13. VYBAVENIE
"Bojové skladište," informoval Den Jane pred veľkými kovovými dverami.
"Tu dostaneš základné vybavenie a naučíš sa ho ovládať. Zoznam základných vecí má v pamäti Beis a okrem toho si môžeš vybrať, čo budeš potrebovať."
Vstúpili do miestnosti, kde ich už robot čakal. V špeciálnych stojanoch boli v obrovskej hale poukladané zbrane od výmyslu sveta.
"Je tu sústredená výstroj z rozličných častí vesmíru. Počul som však, že proti jednoduchej zbrani sa dokážeš ubrániť aj holými rukami. Je to pravda?"
"Tak trochu."
"To mi budeš musieť ukázať. No teraz do práce. Základné vybavenie majú všetci členovia lode rovnaké. Poď za mnou."
Prechádzali pomedzi regály, v uličkách so šírkou len pre jedného človeka. Zrazu zastali a Den odopol z jedného držiaka opasok. Bol presne taký istý, ako mal na sebe on. Hoci bol z kovu, bol neuveriteľne ľahký, zložený z množstva rovnakých obdĺžnikových dielov, spojených navzájom pohyblivými sponami.
"Hneď si ho nasaď. Na lodi ich nosíme takmer nepretržite."
Ukázal Jane ako sa zapína. Zvrchu aj zospodu pracky boli umiestnené po dve podlhovasté tlačidlá. Museli sa stlačiť všetky štyri naraz, aby sa opasok zapol alebo rozopol.
"To je proti náhodnému rozopnutiu pri páde alebo v boji," vysvetľoval Den.
"Opasok totiž obsahuje..."
"Opasok totiž obsahuje," prerušila ho kovová guľa za jeho chrbtom, "energetický zdroj na pohon prístrojov, automatický skafander, menič energie a núdzovú vysielačku."
"Moment, moment..." s úsmevom robota prerušilo dievča. "Z toho nie som veľmi múdra. Mohli by ste mi to bližšie vysvetliť?"
"Má pravdu, stíchni Beis. Jej nestačí stručný prehľad. Veď ona tieto, prístroje nepozná, musíme jej všetko porozprávať podrobnejšie."
"Dobre, veď už som ticho," urazeným tónom povedal Beis. "Ja som jej to všetko chcel vysvetliť, len ma nepustila k slovu."
"Viem si to vysvetľovanie predstaviť. Ale nehádajme sa. Čo si spomínal ako prvé?"
"Energetický zdroj."
"Ten nie je veľmi dôležitý," obrátil sa k Jane. "Používa sa ako energetická zásobáreň pre pohon prístrojov bez vlastného zdroja. Zapája sa automaticky a energia sa k prístroju dostáva vlnením. Niektoré staršie typy zbraní používajú tento zdroj, najmä lasery."
"Je to niečo ako batéria?"
"Áno, niečo podobné. Dá sa to aj tak nazvať. Na prenos tejto energie však nie sú potrebné vodiče. Ak sa v blízkosti tvojho opaska nachádza prístroj, ktorý je schopný túto energiu zachytiť, spojenie sa samočinne nadviaže."
"A ako dlho ten zdroj vydrží?"
"Ach, s tým si nelám hlavu. Počul som, že na Zemi máte prenosné zásobárne energie, ktoré vydržia pracovať len niekoľko hodín. Ale batéria, ako tomu ty hovoríš, ktorá sa nachádza v opasku sa nabíja prakticky len párkrát za život človeka. Diotrinové zdroje tejto veľkosti vydržia päťdesiat rokov nepretržitej prevádzky. Je ti všetko jasné?"
"V podstate áno."
"Tak prejdeme k ďalšej veci. Skafander je najdôležitejšou časťou opaska. Aj ten sa zapína automaticky a to na základe stavu vonkajšieho prostredia. Ak senzor zistí, že prostredie, v ktorom sa človek nachádza, mu môže ublížiť, zapína sa samočinne ochranný obal tela. Dá sa však zapnúť aj manuálne, podobným spôsobom ako zapínanie opaska," ukázal jej tlačidlá na pravej strane a stlačil ich.
