12. GALAKTICKÉ SPOLOČENSTVO
Jane si uvedomila, že je poriadne hladná. Myslela si, že bola v bezvedomí niekoľko hodín, ak nie dní. Vtedy ešte nebola oboznámená s detailami galaktického cestovania, a nevedela, že prenos trval len niekoľko minút.
Spoločne s Denom pristúpili k dverám, kde mohla hneď vyskúšať účinky prsteňa. Položila dlaň na malý štvorec vedľa dverí a tie sa poslušne rozplynuli v žltom svetle.
Prešli niekoľko chodieb a dostali sa do jedálne, veľmi príjemne zariadenej. Boli tam stoly a stoličky, steny zdobilo množstvo malých maľovaných obrazov a ešte viac nádob s kvetmi.
Jane mala toľko otázok, že nevedela s ktorou začať. Preto využila príležitosť, ktorú jej rastliny poskytli.
"Prečo tu máte všade toľko kvetov?"
Den sa usmial. Asi čakal úplne iný typ otázok, no hneď odpovedal:
"Pomáhajú nám udržať v lodi zdravé ovzdušie. Automatické filtre a klimatizácia síce pracujú dokonale, no rastliny vzduch zbavujú jeho umelosti. Bola by si prekvapená, aký rozdiel je medzi tunajším ovzduším a vzduchom niekde v strojovniach, kde kvety nie sú. Ale veď budeš mať možnosť si to vyskúšať. Okrem toho to má aj estetický význam. Určite to tu vyzerá lepšie, než keby tu boli len holé kovové steny. Turňania majú veľmi radi kvety."
V jedálni boli sami. Den pristúpil k dvom prístrojom, pristaveným k stene. Zrejme to boli automaty na vydávanie jedla. Položil ruku na vyleštenú plochu malého kotúča umiestneného na pravej strane prístroja. O chvíľku sa obdĺžnikový kryt vo výške stredu tela odsunul a Den z útrob stroja vytiahol dva kompletné obedy na lesklých kovových táckach. Jeden obed položil pred Jane a druhý pred seba.
Jane veľmi udivilo, že polievka bola modrá. Veľmi ju to nepovzbudilo a len opatrne sa jej dotkla jazykom. Mala dojem, akoby jedla atrament.
Den si z farby očividne nič nerobil, lebo sa s chuťou pustil do jedla.
Dievča po chvíľke zistilo, že polievka vôbec nie je zlá. Ba naopak, chutila jej čoraz viac, hoci niečo podobné nikdy nejedla. Boli v nej malé biele kúsky niečoho, čo pripomínalo huby a mali aj podobnú chuť. Len tá farba! Ale poradila si. Privrela oči a tak jedla. Den spozoroval jej správanie a usmial sa.
"Presne takto sa vraj kedysi správal profesor. A teraz je mingová polievka jeho najobľúbenejším jedlom."
"Nie je zlá, len má neprirodzenú farbu," odvetila Jane a pokúsila sa o úsmev. Druhé jedlo bolo prijateľnejšie: akési zrnká trochu väčšie od ryže ale podobnej chuti, poliate lahodnou omáčkou. K tomu ešte šalát, pokrájaný z hrubých listov.
Keď dojedli, Den sa vrátil k automatom a priniesol dva veľké poháre s priezračnou tekutinou. Jane sa napila. Bolo to dobré, no nemohla to nikam zaradiť. Den nápoj nazval "Chet". Tiež sa napil.
"Tak, Jane, môžeš sa pýtať."
Opäť nevedela kde začať.
"Povedz mi niečo a systéme Drenopia."
"To nie je práve ľahká otázka. Bude to chvíľku trvať. Systém založilo niekoľko vyspelých planét takmer pred tisíc rokmi. Medzi zakladateľmi boli aj Turn, Algaid a Lave, dnes najvýznamnejšie zo všetkých.
Na Lave sídli Galaktická rada. Je to vlastne skupina reprezentantov prvých päťdesiatich planét systému. Rozhoduje a riadi chod všetkého, čo sa v našom spoločenstve deje."
