India 2006 - Dharamshala (India)

(Pakistan, India, Golden Temple, tura v Dharamshale)

Písmo: A- | A+
Diskusia  (7)

15.10.2006 19:00

Pozeram na hodinky a zistujem, ze je nedela a na Slovensku je 16:00. Napinavou cestou sme sa nakoniec v zdravi dostali do Quetta. V meste je kopec ludi, riksiakov, aut, mikrobusov, stankov, predavacov; maly chlapec v smradlavej kanalizacii lovi plechovkou nezname poklady.

V Quetta sme sa moc nezdrzali, prestupujeme na vlak do Lahore. Cesta vlakom bola dlha, ale prijemna. V kupe s nami cestuje Peter Misci - vlastnym menom Asif. Opat neuveritelna podoba ludi - rovnaka tvar, okuliare, gesta, prehlad, inteligencia. Velmi dobry clovek pracujuci v oblasti IT, pomaha choremu Dantemu susit bibliu, ponuka nas granatovym jablkom. Je to zaujimava plodina, nevedel som, ze to ma vnutry bobule chutiace a vyzerajuce ako nase ribezle. Asif je rovnako ako Peter rodinne zalozeny skvely clovek. Ma so svojou zenou styri dcery, ale ziadneho syna. To mu dava pravo, zobrat si za manzelku dalsiu zenu, ale neurobil tak, lebo svoju manzelku moc lubi. Zartuje, ze synovi staci dat par Rupii a je klud, ale dceri vraj dokazu otca naozaj milovat :) Vyzera, ze je stastny, trpezlivy, velmi mudry a dobry clovek.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V Lahore sme sa ubytovali v Guest House. Je to dvojposchodovy dom s viacerymi miestnostami. Postele su v izbach jedna vedla druhej, vsade su otvorene dvere, je tu balkon a na streche mala terasa. Ja byvam na prizemi, Stephanie isla na poschodie. Najblizsie priestory zdielam s blaznivym na cerveno prefarbenym Britom a talianom Markom, ktory cestuje uz treti rok. S Markom sme boli v meste na veceru. Komplet vecera aj s cajom ma vysla na 25 SK. Kupil som si este daco pod zub na rano a na terase pokecal so Svajciarmi vracajucimi sa po osmich mesiacoch z Indie, Brazilcankou vracajucou sa po roku, so starsim parom vychodnych nemcov a japoncom Zusi na streche Guest Housu s vyhladom na rozsiahly Lahore.

SkryťVypnúť reklamu

Vychodny nemci popisali svoju vlastnu situaciu a pocity pred vstupom do EU a po vstupe vpodstate rovnako akoby zili na Slovensku :) Velky rozdiel oproti nam vsak vidim v tom, ze sa ludia snazia kupovat vlastne vyrobky a nie zapadne. Ved ked si kupime Slovenske topanky, obuvnik si napr. postavi novy dom, da zarobit Slovenskym murarom a tak dalej a tak podobne, peniazky sa vratia domov a nie ako ked si kupime predrazene Adidasi. Zatial mame oproti Nemcom jednu vyhodu - par Slovenskych podnikov este mozno ostalo; za par rokov to tak nebude.

Japonec Zusi mi zas vysvetloval, ako sa vlastne z jedla buduje ludske telo. Telo je schranka mysle (duse) a tym padom ju velmi ovplyvnuje. Mysel potom aj na zaklade toho ako sa v tele citi preziva svet naokolo, kona, robi politiku, miluje, alebo vedie vojnu. Je potom velmi previazane co clovek je a co sa v konecnom dosledku vokol neho odohrava. Je zastancom prirodnych jedal, uci ma ako urobit dobre chapati, preco je dobre byt vegetarianom a preco nejest napr. v lacnom McDonalde. Zaujimave, ze u nas je Donald naopak drahy a napriek tomu je cool a IN zaplatit nehorazne prachy za nezdrave jedlo amikovy spoza vody.

SkryťVypnúť reklamu

Nuz a tak - mam sa fajn. Horuco je cez den aj v noci, na ruch v mestach som si este celkom nezvykol, ale myslim, ze to chce len cas.

Prechod Iran-Pakistan a Pakistanska cesta Taftan - Quetta pre cudzincov mozno nakoniec nie je az tak nebezpecna - vela ludi z guest-house-u tadial islo, alebo pojde, moje pocity sa vsak napriek tomu prilis nezmenili.

