Prechádzam sa po Khao San road, mekke backpackerov (to sú tí, čo majú pack na back-u), jem mäso na špajdli priamo zo špajdle. Štípe. Kúpil som ho od tety, ktorá mala gril priviazaný k bicyklu. Neďaleko vreští mačka, ako by si uvedomila, čo bude k večeri. Cítim sa tu bezpečne, aj keď som sa priviezol tuk-tukom, rikšou privarenou ku motorke.
Míňam kníhkupectvo, kde môžem vymeniť svoju starú za cudziu starú. Podozrievavo si premeriavam domácich okoloidúcich. Snažím sa rozlíšiť kto predáva čo: falošný tovar, drogy, falošné drogy… a najmä, kto z nich je ladyboy. Až donedávna som si myslel, že je to niečo ako lienka po anglicky. Nie je. Je to slečna, ktorá ma pack na predku. A ping pong nie je vždy šport, ale vždy zábava. Z toľkého posúvania paradigiem mám chuť na niečo sladké a šťavnaté, niečo ako ananás. Murray Head spievajú You’ll find a god in every golden cloister and if you’re lucky the god is she… no a pre mňa je to thajský ananás. Ošúpaný do tvaru mystickej špirály.
Chlapča mi predáva rolexky. Načo by mi boli, veď čas tu beží tak nejak inak. Tak sa Bangkok dostal desať rokov napred. Omnoho starší, ale o nič vyšší chlap mi núka niečo na náladu. Zase. Neberiem. Pred chvíľou mi jeden podvodník predal oregano. To bolo posledný krát, čo som kupoval kokaín na ulici. One night o chvíľu končí, onedlho začne druhá…
