Abruzzo ponúka naozaj široké možnosti pre pokojnú dovolenku. Vo vnútrozemí je čoraz častejšie využívaná agroturistika s ponukou rôznych hotelov, nezávislých apartmánov, či romantických rezidencií. Všetky tieto ubytovacie kapacity sú situované na vidieku uprostred panenskej prírody a hôr v Národnom parku Gran Sasso.
Keď som opustil L´Aquilu, moja zvedavosť a túžba vidieť ďalšie nepoznané miesta ešte vzrástla. Môj sprievodca a zároveň vodič sa spýtal, či ma môže odviezť do hotela na izbu alebo ešte mám chuť navštíviť ďalšie lokality v okolí? Na mojej tvári sa ihneď objavil nefalšovaný úsmev a radosť a ja som mu jednoznačne oznámil, že samozrejme chcem ďalej spoznávať! Bola to z jeho strany pre mňa nečakaná ponuka, ale o to príjemnejšia, pretože tento program nebol v pláne a vznikol len z jeho iniciatívy a dobrej vôle. Obaja sme boli spokojní, on bol hrdý, že mi môže ukázať zaujímavosti z jeho rodného kraja a ja som sršal nedočkavosťou vidieť niečo nové.
Taliani sú typickí obchodníci a vedia, čo je úspešný obchod. Je to vskutku veľmi pohostinný národ s neskutočne chutnou kuchyňou. Talianski obyvatelia majú navyše obrovský zmysel pre humor a na každom kroku som cítil z ich strany nefalšovaný temperament, ktorý je im tak známy.:) Vedia vybuchnúť, vzplanúť a povedať si svoj názor, ale zároveň dokážu byť citliví a nápomocní. K turistom a zákazníkom sa chovajú uctivo a galantne. Taliansko som si obľúbil vlastne už od detstva, kedy sme tam celá rodina pravidelne chodievali na letné dovolenky. Vďaka rodičom som mal možnosť spoznať takmer celú krajinu od Friulsko-Julského Benátska (na severe) až po Sicíliu (na juhu). Umenie a bohatá história spojená s preslávenou gastronómiou, letnými letoviskami a kvalitnými službami – to je jednoducho Taliansko. Som rád, že žijem na Slovensku, odkiaľ je to autom, či lietadlom veľmi blízko. Aj preto chcem aj naďalej spoznávať túto časť Európy a verím, že som na Apeninskom polostrove nebol poslednýkrát.:)
Vrátim sa naspäť k môjmu putovaniu po Abruzze. Nasadli sme do auta a pustili sme sa smerom k Popoli po klasickej ceste 1. triedy. Počasie na konci apríla bolo vcelku dobré, i keď bolo zamračené. Hlavne nebolo veľmi teplo, takže som sa cítil príjemne a slnko ma neunavovalo.:) Po pár minútach sme sa ocitli v dedinke Barisciano, autom sme vystúpili vyššie do hôr (cca 1100 metrov n. m.), kde nás čakal zaujímavý kláštor San Colombo *** spojený s hotelovým ubytovaním.
Na prvý pohľad som mal dojem, že som niekde na Liptove. Pri kláštore sa voľne pásli ovce, všade bola cítiť vôňa dreva a bola to príjemná návšteva. Vstúpili sme dovnútra, privítal nás recepčný a poukazoval celé priestory vrátane izieb, reštaurácie, ale i spomínaného kláštora. Tento hotel na mňa dýchal pokojom a pozitívnou energiou. Zanechal na mňa skutočne príjemný dojem a som presvedčený, že sa tam raz opäť niekedy vrátim.
Moje putovanie pokračovalo zaujímavou krajinou v údoli L´Aquily, kde sa v minulosti vo veľkom pestoval vzácny šafrán. Celé územie v Abruzze je popretkávané množstvom hradov a zámkov, ktoré v dávnej dobe medzi sebou komunikovali prostredníctvom ohňov a dymov. A keďže väčšina z nich je vybudovaná na úpätiach hôr, komunikácia medzi hradmi bola výborná a rýchla. V prípade akéhokoľvek možného ohrozenia zo strany útočníkov sa rýchlo dopredu vedelo, že hrozí nebezpečenstvo.
Mojou ďalšou zastávkou bola dedinka Bominaco a jej malebný kostol S. Maria Assunta s kaplnkou z 11. a 12. storočia. Spomínaný kostol prišla špeciálne kvôli našej návšteve otvoriť miestna obyvateľka, ktorá je zodpovedná za jeho udržiavanie. Kostol má vysokú historickú hodnotu z dôvodu cenných fresiek, ktoré zostali dodnes veľmi zachované. Okolie kostola je vložené do malého lesíka na vrcholku nad obcou. Vraj sa tam z času na čas konajú aj svadby, čo som si vedel úplne presne predstaviť aké by to bolo nádherné.
Na konci programu ešte bolo sľúbené, že mi ukážu typickú abruzzskú farmu s chovom oviec. Farma je situovaná v údolí pohoria a v okolí som zahliadol voľne pasúce sa divé svine, od ktorých som bol len nejakých 50 metrov. Môžu byť nebezpečné, ale na mňa sa ani nepozreli a tak som obstál bez ujmy na zdraví.:)
Vstúpil som dovnútra, kde ma hneď ovalil zápach z oviec a hnoja, ale pre mňa to nebol problém, pretože som s tým vopred počítal. Bol som rád, že môžem vidieť ako sa strihajú ovce. Zoznámil som sa so všetkými robotníkmi, ktorí sa starajú o chod farmy. Boli skutočne poctení, že sme sa došli pozrieť ako žijú a cítil som nefalšovanú radosť aj ja. Ponúkli ma červeným vínkom a potom som už len sledoval tú rýchlosť a techniku strihania ovčej vlny. Strihali ju traja muži z Nového Zélandu, odkiaľ je produkcia vlny známa po celom svete. Jednu ovečku ostrihal robotník za približne 60 sekúnd, čo bolo úžasné! Oni sú v práci veľmi zbehlí a robia to ako čistú rutinu.
Neskôr mi aj bolo umožnené vidieť výrobu syrov a ich uskladnenie, kde dozrievajú a chytajú pleseň. Vtedy som mal skutočne chuť si zobrať aspoň jeden syr so sebou.:) Domáci pán mi povedal, že v meste by nechcel žiť. Na vidieku je život oveľa krajší. Síce je viac fyzickej práce, ale stresu je oveľa menej ako vo veľkomeste. Navyše Rím je odtiaľ dosiahnuteľný za niečo vyše 1 hodiny autom, takže všetko je nablízku.
Prvý deň v Abruzze bol zaujímavý a my sme pokračovali do historického stredovekého mestečka postaveného na úpätí hôr vo výške cca 1250 metrov n.m. Jeho názov je Santo Stefano di Sessanio. Práve tu som prenocoval 1. noc v malebnom apartmánovom ubytovaní. Ako dôkaz prikladám niekoľko pekných fotografií, ktoré som vyfotil hneď po príchode, predtým ešte ako sa zotmelo. V ďalšej 3. časti Vám bližšie opíšem históriu a fakty z tohto krásneho mestečka, takže sa máte na čo tešiť. A to ešte stále nie je z Abruzza všetko.:)