16.10.2006 22:00

Dnes som sa bol pozriet v Lahore do ZOO. Pre domacich stoji listok 10, pre cudzinov 300 Pakistanskych Rupii. Videl som smutne a unudene zvieratka ako v kazdej ZOO, kenguri, opice aj bieleho tigra. Chvilu som si v ZOO cital knihu. Rozhodol som sa dnes relaxovat mimo ludsku spolocnost a tak som z mestskej trmi-vrmi utiekol do pekneho parku, nasiel som si tiche miesto, lezal na trave a len tak nechal myslienky v hlave plynut ako sa im paci. Nakoniec som sa rozhodol aj napriek odporucaniam nadhernu prirodu severneho Pakistanu nenavstivit a vyrazit zajtra do Indie smerom na Kashmir. Aj ked tie mesta po ceste boli pre mna viac-menej len nutnost a mam uz chut byt v horach, pozriem si aj Amristar a bydlisko dalajlamu - Dharamsalu.

SkryťVypnúť reklamu

Krestanstvo

V mojom rozjimani v parku ma prerusil Pakistansky krestan a celky nateseny, ze sa moze vyrozpravat, hodinu ma krmil prichadzajucim koncom sveta a inymi nevsednostami, ktore prave on objavil v biblii, je presvedceny, ze sa nemyli a chcel by svoje teorie predniest celemu svetu. Vydrzal som to bez nervozity. Ked uz toho bolo dost, rozlucil som sa a odisiel. V tychto koncinach je nabozenstvo naozaj pre ludi este viac dolezite ako napr. u nas. Kedze som v tychto koncinach najma farbou pleti naozaj exot, neprejde 10 minut, aby ma niekto neoslovil. Niekedy dotycnym staci stisk ruky, inokedy sa pytaju ako sa mam, odkial som a ako sa volam. Ak debata pokracuje, nasleduje nabozenstvo. Krestanstvo je tu v mensine a v moslimskej krajine ma prichut vynimocnosti a zakazaneho ovocia :)

Sexualita

Moslimska sexualita je velmi obmedzovana - napr. ani bozky na ulici, ci drzanie sa za ruky nie je pripustne. Tym padom sa tu vytvara trosku umele a nezdrave prostredie, co ma za nasledok zvyseny vyskyt homosexuality. Napriek tomu je uplne bezne, ze sa na ulici drzia dvaja chlapi za ruky a je to len prejavom priatelstva. Riadna haluz, ked som to prvy krat videl :) - pre nas nieco nepredstavitelne :)... 

V nocnych uliciach Lahore

Nocna ulica, stanky s jedlom, pary, vone, motorky, rikse, mnozstvo ludi, osupane domy, trochu spiny, trubiace auta, svetelne reklamy, chlapi drziaci sa za ruky, starsi pani s vlasmi bezne prefarbenymi na cerveno. K tomu si este pridajte biele dlhe kosele az pod kolena, pri pohlade na ktore som sa dlho nemohol zbavit pocitu, ze vsetci prave zdrhli z nemoznice a ked si to vsetko predstavite, tak zhruba tak to asi na ulici vyzera :)

18.10.2006 11:20

Vcera som prekrocil Pakistansko - Indicke hranice; bolo to o chlp. Pridali sme dalsiu polhodinu na hodinkach. O stvrtej zacala zatvaracia ceremonia. Bolo to v pohode - vojacikovia pochodovali, ludia tlieskali, kricali Hindustan (India), viali Indicke vlajky a vlajocky, kopec ludi, zeny a muzi separe, zenska cast pestrofarebne oblecena. Po ceremonii som dostal pri posedeni na lavicke minimalne 30 ponuk rovnakeho DVD a fotiek z ceremonie.

Golden Temple

V Amristare som stravil noc v Golden Temple. Nie som na historicke zalezitosti, ale toto stalo za to. Je to Sikhske svate miesto stvorcoveho podorisu. Zastavana cast po obvode vytvara ukryt pre obrovsku vodnu plochu, uprostred ktorej stoji zlaty chram. Pri jeho stavbe vraj pouzili 750 kg cisteho zlata. S brehom ho spaja murovany mostik. Vsade je dokonala cistota, po obvode sa prechadzaju taky Ti typicky svaty muzi v plachtach, so satkami na hlavach, dlhociznymi bradami, mystickym pohladom, niektory s cervenym znamenim na cele a nie zriedka opierajuci sa o bambusovu palicu. Pred vstupom sa musi kazdy vyzut, umyt si nohy a do vnutra smie vstupit len s prikrytou hlavou. V jadre Zlateho chramu (vnutri zlatej budovy uprostred) sedi svaty muz a neustale spieva daku modlitbu. Doprovod mu robia varhany a typek na bongach. Cele to dohromady vytvara taku zaujimavu tranzovu atmosferu.

