Ja som za to, aby sa vyskúšalo všetko. Ale prehnaná glorifikácia nezmyslov škodí. Hlavne na Slovensku máme taký nešvar, že všetci chcú v rámci PR vyzerať dobre a skočia po akýchkoľvek trendoch bez ohľadu na to, o čom je táto krajina. Málokto tu ale zdieľa poučenia, reálne dáta alebo proste aj nepodarené skúsenosti alebo riziká. Hoci by nám to všetkým viac pomohlo ako "tvárenie sa a glorifikácia populárnych ideí."
Realita akoby sa nenosila.
Pritom je nám jasné, že život na sociálnych sieťach nie je odrazom reality. Nie, nie sú teraz všetci na Maledivách, neoddychujú všetci cez deň, nemajú sa všetci iba dobre. Na sociálnych sieťach komunikujú viac a intenzívnejšie zamestnanci a freelanceri ako zamestnávatelia, ktorí majú plné ruky práce s biznisom. Rovnako je to s ideami o homeoffice a 4 dňovom pracovnom týždni. Ako PR sú obe tak silné a lákavé témy, že sa veľmi málo bohužiaľ hovorí o nevýhodách alebo reálnych dopadoch. Chýba nám kritické myslenie a ochota zdieľať "learnings" ako mi hodrušania hovoríme.
Pritom z firiem, ktoré zaviedli 4 dňový pracovný čas počuť pomerne často, že zo štvrtka sa stala streda a produktivita práce tentokrát už v stredu je výrazne menšia, že narástli nároky na projektové riadenie a skills ľudí, strategické projekty a inovácie sa spomalili, narástli nároky na teambuildingy, spoločné stretávania a vzrástli aj nároky na efektivitu ľudí, lepšie schopnosti stredného manažmentu a ich riadenia a na to nie je každý zamestnanec zvyknutý.
Výsledky z iných krajín, okrem tých pozitívnych vecí, hovoria aj to, že ľudia pri 4 pracovných dňoch prestali blicovať, brávať si sick days, poklesli homeofficy (museli, ak si chceli firmy a ľudia uchovať produktivitu práce a teda 4 pracovné dni) a pod.
SLSP vo svojom PR hovorí o pilotnej prevádzke (úplne logicky), nehovorí, ako sa to interpretuje, že do toho naostro skočili. Sporka neuvádza ani podmienky a kritéria, ktoré je potrebné dosiahnuť, aby sa z pilotu stal štandard... komentáre a headliny však vyzerajú tak, že kto ešte nemá 4 dňový pracovný týždeň je old school a mimo...
World Economic Forum publikoval výsledky najrozsiahlejšej štúdie v UK, kde zo 60 firiem, ktoré v rámci 1 roka skúsili kratší pracovný týždeň, iba 18 zaviedlo 4 dňový pracovný týždeň permanentne. Ďalšie to ďalej skúšajú, pričom podmienka je, že nesmie klesnúť produktivita práce nikdy pod 100% ako bola pri 5 dňoch. Island, NZ a Belgicko majú 4 pracovné dni pre vybrané profesie. V Amerike je časová flexibilita ďaleko voľnejšia a bežnejšia, ale napríklad až 67% Američanov povedalo, že by uprednostnilo 10 hodinový 4 dňový týždeň pred 8 hodinovým 5 dňovým (21 %). :)
Neviem ako by podobný prieskum dopadol u nás, keďže my ako národ veľmi ochotní pracovať nie sme. Aj podľa Eurostatu totiž patríme medzi slabšie krajiny v produktivite a ochote pracovať a v priemere u nás zamestnanci pracujú bohužiaľ iba 5 až 7 hod denne.
Rovnako nekritická diskusia je o home officoch a o tom, že sú už "všade štandardom." Nie sú. Podľa pravidlenej ekonomickej analýzy SAV môže pracovať z domu max 37 % obyvateľov tejto krajiny. Jednoducho treba prijať fakt, že sme priemyselno-poľnohospodársky štát a nie startup nation. Ak k tomu pridáme nepretržité služby a profesie, vyjde nám z toho, že realita krajiny je inde. Služby pridanej hodnoty a IT nie sú tak rozvinuté, ako v okolitých krajinách a takmer 18 % starších alebo aj mladých ľudí nemá stále žiaden alebo pravidelný prístup k internetu.
Pritom by sme zrejme potrebovali opak. Bez práce nie sú koláče, hovorili už naši otcovia a dedovia. A ak sa má táto krajina niekam posunúť, skôr mi to pripadá tak, že by sme si mali vyhrnúť rukávy a najbližších 5-10 rokov makať omnoho viac ako všetci naokolo, aby sme zvrátili to, čo sa tu napáchalo a neboli sme poslední alebo predposlední v EÚ. Pretože odraziť sa od dna, sa dá skôr tak, že budeme ochotní urobiť viac ako tí druhí...
Budem rád, ak mi váš názor na túto tému napíšete do komentára.
