Pri okne.
Stál som tam vzadu, pri okne.
Len kvôli Tebe som tam stál,
pozeral na zájdené sklá a
ošúchané rámy ...
Na strechy, domy, ulice,
kde oranžoví páni s taškami
zbierali odpadky a špaky.
(Mal som ich
ako na dlani –
dvaja z nich
poriadni dlháni
a jeden krátky,
ten so stareckou
sklerózou,
motal sa
podo mnou
k najbližšej
pasáži ...)
Trhol som prudko
plecami, striasol sa
od zimy, vysypal
popolník. Na dvore
vedľa latríny pískal
si domovník
skladajúc saxafón.
Ale nie pre neho
stál som tam
vzadu, pri okne,
pozeral na zájdené sklá
a ošúchané rámy.