Na celej veci sa mi vsak najviac paci, ze guru Nanak - zakladatel Sikhizmu povedal, ze do tohto chramu moze vstupit kazdy bez ohladu na nabozenstvo, rasu ci peniaze a kazdy tu smie zadarmo prespat a dostat najest. Obe z moznosti som samozrejme (hlavne zo zvedavosti) vyuzil. Ked som dostatocne nasiakol kludom posvatnej nocnej atmosfery, odobral som sa k miestu spania. Pred vchodom do obrovskej haly Sikhsky spravcovia lezoviska prave hnali jedneho toho typickeho svateho muza von z chramu. Dlhu cestu k hradbam mu kratili intenzivnym obsivanim chrbatu bambusovymi palicami. Do situacie som neprenikol, ale predpokladam, ze typek dako zneuzil dobrosrdecnost tohto nadherneho miesta a tak dostal, co mu patri :) Takyto jednoduchy a pragmaticky system udrziavania poriadku sa mi velmi pozdava :) Ziadna policia, byrokracia, vyhovorky a uniky pred spravodlivostou. My Ta vitame s otvorenou narucou, dame Ti najest a Ty nevies co sa patri? Tu mas palicou po chrbte, nabuduce si uz zapamatas:) Keby aj u nas zlodejovi najprv na chrbat bambusovym klatom nalozili, spolocnosti by to isto prospelo :) Nepotrebujeme zmenky a podobne kraviny - neplatis fakturu - bambusom po chrbate a potom sa nam mozes zdoverit, preco neplatis a co Ta trapi :) Velmi vesela predstava - uz aby som bol v parlamente :)

No ale spat ku Golden Temple. Vo velkej hale spia vsetci ludia pohromade, uprostred su udrziavane toalety a moznost umyt sa, ci "osprchovat". Cudzinci maju oddelenu miestnost, kde si mozu zlozit a uzamknut batozinu a kazdy podla moznosti dostane jednoduchu drevenu postel s dekou. Rano byva zvykom (nie je to povinost), ze cudzinci nejaku tu Rupiu chramu daju. Vysku si urci kazdy sam.

Rano som sa bol pozriet v chrame na svetcov. Pri odchode som dostal doslova "za hrst" chutnej sladkej kase. Chvilu som rozjimal pri vode a potom som siel do "jedalne". Pred vstupom som dostal (ako vsetci ostatni) nerezovu misku a tanier. Vnutri mi dali Chapati, nalozili chutnu fazulovu kasu a do misky naliali vodu. Vsetko je zdarma, povinnostou je len to, ze si musi kazdy sadnut na zem tak ako vsetci ostatni, bez ohladu na spolocenske postavenie. Pomedzi ludi chodia Sikhovia a kazdemu prikladaju, kolko mu len srdce raci... Cakal som, ze pri odchode bude treba aspon umyt misku, ale aj o to sa postaral miestny "personal". ...Golden Temple vo mne zanechava velmi pekne pocity.

Cesta do Dharamshaly

Cestujem staruckym autobusom do Dharamshaly - domova Dalajlamu a sidla exilovej Tibetskej vlady. Uzivam si cestu - krajina je podobna ako na Slovensku, akurat tu nie su kopce a cesta je fest hrbolata :) Na autobusovej zastavke som si dal vytlacit pol litra ananasu, pomarancov a jablk (asi 20 SK) a cas si kratim pozorovanim postavajucih krav.

Opat si cestu uzivam :) Pozeram len tak z okna na krajinu, premyslam o zivote, cestovani, o Indii. Je mi fajn, som panom svojho casu, ked mam chut ist idem, ked chcem zostat, postojim, spolocnost je v guest-huseoch. Tesim sa na Kashmir, Himalaje, Nepal a som zvedavy na budhistov. Myslim, ze je super, ze som nesiel lietadlom. Spoznal som aj ine krajiny a na vselico som si po ceste uz zvykol. A tak mi India teraz prijde celkom prirodzena a oproti predchadzajucim krajinam o dost slobodnejsia. Mozno je to aj tym, ze je tu tolko nabozenstiev a nikto sa na to moje nepyta. Ludia su uplne otvoreny, usmievaju sa a tak :) Z Indie na mna mna dycha sloboda a volnost :)