"Nefunguje to..." s pobavením konštatovala Jane.
"Mýliš sa. Skafander je aktivovaný."
"Ale veď nemám nič na sebe."
"Tento druh skafandra vyvinuli Turnskí vedci. Okolo celého tela sa vytvorí milimetrová vrstva ochranného žiarenia, ktoré je spoľahlivejšie, ako ten najlepší skafander. Ale výhradne proti nehostinnému prostrediu, teda proti extrémnemu tlaku, teplote a rôznym druhom žiarenia, samozrejme. No napríklad údery by si cítila rovnako intenzívne, ako aj bez neho. Okrem toho skafander dodáva dostatočné množstvo kyslíka, ktorý sa umele vyrába. Tak ako u zdroja energie je jeho životnosť niekoľko desaťročí nepretržitej prevádzky. Nesmieš zabudnúť, že skafander ťa neuchráni pred klasickými strelnými zbraňami a ani pred laserovým alebo diotrinovým pulzom zo zbraní."
Den jej prikázal vypnúť skafander a pokračoval vo výklade.
"Ďalší bod je menič energie," pripomenul Beis.
"Ten slúži na výživu tela. Pri bojových akciách musíme byť pripravení na to, že nebudeme mať možnosť ani čas získať potravu alebo vodu. Tento prístroj mení energiu diotrinov na živiny potrebné pre telo."
"Samozrejme," ozval sa teraz Beis, "nemôže úplne nahradiť jedlo. No po dobu desiatich dní nemusíš nič jesť ani piť a vôbec to nepocítiš. Po tomto čase je však potrebné prejsť na normálny spôsob stravovania..."
"Pri nedostatku živín sa zapína automaticky," Dodal ešte Den.
"Zostala nám ešte vysielačka."
"To je jednoduchá záležitosť. V prípade nebezpečenstva ju môžeš aktivovať a naše lode zamerajú tvoju polohu. Má dosah desať miliónov kilometrov a aktivuje sa stlačením tlačidiel hneď vedľa aktivátoru skafandra. Bezdôvodné používanie je zakázané, preto to nebudeme skúšať. Toľko teda o opasku. Dajú sa k nemu pripojiť aj iné prístroje, ale o tom neskôr."
Den siahol do jednej z priehradiek a vytiahol malý predmet obdĺžnikového tvaru a podal ho dievčaťu. Bol z toho istého kovu ako opasok a na vrchnej strane bol úplne hladký. Na spodnej časti však bola pružná úchytka. Podal ho dievčaťu.
"Čo je to?"
"Osobná vysielačka. Pripína sa na šaty. Keď ťa vybavíme oblečením, pripneš si ju."
"Ako to funguje?"
Keď budeš chcieť hovoriť pridržíš na obdĺžniku ruku a vyriekneš kód alebo meno volanej osoby. Kým ju tam budeš mať, môžeš vysielať aj počúvať. Ak ťa bude niekto volať, ozve sa z nej slabé pípnutie. Vyskúšame si to neskôr, zatiaľ si ju daj do vrecka."
Podišli o niekoľko metrov ďalej.
"A teraz zbrane."
Zo stojana vytiahol predmet, ktorý pripomínal pištoľ, no bol omnoho masívnejší a hlaveň bola neobyčajne široká. Ústie hlavne nebolo okrúhle ale bola v ňom len úzka vodorovná štrbina.
"Toto je diotrinový lúčomet, najdokonalejšia zbraň akú poznám. Jej účinok ti predvediem na strelnici, tu na to nie sú vhodné podmienky. To je celé základné vybavenie. Ostatné už záleží na tebe."
"Máte tu aj zbrane zo Zeme? Myslím tým takzvané chladné zbrane, nie strelné."
