Slovo bezpečnosť štátu a jeho občanov sa dnes stáva neaktuálnou témou. Súčasné politické strany riešia svoje priority v rámci iných tém, ako sú zdravotníctvo alebo školstvo, mysliac si, že tieto sú marketingovo príťažlivejšie pre našich občanov. Novovzniknuté politické strany tiež odsúvajú tému bezpečnosť na okraj svojho záujmu a preferujú témy ako sú vzdelanosť, alebo sociálna oblasť.
Keď majú tému ako bezpečnosť vo svojom programe, riešia ju kvázi odborníci s takmer nulovými skúsenosťami z oblasti bezpečnosti ( polície, armády, tajnej služby ). Pritom táto odborná téma sa predsa týka nás všetkých. Vymožiteľnosť práva pre všetkých bez rozdielu, obrovská zaťaženosť justície a prokuratúry, o polícii ani nehovoriac, sa predsa dotýka nás všetkých. SPRAVODLIVOSŤ je tiež súčasťou témy o bezpečnosti. Denne vnímame, čo sa v našej krajine deje, ako sa riešia dotácie z európskych fondov či už na strane vládnucich strán, alebo aj na strane iných organizácií ( grantové programy ). Odohráva sa to v zásade netransparentne, bez možnosti odbornej, teda profesionálnej kontroly.
Zanedbaná armáda Slovenskej republiky, alebo ak chcete Ozbrojené sily SR sa predsa tiež dotýka nás všetkých. Živelné pohromy sa nášmu štátu nevyhýbajú a armáda prostredníctvom svojich technických možností a vojakov môže pomôcť zachrániť ľudské životy našich občanov. Nehovoriac o tom, že sme stratili mnohé vojenské spôsobilosti, ktoré sú nevyhnutné na zvládnutie väčšieho krízového stavu, ktorý môže na Slovensku nastať.
Nie sme pripravení na rozsiahlejšiu migračnú vlnu, ktorá môže prísť z vojnou sužovaných oblastí ako je Ukrajina, alebo aj Sýria a vôbec neriešime možný prílev ekonomických migrantov zo Severnej alebo Subsaharskej Afriky, ktorí prichádzajú za túžbou lepšieho života do Európy. Chýba mi aktívnejšia úloha Slovenska v rámci bezpečnosti Európskej únie. Či sa to niekomu páči, alebo nie, bývame v spoločnom európskom dome a jeho problémy v jednej izbe sa čoskoro dotknú aj obyvateľov druhej izby. Nerealizuje sa zmysluplná spolupráca s agentúrou Frontex poverenou ochranou hraníc Európskej únie. Nie je možné predsa posielať našich policajtov do krajín najviac dotknutých migračnou vlnou a po ich návrate vôbec nevyhodnocovať poznatky z týchto misií. Pritom tieto hodnotenia je následne potrebné prenášať diplomatickou cestou partnerským vládam a orgánom Európskej únie.
Pojem Potravinová bezpečnosť obyvateľstva Slovenska sa stal pomaly nadávkou, pritom sa jedná o vážny problém, ktorý sa v plnej miere môže prejaviť v krízovej situácii a jeho neriešenie ublíži mnohým našim občanom, najmä tým najslabším a najzraniteľnejším! Viete, to že my sa tu civilizačne tvárime ako friendly a peace vôbec neznamená, že aj naši susedia si myslia o nás to isté, alebo, že táto naša filozofia je im blízka. Len sa pozrite na vojnové konflikty v našom okolí a utrpenie obyčajných ľudí. Nie sme predsa imúnni voči týmto skutočnostiam a nikde nie je napísané, že nám sa to nemôže stať. Spoliehať sa neustále na spojencov ( v minulosti na ZSSR a teraz na NATO ) je trochu pokrytecké a nezodpovedné, nemyslíte ?
Keď som pôsobil na ministerstve vnútra SR, bol som prekvapený koľko záväzkov prijala a realizuje Slovenská republika čisto formálne. Teda sme záväzok akceptovali, právne prijali, ale praktická realizácia sa vliekla roky. Následná kontrola zo strany Európskej únie síce sucho konštatovala našu nepripravenosť, ale to bolo všetko. Byrokracia na jednej aj druhej strane. A ešte obklopená tajomnou aurou Ministerstva vnútra SR. Pritom samotná filozofia ministerstva nie je predsa tajomná, je to služba občanom, teda nám všetkým. Je to inštitúcia taká istá ako iné ministerstvá a jej reforma nespočíva v likvidácii sociálnych vymožeností policajtov a iných príslušníkov ozbrojených zložiek na Slovensku, ale v jej efektívnej činnosti a priblížení jej fungovania k nám všetkým. To je zásadná zmena filozofie samotnej existencie tejto inštitúcie a od nej je potrebné sa odraziť a riešiť úlohy. Nespočíva vo výmene ministrov, ktorá nič nevyrieši a všetko pôjde po starom, ale tiež nespočíva v negovaní všetkého, čo je potrebné robiť v záujme bezpečnosti nás všetkých. Mne osobne toto veľmi chýba a zatiaľ nevidím u žiadnej strany zmysluplný a profesionálny návrh reformy tejto dôležitej inštitúcie, ktorý by bol osožný všetkým občanom Slovenskej republiky. To znamená, že to máme v rukách my voliči a vieme si vynútiť spoločenskou objednávkou návrh riešenia v rámci jednotlivých strán. Potom sa samy rozhodneme, ktorý návrh je pre nás najlepší a kto získa našu dôveru v ďalších voľbách.