Samozrejme, ze tu nie je cistota a komfort Europy. Aj vo velkych mestach ako Amristar (1 mil. obyvatelov) su sice vysoke budovy, reklamy a obchod vedla obchodu, ale inak sa to v istom uhle pohladu moc nelisi od Slovenskej echt zapadnutej dedinky :) Kravy, slama, osol, drevene vozitka od vymyslu sveta, stare bicykle, motorky, rikse, ludia, vsadepritomne drevene pultiky a stanky s rozmanitym tovarom, remeselnici, sem-tam smrad, trubenie aut, muzi zvacsa v koseliach a tesilakoch, prip. zahaleny do plachiet, roznofarebne oblecene zeny nuz a tak :)

Viem, niekomu sa predstava takehoto "dedinskeho" mesta nepozdava, ale ja sa na to tak nepozeram. Ludia ziju, to znamena, ze zit sa tu da a ten zvysok je len uhol pohladu a potreba komfortu. Ja s tym nejak prorodzene nemam problem, uzivam co India ponuka, vidim, co som nikdy nevidel a tesim sa co dalsi den prinesie :) Jednoducho povedane mam sa fajn :)

Financie

Len tak informacne som zratal, co ma stala cesta zo Slovenska az do Dharamshaly a vyslo mi to asi na 6600 SK aj s Tureckymi vyzami, ubytovanim a jedlom (vsetko so som doteraz minul a potreboval).

19.10.2006 18:00

Vcera sme v noci dorazili do Dharamshaly, resp. do Bhaksu - co je, kusok vyssie polozena osada. V autobuse som stretol zidovku z Izraela a jedneho Americana. Presvedcili ma, aby som siel do Bhaksu, lebo je to menej turisticka cast. Som trochu sklamany. Miesto bydliska Dalajalmu ako aj Bhaksu je obycajny turisticky shit. Hotel sa opiera o hotel, prazdne miesta vyplnaju obchody so suvenirmi, turisti piju colu, v restauracii hra Pink Floyd a celkovo to tu vyzera jak obrovsky kemp.

Izraelcanka chce ist rano na turu, tak sme sa dohodli, ze vsetci niekam vyrazime. Rano som vstal asi 7:30, nechcem vsak ostatnych budit a nemam ani extra chut na spolocnost a tak som sa vybral sam. Vyzera to tu podobne ako v Tatrach. Kopce zvacsa zahaluju mraky, ale je rano a tak verim, ze pocasie sa k obedu vylepsi. Cestou stretavam nieco ako "kaplnky", akurat je tu Shiva miesto Jezisa a miesto sviecok tu horia vonne tycinky - vonu maju ako tie (pre mna najvonavsie) co su u nas najbeznejsie v kazdej cajovni (tie v zltej krabicke).

Pod horami nachadzam 2 pastierov koz pri domoch z na seba naukladanych kamenov. Stary dedo priklada na ohen a suhaj krmi mlade kozlata. Su uplne genialne. Je ich tam hadam zo tridsat. Jedna si ma velmo oblubila - prisla ku mne, vyplazila na mna jazyk, zmurkala ocami, oblizla mi ruku, lubilo sa jej, ked som ju hladkal ako psa, behala okolo mna, vyskakovala a smiesne detsky becala. Vzdy bolo mojim snom pestovat kozu, ale teraz som si tym uplne isty. Skvele zviera, genialny blakot.

Suhaj vravi, ze tu nie je chodnik, potrebujem sprievodcu. Informacne sa pytam, co sprievodca stoji, ale chcem byt sam, mam dost casu, sedliacky rozum, daleko ist nemusim a hore sa hadam daku dostanem a tak pokracujem dalej. Urobil som prevysenie 1100 a dostal sa do sedla vo vyske 2800 metrov. Cesta hore bola fajn - trochu slniecka, priroda, volnost, myslienky do vetra. Stretavam len domacich pastierov koz, kone a velku skupinu typkov s nalozenymi somarmi. V sedle su dva stare, otrhane stany s roznym tovarom. Davam si mrkvovu stavu a cierny caj s mliekom (spolu asi 15 SK). V pohode by sa tu dalo prespat, ja somar som vsak v guest-house nepovedal, ze sa mozno zdrzim aj na noc a nechcem, aby sa o mna dolu bali.

