj. Obraz si však robí o regióne a zahraničný aj o krajine.
Dôležité je chcieť. Voliči ukázali, že chcú.