"Oddelenie C-6," povedal Beis a už ich aj viedol uličkami. Našli pôvodné zbrane Číny a Japonska. Prvé čo Jane objavila boli shurikeny, ostré kovové hviezdice, ktoré sú v rukách majstra hroznou zbraňou ak vieš zasiahnuť správne miesta. Zobrala si ich asi tucet. Potom našla dve vyše metra dlhé tyče z ľahkého kovu, ktoré sa dali použiť samostatne, no bolo ich možné v prípade potreby aj zasunúť do seba. Tým vznikla dlhá tyč, ďalšia nebezpečná zbraň. K nim našla aj dvojité kožené puzdro s malou kapsičkou na boku, do ktorej si hneď uložila hviezdice. Puzdro sa dalo pomocou remeňa pripevniť na chrbát.
"Nevidím tu nikde lano," obrátila sa na Dena. "Možno ho budeme potrebovať. A tiež nejaký hák."
Den sa spýtavo obrátil na Beisa:
"Máme tu niečo také?"
Beis chvíľu hľadal v pamäti a potom zavelil:
"Oddelenie C-9, lano s hákom. Poďte za mnou."
Robot ich znovu viedol.
"Aké dlhé by malo byť?"
"Takých dvadsať metrov"
"Dvadsať metrov, " zopakoval Beis a už aj smeroval k jednej priehradke. Vytiahol z nej kliešťovitými rukami tenké ale pevné lano, stočené do kotúča. Podal ho Jane a tá si ho pozorne prezrela. Bolo pružné a ohybné, zdalo sa byť dosť silné. Na jeho konci však nebol hák, len akási kovová tyč s niekoľkými zárezmi v povrchu.
"A kde je hák?" spýtala sa.
"Pootoč tou ryhovanou časťou asi o štyridsaťpäť stupňov doprava," radil Beis. Jane tak urobila a zo zárezov v tyči sa bleskurýchle vysunuli tri zahrotené ramená. Keď otočila krúžok do pôvodnej polohy, ramená zasa zmizli.
"Myslím, že to celkom vyhovuje."
Jane si zložila z chrbta vak s tyčami a uložila doňho aj lano.
"Ešte niečo?"
"Nie, to bude stačiť."
"Dobre. Tak prejdeme k oblečeniu."
Vyšli zo skladiska zbraní a presunuli sa k ďalším dverám. Jane znova očakávala nejaký sklad, preto bola veľmi prekvapená, keď vošli do malej miestnosti, uprostred ktorej stál jediný prístroj.
"Polož si ruky na tie platne a mysli na oblečenie, ktoré by ti vyhovovalo."
Pred jej tvárou vo výklenku veľkosti človeka sa materializovalo oblečenie, z prúdu žltého svetla.
"Znovu diotriny?" poznamenala a Den prikývol.
Jane bola zvyknutá na oblečenie z Chrámu tigra, preto si ho zvolila aj tu. Vo výklenku sa zjavila biela plátená blúza a nohavice z toho istého materiálu.
"Zmeň farbu na nejakú tmavú, biela je veľmi nápadná."
Zafarbenie sa zmenilo z bielej na tmavošedú.
"Ak si skončila, daj ruky dole z diskov."
"Jane ešte vytvorila úzky pás látky, ktorým si chcela stiahnuť vlasy. Potom odtiahla ruky a prekvapene na seba pozrela. Celé jej telo žlto žiarilo a keď po chvíľke žiara zmizla mala na sebe pred chvíľou vytvorené oblečenie.
Keď sa prebrala z prekvapenia, na Denovu radu si rovnakým spôsobom vytvorila ešte jeden druh šiat na bežné použitie a hneď sa do nich tým pohodlným spôsobom prezliekla. Na opasok jej pribudol ďalší prístroj.
"Kedykoľvek stlačíš tento spínač, akýkoľvek odev čo máš na sebe sa premení na tebou vybraný druh šiat zo zásobníka. Môže ich byť aj niekoľko desiatok."
"To je fantastické! Máte tu veľa takýchto prekvapení?"
