Od začiatku roka 2020 sú občania Slovenskej republiky vystavení rôznym krízam. Jednak to bola pandémia Covid-19 a zároveň s ňou spojené komplikované epidemiologické obmedzenia, ktoré medzi ľuďmi dramaticky zvyšovali šírenie konšpirácií a hoaxov najmä predstaviteľmi opozičných strán, ale aj šírenie strachu stranou OĽANO. Pripomeňme si ešte časy, že podnikatelia čelili situácii kedy museli na nejaký čas uzavrieť svoje prevádzky z rozhodnutia vlády. Následkom toho boli podnikatelia vystavení obrovským tlakom kvôli neistote či ich biznis vydrží a dožije sa ďalšieho dňa.
Vláda pod taktovkou Igora Matoviča im neposkytla žiadne istoty. SaS ako jediná koaličná strana dlhé obdobie kritizovala toto rozhodnutie v podobe uzavretia prevádzok. Aj toto bol dôvod, prečo SaS vyzývala Igora Matoviča a hygienika, aby ho prehodnotili a pristúpili k jeho zmierneniu a odškodňovaniu podnikateľov, pretože to malo obrovské dopady na HDP a celkovú ekonomiku na Slovensku.
SaS rovnako vyzývala, aby OĽANO predstavil možnosti pomoci pre podnikateľov na vykrytie ušlého zisku a nákladov, ktoré im pri uzatvorení prevádzok vznikli. Keďže tieto riešenia neprichádzali, SaS žiadala otvorenie prevádzok, aby sa zabránilo bankrotom v jednotlivých prevádzkach a zvyšovaniu nezamestnanosti. Tieto výzvy boli aj začiatkom prvých škriepok medzi jednotlivými vládnymi predstaviteľmi pretože OĽANO si nechcelo pripustiť pochybenie na svojej strane, tak jednoduchou obranou pre nich bol útok a kritizovanie predstaviteľov SaS.
Namiesto pomoci boli podnikatelia, ale aj občania svedkami hádok a špinavých útokov na Sulíka a SaS od koalície, na ktorých sa opozícia bavila a ktoré sa stali ornou pôdou pre vznik rôznych konšpirácii a hoaxov.
Táto frustrácia u ľudí nestihla ani pominúť pretože jednu krízu nahradila ďalšia kríza na konci februára 2022 v podobe vojny na Ukrajine, ktorú spustil agresor Rusko. Síce prvotné alebo priame dopady vojny neboli také dramatické pre finančný sektor na Slovensku (napr. banky, poisťovne a kapitálové trhy) ako sme sa na začiatku pozdávali, pretože tento sektor nedržal vo svojom portfóliu veľké množstvo ruských, ukrajinských a bieloruských investícií. Taktiež na Slovensku v danom období nepôsobila napríklad ani žiadna ruská banka alebo poisťovňa. Slovenskú ekonomiku dobehli nepriame dopady vojny (EÚ sankcie), ktoré pocítili aj občania na Slovensku v podobe zvyšovania cien energii a pokračujúci nárast cien plynu, ktoré mali za následok zvyšovanie cien potravín a strach z recesie. Za rastom inflácie stojí aj krátkozraká a ľahkomyseľná menová politika ECB a bezuzdné púšťanie peňazí do ekonomiky hlavne počas pandémie kedy boli ľudia platení za sedenie doma. Priemerná hodnota inflácie za rok 2022 bola na úrovni 12,8%. Samozrejme, výška inflácie medziročne medzi jednotlivými odvetviami bola rozdielna. Pri potravinách sa medziročne (december 2021 vs. december 2022) vyšplhala až na úroveň viac ako 29% (zdroj: Štatistický úrad).
