Po fotografovaní areálu a malého smiešneho arabského mužíčka na somárikovi, sme prešli k mastabám, ktoré sa tiež nachádzajú v Sakkáre. Mastaby sú hrobky, ktoré sa používali predtým, ako vynašli pyramídu. My sme navštívili mastabu Mere-Ruky, v ktorej je rovnako ako v iných hrobkách zakázané fotiť. Hneď pri vstupe som strčil jednému z domácich do rúk jeden dolár, čím som si ho získal na našu stranu. Podujal sa, že bude dávať pozor, aby nás pri fotení nechytil prítomný „tajný“ policajt. Samozrejme, že do dvoch minút nás mal. Nezostávalo mi nič iné, len dať aj policajtovi jeden dolár. On nám sľúbil, že bude strážiť, aby nás pri fotení nevideli iné turistické skupiny. Tie už som platiť nemienil.
Niekedy behom týchto nekalých praktík sa mi roztrhol jeden sandál, čo som zistil až na našej ďalšej zastávke – v parfumérii. Tu nám hneď na začiatku ponúkli občerstvenie, čo nám, chudákom bez vody prišlo neobyčajne vhod. Dal som si mätový čaj a bol super! Po očuchávaní rastlinných esencií a kópií známych parfumov pochybných kvalít nám dali ovoňať pár kvapiek mätovej esencie v horúcej vode. Tá vôňa bola ohromujúca a okamžite sa mi zavŕtala do mozgu. Ale nekúpil som ju. Doteraz to ľutujem.
Z parfumérie sme sa previezli do Koptskej časti Káhiry, ktorá sa rozprestiera na 1 km2. Kopti sú prví kresťania. Navštívili sme tu dva chrámy. Prvý bol postavený na ruinách rímskeho zásobníka na vodu. Vo vnútri boli popri stenách vystavené relikvie svätých. Starí Kopti boli majstrami v opracovávaní slonoviny a na výzdobe tohto chrámu to bolo vidieť.
Druhý chrám, ktorý sme navštívili bol zasvätený sv. Sergejovi. Pod týmto kostolom sa nachádza čiastočne zatopená jaskyňa, v ktorej sa ukrývali Panna Mária s Ježišom po úteku do Egypta. Tento kostol sa takisto považuje za miesto zázraku. Z jedného zo stĺpov vyvierala krv Panny Márie na protest proti nenávisti medzi kresťanmi. Tento stĺp bol ohradený plexisklom a ľudia tam hádzali papieriky s prosbami. Tiež som tam jeden hodil. Pri odchode z Koptskej časti sme si každý kúpili dve fľaše vody a jednu fľašu koly.
Nasledujúcou zastávkou bola Saladinova mešita, postavená ako kópia chrámu Božej múdrosti. Pred vstupom do mešity sme sa museli vyzuť a ženy sa museli zahaliť, aby neboli vyzývavé. Na nádvorí mešity sa nachádza fontána, slúžiaca na obradné umývanie a vežové hodiny, ktoré daroval Saladinovi francúzsky kráľ výmenou za obelisk. Iróniou je, že tie hodiny boli, sú a budú nefunkčné. Vo vnútri mešity nám Ilona porozprávala o základných aspektoch islamu. Na strope najvyššej kupoly nám ukázala malú Dávidovu hviezdu, pomstu architekta. Z areálu mešity je nádherný panoramatický výhľad na celú Káhiru. Niekedy, ak je čistý vzduch, je možné dovidieť až na pyramídy. Ale to sa stáva málokedy, ak nemáte orlí zrak.
Po mešite nasledoval druhý najväčší arabský bazár na svete, Khan el-Khalili. Je to nespočetné množsto ľudí, predávajúcich nespočetné množstvo vecí. Pôvodne som si tu chcel kúpiť nové sandále, lebo v tých starých by som sa skôr či neskôr prizabil, ale my sme to vyriešili elegantnejšie a najmä lacnejšie. Nechal som si ich opraviť u miestneho obuvníka. Cena bola úžasná - jedna egyptská libra (asi 5 korún). Keď sme mali povinnosti za sebou, urobili sme si kolečko po tomto mravenisku, prezreli sme si, čo majú zaujímavé. Napríklad rolexky za 5 dolárov stoja za zmienku. Nakoniec sme zakotvili pri Ilone v bare, kde sme si s ňou pokecali o jej práci.
Z trhu sme sa vrátili späť do hotela. Keďže check-out sme si odbavili už ráno, nemali sme už k dispozícii vlastné izby. Ilona sa ponúkla, že sa môžeme u nej na izbe osprchovať. Dali sme si nabiť fotoaparáty a odišli sme na večeru do reštaurácie. Odtiaľ sme vyrazili priamo na Káhirskú železničnú stanicu. Náš vlak odchádzal o 22:15. Za zmienku stojí lokomotíva, je to pravý nemecký Messerschmidt. Samozrejme aj s guľometom. Lístky sme mali kúpené vopred. Lenže Egypťania sú veľmi vtipní a miestenky sme dostali v úplne inom vozni ako naša sprievodkyňa. Nakoniec sa nám ich podarilo vychangeovať. Ktorý Egypťan by mal silu vyhodiť spiacu bielu ženu z jeho miesta? Naše nové kupé však nemalo dvere, takže tam bolo poriadne hlučno, preto každý kto vlastnil MP3 prehrávač, ho aj využil.
