Jennifer Mackewn zdôrazňuje úlohu neverbálnej komunikácie v ranom detstve pri zakoreňovaní hanby. Preto je podľa nej podstatné všímať si v terapii hlavne neverbálne prejavy pocitov zahanbenia. Podstatu terapie vidí v terapeutickej práci pomocou neverbálnych prostriedkov. Vyjadrovanie sa cez papier, hlinu, kresbu, hudobné nástroje, marionety, pohyb, hlas, meditačné a dychové praktiky, všímanie si držania tela, dychu, toku energie.
Práve pri terapeutických experimentoch klienti často robia niečo, čo v nich môže vyvolať pocity hanby. Pripadajú si zraniteľní v nezvyčajnej situácii. Podobné signály by si mal terapeut tiež všímať. Porozumenie vzniku, vývoju a riziku vzniku pocitov hanby je podľa niektorých psychológov základom efektívneho a citlivého poradenstva.
Silný pocit hanby sprevádza z hľadiska Gestalt terapie poruchy vývoja osobnosti, ktoré majú krehký proces sebauvedomovania. Cieľom v tomto prípade nie je podporovať za každú cenu katarziu a zosilovanie kontaktu, pretože to môže byť pre týchto ľudí zničujúce. Skôr sa podľa Jennifer Mackewn treba u nich zamerať na podporu vnútornej sebaorganizácie a rozvoj stabilného sebauvedomovania.
