14. AKCIA
Dni utekali ako voda.
Profesor dal Jane vybaviť telocvičňu so zariadením, na aké bola zvyknutá z Chrámu tigra. Tam deň čo deň niekoľko hodín trénovala a Den s Beisom, ale i niekoľkí ďalší členovia posádky, sa prizerali. Najviac svojich priateľov udivovala predvádzaním prerážacích techník, pri ktorých rozbíjala rôzne predmety.
Roztĺkala hlinené nádoby a kamenné platne bez akýchkoľvek problémov. Hrotmi prstov na ruke dokázala prelomiť niekoľko tehiel postavených na seba. Trénovala aj hádzanie shurikanov a často sa zabávali spolu s Denom tým, že presekávali tenké povrázky so zavesenými malými závažiami. Den lúčometom a Jane hviezdami.
Zároveň sa učila aj iné veci. Napríklad pilotovať svoje upravené auto. Najskôr sa podrobne oboznámila s rôznymi výhodami tohto dopravného prostriedku. Samozrejme bolo nezničiteľné bežnými zbraňami akýchkoľvek účinkov, pretože bolo celé vyrobené z Diotrinovej zliatiny. Narušiť ho mohli jedine diotrinové lúče a aj to len pri zásahu silnej intenzity.
Stroj nepotreboval palivo, ani žiadnu údržbu. Mal dva druhy pohonu: gravitačný a diotrinový. Pomocou diotrinov mohol niekoľko tisíckrát prekonať rýchlosť svetla. Na malé vzdialenosti sa používal pohon gravitačný, u ktorého bola maximálna rýchlosť zredukovaná na štyridsaťtisíc kilometrov za hodinu. Gravitačný pohon pracuje na princípe riadeného gravitačného pôsobenia vo všetkých smeroch, jednoducho povedané, vozidlo riadi silu gravitačného náporového pôsobenia rozdielne v rôznych smeroch. Ak chceme, aby vozidlo šlo dopredu, zosilníme gravitačný tlak smerom zo zadnej časti vozidla a naopak zoslabíme nápor gravitácie vpredu. V strategických priestorových bodoch vozidla sa nachádzajú vychyľovacie jednotky, ktoré tento ťah a tlak regulujú vo všetkých smeroch a tieto sily potom posúvajú vozidlo želaným smerom. A samozrejme, podobný systém sa uplatňuje aj v rámci interiéru vozidla, kde sa kompenzujú účinky preťaženia na minimum. U malých stíhacích strojov sa ponecháva minimálny vplyv preťaženia, aby si bol pilot vedomý pohybu, aby ho vnímal, čo mu pomáha pri manévrovaní s loďou. U veľkých plavidiel sa efekt pohybu odstraňoval absolútne, preto človek, pohybujúci sa v priestoroch lode nepociťoval počas jej pohybu žiadne účinky.
Dievča trénovalo pilotovanie najskôr simulovane a neskôr vo vesmíre. Ovládanie bolo jednoduché a vrodený i pestovaný postreh urobili z Jane čoskoro skvelého pilota. Pri letoch ju sprevádzali Den a Beis, niekedy s ňou v Jeepe, inokedy zasa vo väčšej prieskumnej lodi.
Jeep mal toľko vylepšení, že len ich vymenovanie by zaplnilo niekoľko strán. Jane najviac zaujalo to, že s loďou mohla komunikovať priamo hlasom, pričom vždy mala dojem, že sa zhovára s inteligentným tvorom. Auto bolo ďalej vybavené svetelným „lanom“, ťažným lúčom, a energetickým čistením vozidla. To mohla vidieť priamo v akcii po skúškach jazdných vlastností v púšti Urbot na Turne. Auto bolo poriadne zaprášené, no akonáhle ním prešiel modrý lúč čističa, opäť sa ligotalo ako predtým.