"A koľko planét tvorí to spoločenstvo?"
"Ach, to hádam nevie nikto. Zo začiatku sa samozrejme viedli podrobné záznamy. No ako sa spoločenstvo rozrastalo, delilo sa na čoraz väčšie samosprávne celky, v ktorých vždy vládne dominujúca planéta. Hoci, vládne nie je to pravé slovo. Jednoducho spravuje danú oblasť, stará sa o dodržovanie zákonov a naďalej rozširuje hranice systému. Odhaduje sa, že k systému Drenopia patrí už niekoľko tisícov obývaných planét a každým okamihom pribúdajú ďalšie."
"Také množstvá? Toto by mali počuť pozemskí vedci, ktorí stále odmietajú teórie o existencii mimozemského života."
Den prikývol.
"Vo vesmíre sa to životom priam hmýri. Podľa našej štatistiky sa na každom kubickom svetelnom roku nachádza najmenej jedna obývateľná planéta, schopná niesť život. Samozrejme, nie všetky sú pripojené k systému. Na polovici z nich existujú len nižšie formy života, štvrtina doposiaľ nedosiahla kozmický vek a posledná štvrtina sa delí na planetárne kolónie a členov systému. Je ich skutočne obrovské množstvo."
"Hmm. Jedna vec mi tu stále nesedí. To všetko sú vaši spojenci, nie?"
"Iste, spoločnosti oficiálne pripojené do systému sa dajú považovať za spojencov."
"Tak prečo vám robí problém jeden jediný človek so svojou zaostalou planétou?"
"To je zložitejšie. Drenopia ako systém má niekoľko úrovní. Pripojenie je u obrovskej väčšiny planét formálne, nie je to plnohodnotné členstvo, lebo to je spojené s určitou technologickou a etickou vyspelosťou. Planéty majú stále vysokú mieru nezávislosti. Majú určité výhody z členstva, ale zároveň zostávajú do veľkej miery izolovanými. A ich technologické schopnosti proste nedokážu konkurovať našim. Hlavne čo sa týka zbraňových technológii existujú veľmi prísne pravidlá s ich nakladaním, s ich poskytovaním menej rozvinutým spoločenstvám. Zakladajúci členovia, to sú najvyspelejšie rasy. Tieto rasy jediné ovládajú výrobu diotrinových zbraní a túto technológiu zaostalejšie rasy vyrobiť nedokážu. Určité typy zbraní toto spoločenstvo poskytuje a rozširuje ďalej, ale robí to z pragmatických dôvodov, zbrane majú určité poistky. O tých ti poviem neskôr. Zbrane väčšej ničivej sily, ako výzbroj kozmických lodí, zakladajúci členovia Drenopie iným neposkytujú, aj keď sa k nim v určitých prípadoch v malej miere dostať môžu. Preto má obrovská väčšina lodí iné typy zbraní.
Potom je tu etické hľadisko. Jane, musíš si uvedomiť jedno: Obyvatelia systému nedokážu účinne bojovať. Majú problém zabíjať, ubližovať a ničiť. Sú to mierumilovný ľudia a každé násilie sa im protiví. Je to vývoj.
Takmer všetky civilizácie majú krvavú minulosť. No tá sa postupne vytráca spolu s pokrokom. Niekde to trvá dlhšie, ako napríklad na Zemi, inde poznajú vzájomné boje len z prvopočiatku svojho vývoja. Zbrane na vesmírnych lodiach Drenopie síce sú, no väčšinou len lasery, ktoré postačujú na bežné ohrozenie. Montujú sa väčšinou len ako obrana proti meteoritom. Stíhačky s diotrinovým povrchom sa však laser ani nedotkne.
Vojnové loďstvo máme minimálne, hoci sa niekoľkokrát rokovalo o jeho zriadení. Nikdy sme ho však nepotrebovali, preto galaktická rada rozhodla o stavbe len štyroch ťažkých hviezdnych krížnikov. Na jednom z nich sa práve nachádzame. Ďalší je na obežnej dráhe okolo Lave a ostatné dva sa práve dokončujú. Ich dostavba bude trvať ešte najmenej rok.