Bohužiaľ, nielen tieto krízy, ale aj hádky opozície a niektorých koaličných strán a hádky medzi jednotlivými politikmi prehĺbili frustráciu medzi občanmi. Strana SaS sa už nemohla pozerať na to, čomu boli občania vystavovaní a čoho všetkého museli byť svedkami. Preto SaS-ka žiadala odstúpenie Matoviča z pozície ministra čo bola aj podmienka na ich zotrvanie vo vláde po 1.9.2022. Ako následok toho, že Matovič neodstúpil, SaS dodržala svoje slovo a odišla z koalície, aby nemuseli byť súčasťou neodborných rozhodnutí, diskusii a napádania zo strany Igora Matoviča a OĽANO. Pripomeňme si ako diletantsky pripravil rozpočet na ďalší rok, ktorého výsledkom by bolo obrovské rozhadzovanie peňazí občanov ak by strana SaS (už na strane opozície) opäť nezakročila a nekritizovala slabú transparentnosť rozpočtu a kde a načo by boli jednotlivé peniaze použité. Rozpočet bol pôvodne navrhnutý tak, aby mohol pokryť jeho neskutočné nápady a takzvané atómovky, ktoré mali liečiť jeho vlastnú frustráciu. Opäť to svedčilo o tom, že takáto strana na čele s Matovičom nemá čo vo vláde robiť. Koniec koncov sa strane SaS svojím odchodom z koalície podarilo ukončiť vyčíňanie Igora Matoviča vo funkcií ministra financií, ktorý ho viedol veľmi neodborne.
Už keď sme si mysleli, že situácia sa ukľudní a súčasná koalícia do volieb už ničím neprekvapí a ničím nebude trápiť spoločnosť, prišiel Matovič už ako poslanec opäť z nezmyselným návrhom ako si opäť liečiť svoju frustráciu z neúspechu a to tým, že ponúkne odmenu v hodnote 500 eur tým, ktorí (ho) pôjdu voliť v najbližších parlamentných voľbách.
Právo voliť je predsa súčasťou demokracie a je to naša občianska povinnosť, za ktorú by sme nemali brať odmenu. Príde mi to ako uplácanie voličov, aby prišli k urnám a odovzdali hlas tomu kto ich odmenil, prípadne im sľúbil odmenu. Človek, ktorý nasľuboval, že niektorí členovia súčasnej opozície Smeru a Hlasu budú pozatváraní aj kvôli udalostiam z pred 5 rokov (napr. vražda Kuciaka a Kušnírovej, agrodotácie alebo IT obstarávania na Finančnej správe), ale aj človek, ktorý neodborne viedol necelé 3 roky túto vládu a prispel k zadlženiu krajiny vďaka jeho rozmarom, atómovkam a populizmu, nemá právo rozhadzovať ďalšie peniaze (1,5 miliardy Eur) na uplácanie občanov, aby ho volili. Jeho strana spôsobila veľký zmätok v spoločnosti a v slovenskej politike. V tomto prípade by vôbec nešlo o spravodlivú investíciu ako tomu hovorí pán poslanec Matovič, ktorá by pri volebnej účasti 3 miliónov ľudí nás občanov stála 1,5 miliardy Eur, ale o úplatok a populizmus z jeho strany voliť ho aj v nasledujúcich parlamentných voľbách.
Možno, že ešte príde Matovič s modifikáciou svojho plánu na odmenu pre voličov. Napríklad by mohol navrhnúť, aby sa nerozdávalo 500 €, ale poukaz na alkoholické nápoje a tabakové výrobky v hodnote 500 €. Však voliči majú viac než 18 rokov a aspoň časť peňazí by sa vrátila hneď späť v podobe DPH a spotrebných daní. A po voľbách by bola na Slovensku jedna obrovská opica :-)
Je preto na nás, aby sme zabránili pokračujúcemu plytvaniu peňazí z verejného rozpočtu a nevolili človeka a stranu, ktorá už napáchala dostatok škody a ukázala sa ako nedemokratická. Zamerajme sa na stranu, ktorá nechce zvyšovať dane, snaží sa o rozpočtovú striedmosť a cielené rozdelenie financie na tie sektory, ktoré to najviac potrebujú.