"Veru áno, veď som ti to hovoril. Všetky veci, ktoré potrebujeme k životu si vyrábame len virtuálne. Ostatné urobia automaty s diotrinovými žiaričmi. Preto máme všetkého dostatok a nemáme dôvod viesť vojny kvôli zisku, aspoň nie kvôli väčšine bežných vecí."
"Rozumiem. Načo mám bojovať, keď môžem mať všetko čo chcem bez akýchkoľvek ťažkostí. Teraz si uvedomujem, že všetky pozemské vojny boli viac-menej motivované získaním majetku na úkor iných ľudí."
"Máš pravdu. A predsa existujú civilizácie, ktoré medzi sebou bojujú. Stále existuje množstvo vecí, po ktorých ľudia túžia a ktoré nie sú bežne dostupné. Zbrane, technologické prototypy, umenie, nezvyčajné veci rôzneho druhu. Vždy sa niečo nájde a diotrinová technológia výroby ako taká, je tajomstvom pár najvyspelejších svetov a je prísne limitovaná vo vytváraní vecí. Bežné produkty sú povolené, a výrobné diotrinové automaty sa bežne používajú na takmer všetkých svetoch, ale tieto stroje dokáže vyrobiť len pár technologicky najvyspelejších svetov, diotrinové žiariče potrebujú na výrobu ohromne pokročilú technológiu. Galaktická rada ich pragmaticky poskytuje zaostalejším planétam, aby boli sebestačné čo sa týka potravy, vody a materiálov, ale tieto stroje majú aj mnoho umelo zavedených obmedzení. Preto sú niektoré veci stále vzácne... Buď z nedostatku, alebo sú to originály. Túžba po niečom teda môže pretrvávať, aj keď nie v takej miere ako kedysi a nie pri všetkom. Ale je to proste tak. Preto stále existuje obchod, kredity, teda niečo ako peniaze a ekonomika... za tie si kupuješ služby alebo tovary, ktoré sú unikátne. Preto ani vyspelá galaxia nie je dokonalým spoločenstvom a má mnoho aj ekonomických problémov a preto stále existujú konflikty. Je to asi v povahe ľudí takto fungovať."
"Rozumiem, a máš asi pravdu," riekla Jane a Den prikývol.
"Je to strašne zložitá problematika a ja som ti to načrtol len v základoch, neskôr sa budeš musieť do toho dostať, ale to chce čas. Podstatou je, že náš svet nie je dokonalý a má mnoho problémov."
Chvíľu mlčky stáli. Potom Den vybral z Janinho opaska modul ošatenia a pripol si ho k svojmu opasku. Sám teraz pristúpil k prístroju a materializoval čiernu bundu z materiálu podobného koži. Na pleci sa jej trblietal znak komanda. Priradil bundu k Janinej výbave a prístroj jej vrátil.
"Štandardný odev komanda. Mala by si ju mať pri akcii na sebe."
Jane si nový odev vyskúšala a na Denov pokyn si na bundu pripla kovový pliešok vysielačky.
"Odteraz, na každom odeve, ktorý budeš mať na sebe, bude aj vysielačka. Molekulárne splynie s tkaninou, takže sa nebude dať odložiť. Ak by si to predsa chcela urobiť, potrebuješ deaktivačný prístroj.
Takže, teraz máš všetko čo potrebuješ. Zájdeme do výcvikového centra a hneď si väčšinu vecí vyskúšaš."
----------
Vošli do haly.
"Tu ťa naučím zaobchádzať s diotrinovou pištoľou."
Podal jej zbraň a Jane ju poťažkala v ruke.
"Takéto veci nemám rada, nie som zabijak. Nemyslite si, že budem strieľať do ľudí. Poradím si aj bez strelnej zbrane."