Vsade je hmla, viditelnost asi 50 metrov, vrcholy su v oblakoch. Najblizsi a posledny stan je asi hodinu zo sedla. Hore vsak uz vedie modra sipka a tak reku skusim este kusok. Cestou hore zacinam ziskavat uplne jasnu predstavu, ako chcem travit cas v Indii. Asi po hodine som sa naozaj dostal k drevenej, asi meter a pol vysokej, sedem metrov dlhej drevenej konstrukcii prikrytej igelitom. Vnutri je po krajoch tovar, na zemi su stare deky. Tmavy typek zakryty az po usi ma vita a debatuje so mnou o pocasi, moznosti noclahu (myslim, ze by sa dal zjednat na 60 SK) a nadhernom vyhlade na Dharamshalu a cele okolie, ktory teraz bohuzial kvoli mrakom nie je. Hned by som tu zostal a nielen den. Kupil som si dzus a perfektne eukaliptove cigarety. Na vrchol je to len kustik a tak sviznym krokom stupam. Je pol jednej, o pol siedmej pada na krajinu tma a ja som si zabudol baterku, aj ked som vcera na to myslel. Dosiahol som 3300 metrov, vsade je hmla, citim, ze nohy zacinaju slabnut, viditelnost asi 15 metrov, absolutne ticho uz nerusia len vrany lietajuce podo mnou, ale aj hromy v mrakoch.

Trochu sa zoserilo, zdvihol sa vietor, nikde nikoho (tak ako celou cestou), stislo mi ritku. Sviznym krokom zrychlovanym hromami pobieham k stanu. Cesta hore bola jednoduchsia - aj ked tu nie je chodnik, vedel som kam ist. Cestou spat dakujem za pritomnost budhistickych miest, pomocou ktorych sa aspon trochu orientujem. Nasiel som stan, skusim este zbehnut do sedla. Cestou zistujem, ze nie je vobec tazke stratit sa. Zachranila ma opat budhisticka "kaplnka" asi 15 metrov podo mnou. Vratil som sa na chodnik a zbehol do sedla. Hrozive mraky ostali na kopcoch, pokracujem inou (oznacenou) cestou do dole. Az pocas nekonecne dlheho klesania si uvedomujem, ako vysoko som bol.

Zo sedla az do Bhaksu sa so mnou rozhodol ist pes. Asi videl, ze mi nohy mozu coskoro odmietnut sluzit a tak sa ma ujal :) Chvilku som s nim kecal po Slovensky, chvilu po anglicky, ale moc mi nerozumel. Myslim, ze velmi dobre pozna nielen tuto cestu. Ked som odbocil zo spravnej cesty (aj napriek jeho odporucaniu) okamzite preplanoval trasu a navigoval ma cez malicke osady a policka :) Cestou ochranil moj krehky zivot pred bandou rozblacanych kozliatok prikrytych igelitom. Skvely pes. Musim mu dat najest, ked dojdeme dole. Ked som vsak prisiel do Bhaksu, chvilku sa ma este drzal, ale ked videl, ze uz hadam trafim, isiel svojou cestou a necakal ani na odmenu - tomu poviem charakter. Dostal som sa do guest houseu. Je to bajecny pocit lezat na posteli :)

20.10.2006 17:00

Vecer zacalo prsat. Dnes prsi cely den. Bol som sa pozriet v Dalajlamovom klastore. Mal som z miesta velmi prijemne pocity. Dalajlamu bude moznost vidiet v nedelu rano, ale neviem, ci tu este budem. Je tu zima, prsi a taha ma to dalej. Kashmir asi vynecham - su tam vraj boje a kazdu chvilu tam pada sneh a uzatvaraju cesty. Nemam rad vojakov a nechcelo by sa mi niekde stvrdnut. Rozmyslam, ze pojdem ku Tibetu, pozriet Himalaje a potom cez Nepal do Bodhigaje a Sikimu.

Zatial asi tak, drzte sa :)

Jako.

Marian Bracinik

Marian Bracinik

Bloger 
  • Počet článkov:  15
  •  | 
  • Páči sa:  0x

  Jalovice bežali po stráni, keď obloha vyjavila dúhu. Jemný dážď orosil podbeľ  a hrach. Babka vycerila tesáky a ostrým pohľadom pokosila lúku. Jalovice zosmutneli.Jako.     Zoznam autorových rubrík:  Kolumbia 2014/15India 2006Ukrajina 2005

Prémioví blogeri

Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

42 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

274 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
SkryťZatvoriť reklamu