Vlastne áno. Vojenčina v mierovom stave je priam založená na originalite. Totiž, na tvorivom vykazovaní činnosti. V praxi to znamená asi toľko, že čistá dlážka nemusí byť naozaj čistá. Stačí ak je poriadne mokrá. Úprimne - väčšinou ani nebolo čím umývať. Vyzeralo to tak, že armáda je v koncoch a vojaci to majú na saláme. Deravé vedrá, vyštrbené hrable, potrhané handry, prázdne fľašky od okeny ... Zato okná sa lesknúť museli. "Vojak sa stará, vojak má!" pochopil som v praxi múdrosť, ktorú som dovtedy poznal iba z českých komédií.
Hospodársky deň v sobotu bol vôbec časom skutočne horlivej činnosti. Počas týždňa sme síce pochodovali, obliekali sa a vyzliekali do roztrhaných plášteniek a masiek, vláčili atrapy protitankových mín, chodili na dôstojnícke prednášky a čo ja viem čo ešte. Armáda však šetrila nielen na strelive, a tak to celé nápadne pripomínalo hry z raného detstva. To až hospodárska sobota dávala životu v kasárňach naozajstný zmysel. A takisto naším veliteľom.
Napríklad - taký plukovník Vranoplach. Ten posielal v sobotu vojakov zbierať jablká a hrušky po celom útvare. Nahádzal ich potom do suda a spolu s chlebom vypálil (ovocie, nie vojakov -aj keď z niektorých by možno bola chutná vojakovica). Naučil sa to asi kedysi na štúdiách v Rusku. Nadporučík Ján Balabán zas kontroloval čistotu izieb v bielych rukavičkách. Nelenil vliezť ani pod posteľ, aby našiel nejakú tú špinku. Ak to nevyšlo, mal vo vrecku naporúdzi vlastnoústne pripravené ohryzky. Tie nenápadne podhodil na pohrabaný trávnik, aby tak mohol niekomu zaraziť vychádzky. Naozaj netuším, prečo ho pri odchode do civilu ktosi zamkol do skrine a potom zhodil zo schodov.
Nadporučík inžinier Ján Balabán raz chcel aj od nás, aby sme pochodovali s nováčikmi ešte večer pred prísahou. "Až za ten mostík!" rozhodol. Jeden z nás (tiež inžinier) nesmelo podotkol: "Cez most sa podľa predpisov nemá pochodovať." Balabán zmodrel a poslal nás držať mostnú konštrukciu odspodu. Stáli sme v potoku, zatiaľ čo vojaci nad nami dupali. "To aby ten most nespadol." dodal nadporučík. O nepochodovaní cez most samozrejme vie, ale nemáme mu podrývať autoritu. Také sú už myšlienkové pochody lampasákov.
Inak sme v sobotu chodili aj do vojenského priestoru v Sučanoch. Raz sme tam dva kilometre cesty čistili od nánosov metlami a lopatami. Inokedy z nás vytvorili vysokoškolskú rojnicu so zodpovednou úlohou: rozkopávať kanadami krtince na strelnici. Plece pri pleci sme kopali do zeme spolu s pravoslávnym duchovným, právnikom a fyzikom. Obdivovali sme prírodu a kopec, za ktorým sa skrýva Terchová. Vtedy som pochopil, že všetko stačí robiť len naoko a kasárenské bremeno sa mi stalo ľahším.