Krížnik má veľkú ničivú silu, no proti stíhačkám toho veľa nezmôže. Najmä ak ich bude veľa.
Stíhačiek máme síce dosť, v poslednej dobe sa rozbehla ich výroba, no nastáva ďalší problém. Litz, alebo skôr tvoji rodičia, vyvinuli zariadenie schopné vyradiť z činnosti na diaľku systémy ovládania lodí. Dôkazom toho je, že bez problémov zlikvidoval strážne stíhačky Algaidu a sám neprišiel ani o jedinú loď. Nevieme, či tento systém účinkuje aj na krížnik, ale pravdepodobne áno. A to znamená jedno: Ručne pilotované lode. Lenže, dnes už nikto nepilotuje. Lieta sa tak, že sa nastaví cieľ cesty a automatika urobí všetko ostatné. Skutočných pilotov je veľmi málo a za veľa nestoja. A hoci sa hneď začalo s náborom a výcvikom, neverím, že by sme za tých pár dní vyškolili dostatočný počet schopných ľudí. A navyše, každý človek je omylný omnoho viac než technika. Litzove stíhače budú pilotované automaticky a teda veľmi spoľahlivo. Naše lode nebudú mať veľké šance. Jedinými dobrými pilotmi v Drenopii sú piráti a pár hviezdnych obchodníkov. No pochybujem, že by sa niekto z nich ponáhľal na pomoc Algaidu."
"Ale možno by sa Litz zľakol presily. Nemôžete vyrobiť viac týchto krížnikov?"
"Nepoznáš kontext, Jane. Vieš aký je tento krížnik veľký? Jeho dĺžka je takmer tri kilometre."
Janine zreničky sa rozšírili úžasom.
"Veru tak. A aby bol krížnik schopný odolať útoku diotrinových zbraní, musí byť skonštruovaný z diotrinovej zliatiny. Je to najodolnejšia látka vo vesmíre a dokážu ju narušiť len čisté diotrinové lúče a aj tie len s námahou. Diotrinová zliatina má však jednu obrovskú nevýhodu. Videla si, ako som pripravil jedlo? Aj to bolo vyrobené z diotrinov. Snímač získa informáciu z tvojho mozgu a vytvorí látku akéhokoľvek tvaru či zloženia. Diotrinové žiarenie sa v tomto prípade zhmotnilo do tvaru jedla. Tak môžeme vyrobiť prakticky čokoľvek. Akýkoľvek materiál akéhokoľvek tvaru a vlastností, v akomkoľvek množstve a za pár sekúnd."
"To je úžasné!" vyhŕkla Jane.
"Áno. Nemáme problémy s potravou, vodou či čistým vzduchom, dokonca aj akýkoľvek odpad dokážeme bez zbytku zlikvidovať. Jednoducho ho opäť premeníme na nový produkt, väčšinou na vzduch a vodu.
Pokiaľ ide o bežný materiál akéhokoľvek druhu, nie sú problémy. No iné je to s Diotrinovou zliatinou. Naši vedci vymodelovali molekulárnu štruktúru, najpevnejšiu akej boli schopní. Nikde v prírode sa takáto látka nevyskytuje. A robili pokusy. Skúšobné platne tenké jeden milimeter nebolo možné nijakým spôsobom zohnúť, zlomiť, poškodiť, alebo roztaviť. Pôsobili na ne neslýchanými silami, no nič ich nepoškodilo. Najsilnejšie lasery galaxie sa platní ani nedotkli. Zavládlo nadšenie a začali sa plánovať rôzne využitia tejto nadmieru odolnej látky.