Samostatnou kapitolou bola výzbroj. Hlavnou zbraňou bol dvojkanón s diotrinovými lúčmi, umiestnený pod reflektormi vozidla. Jeho zameriavač sa po aktivovaní materializoval priamo pred pilotom. Zamierenie bolo možné iba pohybom celej lode. Jane však najviac zaujali dva kotúčové lúčomety, vysúvajúce sa v prípade potreby zo strechy vozidla. Boli to disky s priemerom asi pol metra. Po ich obvode boli rozmiestnené ústia štyroch lúčometov krátkeho dostrelu. V činnosti sa disky otáčali veľkou rýchlosťou a zasiahli každý predom určený cieľ v dostrele, pokiaľ sa dostal do jednej roviny s loďou. Výzbroj dopĺňalo osem samonavádzacích rakiet s diotrinovými hlavicami.
Absolútny úžas však v Jane vyvolalo maskovacie zariadenie lode, ktoré ju dokázalo zneviditeľniť pomocou gravitačného ohybu svetla.
Celá výbava vozidla sa dala dokonale zakryť tým, že sa stroj premenil na pôvodné auto, ktoré jej pôvodne poskytol Egen. Profesor jej vysvetlil, že pripravili presnú kópiu tohto pozemského vozidla, práve preto, že Jane ho používala a z dôvodu, aby ho v prípade potreby mohla znovu využívať v rámci pôsobenia na Zemi. Stroj vychádzal z typu J10 pick-up Honcho. Nikto by ho nerozoznal od bežného Jeepu, pokiaľ by sa mu nepozrel pod kapotu. Tam bol umiestnený mimozemský pohonný mechanizmus a iné vybavenie vozidla, rozdelené do niekoľkých modulov, ktoré sa ale nepodobali pozemským technológiám. Z toho dôvodu sa mala Jane v budúcnosti vyhnúť odkrývaniu motorového priestoru pred nepovolanými osobami. V rámci maskovania bola možnosť ponechať vonkajší vzhľad vozu nezmenený, no premeniť interiér. Vtedy sa sklá stali zvonku nepriehľadné. A napokon úplná premena, tak ako sme ju už opísali: preklopené blatníky aj s kolesami, krídla na bokoch a dve zvislé vzadu, znak komanda na prednej kapote a možné vysunuté zbrane. Vtedy sa stroj vždy vznášal asi tridsať centimetrov nad povrchom zeme a to aj keď stál na mieste a nik v ňom nesedel.
Výcvik a pilotovanie neboli jedinými Janinými činnosťami u jej vesmírnych priateľov. Za desať dní sa pomocou špeciálnych prístrojov podporujúcich činnosť mozgu naučila plynule hovoriť Turnčinou, ktorá bola vybratá ako hlavný galaktický jazyk.
Oboznámila sa aj s krížnikom, niekoľkokrát navštívila Turn a raz Lave, sídlo galaktickej rady.
Prišla do styku s mnohými ľuďmi najrozličnejších rás a výzorov. Väčšinou prevládala typická podoba človeka a ak boli rozdiely, tak len nepatrné. Ale stretla sa aj s tvormi úplne odlišnými od ľudí, niekedy aj s dosť zastrašujúcim, alebo nepríjemným výzorom. Od Dena však vedela, že sú to všetko vysoko inteligentné a mierumilovné tvory. Predsa však s tým niekedy mala problémy. Uvážte len ako by ste sa zachovali pri stretnutí napríklad s takým Multoncom, s podobou dvojmetrového chlpatého pavúka? Ale čoskoro si na tieto rozdiely tak zvykla, že ich už brala len ako zvláštnosti, ak boli tvorovia príliš odlišní, ale už ich nepovažovala hrozbu ani ju neodpudzovali. Boli to už len živé bytosti.
Pre predstavu ešte zbežne popíšme krížnik. Je takmer tri kilometre dlhý, pol kilometra široký a stopäťdesiat metrov vysoký. Má tvar kvádra no s mnohými výstupkami zbraní a rozličného zariadenia. Riadiace centrum bolo umiestnené v najvyššie položenej zadnej tretine lode. Naozaj sa podobal veľkým pozemským námorným krížnikom. Hoci bola loď taká veľká, Na jej obsluhu stačila dvadsaťčlenná posádka. Pritom v prípade potreby ju mohol ovládať aj jediný človek. Zo všetkými členmi posádky sa Jane zoznámila a onedlho sa stali dobrými priateľmi.