"Nemaj obavy. Táto zbraň dokáže zničiť akúkoľvek hmotu vo vesmíre. Lúč má však určitú dávku, dalo by sa povedať, inteligencie. Senzory v reálnom čase sledujú miesto zásahu, analyzujú ho a nastavujú pulz podľa miesta dopadu. Neublíži nijakému živému organizmu. Ak by si vystrelila na živého tvora, neublížila by si mu fyzicky. Zbraň spôsobuje tlak, miernu bolesť, alebo pri omračovacom nastavení stratu vedomia. Dĺžka omráčenia závisí od odolnosti organizmu a nastavenia zbrane no pohybuje sa od pár minút do niekoľkých hodín. Maximum je okolo desiatich hodín, ale je to individuálne, podľa odolnosti organizmu. Ani my nie sme vrahovia. Ak sa zbraň použije proti neživej hmote, jej prieraznosť sa dá nastaviť v približne milimetrových krokoch. Maximum je nastavené asi na desať centimetrov do hĺbky bez ohľadu na materiál."
"Vysvetlenie mier pre teba je trochu kostrbaté, lebo naše merné jednotky sa samozrejme odlišujú od pozemských, chápeš, miery nie sú kompatibilné. Preto ti dávame len približné údaje, aby si mala predstavu," doplnil Dena Beis.
Den pristúpil k špeciálnemu stojanu v rohu miestnosti a vybral z neho navlas rovnakú zbraň ako držala Jane.
Hala bola veľmi veľká a boli na nej rôzne nerovnosti a úkryty, presne ako v horskom teréne. Jane až žasla nad obrovskými priestormi lode.
"Vysvetľovanie je veľmi zdĺhavé, radšej ti to ukážem. Poviem ti len toľko, že tieto lúčomety sa ovládajú úplne rovnako ako pozemské strelné zbrane, len majú možnosť mnohých presných nastavení, ale základom sú minimálne účinky. Nemal by to teda byť pre teba problém. Tu sa prepína cvičný mód, pulz nebude mať žiadny účinok, okrem účinku na simulované ciele. Aby si nepoškodila nejakú dôležitú časť miestnosti."
Ukázal Jane ako zbraň nastaviť. Potom povedal akési cudzie slovo a miestnosť stemnela. Teraz vyzerala akoby nebola ohraničená štyrmi stenami.
Den sa vrhol do terénu. Obozretne sa kryl, hoci zatiaľ nebolo badať nebezpečenstvo.
Jane čakala výsuvné terče alebo niečo podobné, no skutočnosť ju šokovala. Uvidela ľudské postavy v akýchsi pancieroch ako sa blížia k Denovi. Zbadala najskôr dve postavy, potom tretiu a štvrtú. Boli štyria. Jane sa mykla, keď Beis prehovoril. Ešte si nezvykla pozerať sa naňho ako na inteligentnú bytosť.
"Holografický obraz doplnený gravitačným žiarením Tým sa dokonale vytvorí dojem hmotnej bytosti či telesa. Denovou úlohou je dostať sa na protiľahlú stranu haly."
Jane sledovala mladého muža. Zatiaľ nevystrelil, hoci z nepriateľských zbraní sa už niekoľkokrát zablyslo. Dvaja nepriatelia sa k nemu priblížili veľmi blízko. Den odrazu prudko vyskočil spoza skaly, ktorá ho kryla a kotúľom sa premiestnil za inú, vzdialenú asi tri metre. Tesne za jeho telom pritom preťali šero dva lúče z nepriateľských zbraní. Hneď nato sa mierne vyklonil z úkrytu a dvakrát vystrelil. Oba zásahy boli veľmi presné. Jednému modelu prešiel lúč hlavou, druhému hruďou. Obaja strnuli v pohybe a za okamih zmizli.
Den pokračoval v plížení a vzďaľoval sa od Jane, takže ho už nemohla dobre sledovať. No pomohol Beis, ktorý odkiaľsi vyčaril ďalekohľad a podal jej ho. Hneď si ho priložila k očiam a automatika sa prispôsobila jej zraku. Teraz videla všetko zreteľne.
