Poľsko síce nepatrí medzi typické dovolenkové krajiny, ale je to zaujímavá oblasť, ktorú chcem určite spoznať oveľa viac. V lete som bol na návšteve starej mamy na Liptove a rozhodol som sa, že si výlet a ďalšie hodiny posledného dňa dovolenky spestrím cestovaním po Malopoľsku.
Hlavným mestom Malopoľského vojvodstva (po poľsky: Województwo małopolskie) je Krakov (po poľsky: Kraków) s cca 757 500 obyvateľmi. Predtým som si najskôr naplánoval krátku prehliadku mestečka Wadowice (19 500 obyvateľov), kde sa v roku 1920 narodil Karol Wojtyla, pápež Ján Pavol II. Mojim cieľom bolo vidieť naživo pápežov rodný dom...
Aby som sa dostal autom do Poľska, najkratšia a najlepšia trasa bola pre mňa jednoznačne cez chladnú, ale peknú Oravu. Nebolo problémom prejsť okolo Oravského podzámku, kde je vybudovaný krátky úsek diaľnice. Ďalej som pokračoval cez okresné mestá Tvrdošín a Trstenú a o pár minút som sa ocitol na hraničnom priechode Trstená / Chyżne.
V aute mám spoľahlivú navigáciu, i keď ani jej sa nedá vždy stopercentne veriť. :) Hneď na hraniciach som nastavil smer Wadowice, čo bolo odtiaľ už len okolo 80 km a šoféroval som ďalej.
Ako prví ma upútali pocestní obchodníci väčšinou s drevenými soškami, metlami alebo nábytkom. Takisto som zahliadol množstvo predavačov s medom. Každopádne musím povedať, že po prekročení hranice sa mi otvoril úplne iný svet. Bola to krajina, ktorá žila oveľa viac ako Orava a moja hlava sa popri šoférovaní otáčala sprava doľava a naspäť. Obzeral som si miestnu architektúru so sympatickými drevenými domčekmi a naozaj sa mi všetky veľmi páčili. Čím som sa približoval bližšie ku Krakovu a Wadowiciam, tým bola doprava hustejšia a musel som viac brzdiť, až čakať v rôznych lokálnych zápchach.
Vstúpil som do Wadowíc, ale jediný problém bol, že som ani netušil, kde sa môže nachádzať rodný dom Karola Wojtylu. A tak som zastavil na prvom parkovisku pri nejakej pošte a spýtal sa prvého človeka. Ten keď zbadal slovenskú ŠPZ-ku na mojom aute, hneď ma potľapkal po ramene a radostne sa so mnou zvítal ako keby sme boli starí kamaráti.:) Bolo to milé a sympatické a hneď som mal úsmev na tvári. Priznal sa mi, že jeho syn vraj často cestuje do Trnavy a celá rodina chodí cez zimu na lyžovačky do Vysokých Tatier, takže Slovensko a Slováci sú mu veľmi blizki.
Bez reptania mi pomohol a pokúšal sa vysvetliť, ktorým smerom mám ísť. Po pár sekundách sa však rozhodol, že má nenechá v štichu a kvôli mne pôjde vlastným autom až k rodnému domu pápeža, ktorý sa nachádza v samom centre mesta a ja ho budem nasledovať. Bolo to neuveriteľné ako si cudzí ľudia vedia pomôcť a pritom sa poznajú len chvíľku. Pán po niekoľkých kilometroch zastavil na centrálnom parkovisku, kde sme si podali ruky, poďakoval som sa mu a rozlúčili sme sa.
Parkovisko bolo platené, čo bolo úplne normálne, ale ja som nemal pri sebe žiadne zloté, len eurá. Pracovník na parkovisku bol takisto veľmi milý a bez problémov súhlasil, že môžem platiť aj eurami. Opustil som auto a vydal sa smerom k centru. Musím povedať, že celé mesto žije duchovným životom a sálalo na mňa veľmi pokojnou atmosférou.
Všade navôkol som po uliciach videl nespočetné množstvo mladých skautov a študentov v zelených a modrých uniformách s typickými podkolienkami a šatkami okolo krku. Všetci mali dobrú náladu a kráčali spievajúc si všelijaké piesne. Okoloidúci ľudia si ich ani nevšímali lebo ich bolo naozaj všade.
Ocitol som sa na hlavnom námestí, ktoré bolo veľmi pekné a hlavnou dominantou bol kostol, kde Karol Wojtyla slúžil omše ešte predtým ako sa stal pápežom. Do kostola vchádzalo niekoľko desiatok turistov, medzi ktorými bolo aj pár Japoncov s typickými fotoaparátmi a kamerami. Hneď vedľa je aj rodný dom, ale pred ním čakalo kvantum návštevníkov a v tom dlhom rade som už nemal čas čakať lebo som chcel stihnúť ešte Krakov.
Po ceste k autu som natrafil na turistické informačné centrum mesta, kde pred budovou stáli predavači so suvenírmi. Kúpil som si na pamiatku malú magnetku s vyobrazením Jána Pavla II., ale neskôr som ju daroval starému otcovi, ktorý z nej mal radosť a potešil sa. V informačnom centre mi ponúkli, aby som využil internet, ktorý bol zadarmo, tak som si cez google na mape krátko preštudoval cestu do Krakova, dostal som zaujímavé bulletiny o okolí a vyrazil som do metropoly Malopoľska.
Škoda, že som nemal viac času na tento kraj, ale nasledujúci deň som už mal byť v práci, takže žiadna dlhšia prestávka bohužiaľ nepripadala do úvahy. Po necelej hodine cesty som vstúpil do Krakova, ale keďže som si na internete pozrel ulicu v centre a zadal som si ju vopred do navigácie, bez problémov som bol rýchlo pod kráľovským zámkom Wawel, čo bol môj ďalší cieľ.
Práve Wawel som chcel vidieť a na ostatné pamätihodnosti som nemal čas. Zastavil som na parkovisku hotela Sheraton, kde ma vyšlo parkovné na 9 zlotých / hod. Nemal som čas zháňať iné parkovisko, keďže sa stmievalo a chcel som byť hore na zámku ešte za vidna. Po ceste popri rieke Visla je príjemná pešia promenáda, kde relaxujú ľudia, prechádzajú sa a trávia voľný čas.
K zámku Wawel nie je ďaleko a po niekoľkých schodoch sa človek ocitne až hore, odkiaľ je nádherný výhľad na celé mesto. Na námestí sa týči socha pápeža, pri ktorej sa fotia všetci turisti. Okolo nej je aj múzeum Jána Pavla II. Počas chôdze som započul niekoľko cudzích rečí - taliančinu, španielčinu, maďarčinu, ale aj angličtinu, či japončinu. Mesto neustále láka turistov svojou históriou a historickými pamiatkami.
Po krátkej návšteve mesta som sa pohol domov, čo bolo asi 300 km a predo mnou bola noc, viditeľná prichádzajúca búrka a prechod cez Vysoké Tatry.
Domov som dorazil v poriadku, ale ešte niekoľko týždňov po tomto krátkom výlete som spomínal aký to bol pre mňa príjemný deň. Určite by som chcel nabudúce vidieť Rynek Glowny s hlavnou katedrálou a tiež soľnú baňu v blízkej dedinke Wieliczka... Ale už teraz viem, že na Poľsko si treba vyčleniť oveľa viac dní ako len jeden a na cestách už nebudem sám, čomu sa teším vari najviac.