Hneď prvý pokus bol neúspešný. Vedci sa rozhodli postaviť malú prieskumnú loď pre šesťčlennú posádku. A postupovali ako vždy: Naplánovali loď do posledného detailu a zadali počítaču postup výroby prototypu. Ten potom riadil tvarovanie dvadsiatich ton hmoty, kým nebola loď hotová. Netrvalo to ani hodinu. Všetci boli nadšení, no nie dlho. Keď chcel jeden z vedcov do lode nastúpiť a dotkol sa ovládania dvier, takmer ho porazilo. Ruka mu vošla do materiálu, ako do vody. Povrch sa zvlnil a nabral pôvodný tvar. Skutočne to vyzeralo, akoby ten stroj bol z vody, alebo presnejšie z ortuti. Bol poddajný a mäkký, pri pohybe vzduchu sa vlnil ako hladina jazera. Držal tvar, ale nedal sa prakticky používať.
Vedci samozrejme skúmali, čo sa to stalo s ich superodolným materiálom. Vysvetlenie bolo jednoduché: Nebol ustálený. Atómy boli voľné, nenadviazali navzájom súdržnosť. Pravdaže, zisťovalo sa, prečo sa to isté neprihodilo pri skúšobných doskách. Vysvetlením bolo množstvo hmoty. Jednoducho povedané: Čím väčšia časť hmoty sa naraz spracúva, tým dlhšie trvá ustálenie. Prieskumná malá loď utvorená z jedného kusa dlhá asi šesť metrov chladla celých päť mesiacov. Vieš si predstaviť, koľko by to trvalo lodi veľkej ako náš krížnik?"
"Hádam aj sto rokov," hádala Jane.
"Len smelo pridaj," odvetil s úsmevom Den. "Trvalo by to takmer tisíc päťsto rokov."
"Páni. Už sa nečudujem, že máte len štyri takéto krížniky. Ale, hádam mi nechceš tvrdiť, že ste ho stavali tak dlho."
"Ale kdeže, Jane. Plánovanie trvalo dva roky, výroba rok. Jednoducho sme vypočítali objem hmoty, ktorý by chladol prijateľnú dobu stanovenú na desať rokov. Potom sme celú loď rozdelili na časti a tie sa tvarovali samostatne. Každá tá časť chladla celých desať rokov. No a potom sme už len rok všetko dávali dohromady. Trvalo to teda štrnásť rokov."
"Aj tak je to dosť. Načo ste však robili tú loď takú obrovskú? Veď tu musia byť ohromné prázdne priestory."
"Aj sú. Ono to pôvodne ani nemal byť bojový krížnik, ale evakuačná loď. Môžeme vziať na palubu milión ľudí a zabezpečiť im všetko potrebné na prežitie. Až neskôr sa rozhodlo doplniť loď zbraňami a urobiť z nej zároveň hviezdny krížnik.
Je to len necelých päť rokov, čo je loď v prevádzke. Osvedčila sa, preto sa plánuje stavba ďalších. No bude to trvať rozhodne dlhší čas, než nám poskytol Litz. Rada rozhodla, že každá planéta zakladajúcich členov systému Drenopia v blízkej budúcnosti postaví jeden krížnik a ponechá si ho v zálohe. V prípade potreby potom budeme mať dostatočný počet lodí na prípadnú rýchlu evakuáciu prípadne ohrozenej populácie. Alebo dostatočnú silu na odvrátenie nepriateľského útoku. No zatiaľ sme bezmocní, krížnikov je málo a aj Litz so svojou malou armádou je pre nás vážnym nebezpečenstvom."
"Čo vyrábať menšie lode?"
"Samozrejme, to sa deje, ale to sú stále roky čakania na ustálenie diotrinov. Bežné lode sa preto vyrábajú z iných materiálov a diotriny sa používajú len na kritické časti lodí."
Jane sa ďalej pýtala a Den jej poskytoval podrobnosti. Ale čoskoro bola taká zahltená informáciami, že sa rozhodla s rozhovorom prestať a utriediť si myšlienky. Den súhlasil.
"Teraz máš už určite lepšiu predstavu o celom probléme. Napadnú ťa ďalšie veci, ktoré by si chcela vedieť, ale musíš na to skutočne ísť postupne, absorbovať celý iný svet ti bude trvať veľmi dlho. Treba si dať pauzu. Mali by sme zájsť do skladišťa a vybaviť ťa štandardným vybavením bojového komanda."