Zvyšné dve makety boli od Dena ešte vzdialené asi sto metrov. Predtým boli bližšie, takže ustupovali. Den sa k nim však približoval rýchlejšie. Zmenšil ich vzájomnú vzdialenosť asi na polovicu, potom krytý za skalou neškodne vystrelil do vzduchu ponad nich. Hneď mu odpovedali dva lúče od nepriateľov, čím si spresnil ich polohu.
Zameral sa na skalu spoza ktorej sa naposledy zablyslo. Model sa máličko vyklonil, aby mohol zhodnotiť situáciu pred sebou. No hneď v tej chvíli ho zasiahla Denova zbraň do hlavy.
"To bol dobrý výstrel," poznamenal Beis po Denovom výkone. "Na päťdesiat metrov trafiť hlavu nepriateľa len kúsok vystrčenú spoza skaly, to sa už podobá senzorovým zameriavačom s počítačovým riadením, a ani tie to nedokážu vždy."
Posledný nepriateľ padol, pri prebiehaní k druhému úkrytu. Hoci bol len o niečo bližšie, lúč ho trafil presne doprostred hrude.
"Darmo je, Den je najlepším strelcom na Turne. Toto by hocikto nedokázal. Preto sme si ho vybrali do špeciálneho oddielu."
Pred koncom Denovi ešte stála v ceste asi dva a pol metra vysoká mreža držiaca v podlahe na štyroch úchytkách. Chlapec štyrikrát za sebou bleskovo vystrelil a mreža sa zrútila. Potom už nerušene prešiel na druhú stranu cvičnej haly.
Jane začula slabé pípnutie a chvíľku jej trvalo, kým si uvedomila čo má robiť. Priložila dva prsty na kovový prúžok na hrudi. Priamo pri jej pravom uchu sa ozval slabý, no zrozumiteľný Denov hlas:
"Teraz ty, Jane. Je to jedna z najľahších tratí, mala by si ju prejsť. Nemusíš sa báť nepriateľských lúčov, sú neškodné. Ak ťa trafia, rozsvieti sa svetlo a výcvik sa skončí. A samozrejme nemusíš strieľať na takú vzdialenosť ako ja. Už som to mnohokrát prešiel, som teda na to zvyknutý."
"Vôbec sa nebojím! Mám ti to dokázať?"
"Ako?" nechápal Den.
"To uvidíš," Jane vypla vysielanie.
"Načo tam bola tá mreža?" spýtala sa ešte Beisa.
"Na spestrenie výcviku. Počítač si vždy vymyslí aj nejakú mechanickú prekážku. Mimochodom, táto sa mu neveľmi vydarila."
"A ako je to s tými maketami? Zničia ich len lúče z pištole?"
"Nie, nie. Môžu sa použiť na akýkoľvek systém boja. Len im treba zmeniť zbrane."
"V poriadku. Vyskúšam teda svoje nové vybavenie."
Stlačila spínač na opasku a vo chvíli mala na sebe svoje bojové oblečenie a bojový výstroj, ako si ho nedávno vybrala. Za ten čas sa plocha cvičiska sama dala do poriadku a trochu sa prestavala, aby výcvik nebol jednotvárny. Na konci plochy znova stála mreža. Prostredie stemnelo. Jane odložila pištoľ a vošla do cvičiska.
"Hej! Jane a čo lúčomet?!" kričal za ňou Beis no ona si ho nevšímala. Robot sa spojil s Denom.
"Počuj Den, je to akési čudné. Pištoľ nechala tu, vzala si len svoje zbrane."
"Nehrozí nijaké nebezpečenstvo, tak pokoj. Aspoň uvidíme, aký štýl boja majú pozemšťania s tými ich primitívnymi zbraňami. Budem ju pozorovať ďalekohľadom."
Jane sa zatiaľ zastavila niekoľko metrov od začiatku cvičiska a čakala na makety.
O chvíľu sa zjavili a začali zbesilo páliť. Na veľké prekvapenie Dena i Beisa sa však Jane vôbec nekryla za nerovnosťami terénu, iba uskakovala prilietajúcim lúčom.
Dve makety boli vpredu, tak ako aj predtým. Pri jednom odvážnom skoku z jednej dva metre vysokej skaly na druhú pričom dievča urobilo vo vzduchu salto, obaja pozorovatelia od údivu skríkli. V Janiných rukách sa hneď po doskoku zjavili dve hviezdy, ktoré predtým nedržala. Musela ich teda z puzdra vytiahnuť v letku.
Den bol ohromený a Beisovi až oči jasnejšie zažiarili. V momente dve hviezdy leteli k nepriateľom a trafili aspoň tak presne, ako predtým Denove lúče.
Jane potom zmenila taktiku. Chcela sa dostať až celkom blízko k nepriateľovi, preto sa teraz aj ona kryla poza skaly. Blížila sa k tretiemu modelu. Nečujne sa dostala až pred balvan za ktorým bol učupený. Keď chcel vykuknúť spoza neho, aby si obzrel situáciu, Jane mu vyrazila zbraň z ruky, chytila ho za plece a vytiahla ho spoza skaly. Potom mu vystretými prstami vrazila do hrude. Nepocítila taký odpor ako čakala. Bolo to len akoby vrazila rukou do trochu tvrdšieho vankúša. No model hneď zmizol.
"Ako ho zlikvidovala?" spojil sa Den s Beisom. "Nevidel som to, model bol ku mne obrátený chrbtom."
"Rukou."
"Čo, rukou?" prekvapene sa ozval Den.
"No udrela ho rukou do pŕs a zničila ho."
"To nie je možné! Veď na to by potrebovala ohromnú silu."
"Asi ju má."
Den chcel ešte čosi povedať, no zarazil sa a vrátil sa k pozorovaniu toho neobyčajného tvora, ktorý si nič nerobí z diotrinovej pištole.
Pre zmenu Jane vytiahla z puzdra na chrbte dve tyče. Každú chytila na jednom konci do ruky a vydala sa za posledným nepriateľom. Znova sa k nemu prikradla celkom blízko pomocou šikovných skokov. Model niekoľkokrát vystrelil, no bezvýsledne. Keď sa dostala tesne k nemu, efektnou prácou s tyčami ho odzbrojila a potom ho tupým koncom jednej tyče zasiahla do hrude. Posledná maketa bola zničená."
"Teraz som už len zvedavý, čo urobí s tými mrežami," hlásil Den Beisovi.
"Ja myslím, že budeme ešte veľmi prekvapení. Pozeraj!"
Jane sa rozbehla a tesne pred mrežou bleskovo spojila obe tyče a zaprela sa o ne. Pomocou toho sa vyšvihla až na vrchol mreže a dopadla na ne presne nohami, chrbtom k Denovi. V sekunde tyče zase rozložila a saltom sa dostala k chlapcovi, vzdialenému od nej len meter. Bez slova zasunula tyče do puzdra a s úsmevom sa obrátila na Dena.
"Myslím, že diotrinovú pištoľ nepotrebujem. Radšej zostanem pri svojom štýle boja."
Den si ju udiveným pohľadom obzeral od hlavy po päty.
"Veľmi si ma prekvapila, " povedal po chvíli. "Nikdy by mi ani na um neprišlo, že by bolo možné účinne bojovať proti lúčometom takými primitívnymi zbraňami. Profesor síce hovoril, že ovládaš rôzne bojové triky, na ktoré my nie sme zvyknutí, no nemyslel som si, že by to bolo až také účinné."
Medzitým k nim priletel Beis.
"Tak sa mi zdá, že máš v boji ohromne vážneho konkurenta," povedal Denovi. "Neviem, či boli účinnejšie tvoje lúče, alebo útle rúčky tohto dievčaťa."
"Máš pravdu. Zdá sa, že z nás bude dobrý tým, ako hovoríte vy na Zemi. Bol by v tom čert, aby sme my traja neporazili Gronskú miliónovú armádu."
Všetci sa zasmiali a potom spolu ešte niekoľkokrát prešli cez cvičisko.