-----
Blížil sa deň akcie a Jane sa dopodrobna oboznámila aj s bojovým plánom nadchádzajúceho podujatia. Mali vniknúť na Litzovu základňu, zničiť centrálny počítač a vyslobodiť jej rodičov. To mal byť začiatok konca Litzovej neobmedzenej vlády nad planétou Gron.
Keď nastal čas, udalosti nadobudli rýchly spád. Krížnik sa diotrinovým prenosom dostal za jeden z troch mesiacov Gronu. Nemohli ho teda zachytiť nepriateľské radarové systémy. K planéte sa blížil hustý roj meteorov, ktorý chceli Turňania využiť na bezpečné preniknutie cez ochranné zóny planéty. Litz totiž okolo nej vybudoval hustú sieť z automaticky riadených bojových rakiet. Museli ich teda nejako oklamať. Na akciu sa rozhodli použiť Janin Jeep, pretože bol najmenší a teda aj najnenápadnejší zo všetkých turnských lodí.
V presne vypočítanom okamžiku sa k planéte priblížil roj meteorov v ktorom sa chceli ukryť.
"Ideme na to!" rázne povedala Jane perfektnou Turnčinou. Den prikývol a Beisovi viac zažiarili oči. Nasadli do stroja a Den spustil motory. Predsa len mal väčšie skúsenosti s pilotovaním ako Jane, preto prevzal riadenie.
Stroj vyletel z hangáru krížnika a smeroval priamo do stredu roja meteorov. Bolo to zoskupenie skál dlhé pol milióna kilometrov a zamierili k jeho centru. Den sa obratne vyhýbal obrovským asteroidom, ale menšie balvany si príliš nevšímal. Párkrát došlo ku kolízii, ale na stroj to nemalo žiaden vplyv.
Keď sa dostali do poľa dostatočne hlboko, Den prispôsobil rýchlosť roju, takže vznikol dojem akoby stáli na mieste. O Chvíľu roj zaregistrujú ochranné rakety Gronu, no nebudú mu venovať väčšiu pozornosť, planéta Gron pravidelne križovala meteorovú oblasť v tejto polohe. Ak pôjde všetko hladko, nepozorovane sa dostanú až za nebezpečné pásmo. Tam si už poradia aj bez skalného krytu, ten zhorí v atmosfére planéty.
Den, Beis a Jane napäto čakali, či nebudú predsa len odhalení a neobjavia sa smrtiace lúče, no nič také sa nestalo.
Keď sa priblížili k planéte, Den stroj presunul k jej povrchu a nasmeroval let tak aby vkĺzli do atmosféry. Tu sa ukázala ďalšia technológia, ktorá je súčasťou vesmírnych plavidiel Galaktického spoločenstva, dematerializačný štít, ktorý odstraňuje atmosféru pred plavidlom, čo rieši problémy s tepelným a náporovým efektom.
Loď sa blížila k najväčšiemu moru na Grone. Zjavili sa nad pustými vodami oceána, aby sa vyhli stretnutiu s bojovými oddielmi.
O chvíľu už leteli tesne nad hladinou smerom k mestu Tint, hlavnému sídlu Deitricha Litza.
Jane už dávno napadlo, prečo sa pomocou diotrinov, nepremiestnia priamo do pevnosti, či už s loďou, alebo bez nej. Den jej vtedy odpovedal takto:
"V podstate by to bolo možné, no sú dva dôvody, prečo tak nemôžeme urobiť. S loďou preto, lebo celé mesto je obklopené rušiacimi signálmi diotrinového prenosu. Tie ho tak zmanipulujú, že by nás pravdepodobne presmerovalo úplne inde, než sme pôvodne chceli. Keby nemali toto opatrenie, s loďou by sme sa tam naozaj mohli dostať. Ale bez nej nie. Zistilo sa totiž, že prenos živých organizmov samostatne je zdraviu veľmi škodlivý. Po dvoch-troch takýchto prenosoch ľudia umierali. Preto sme boli nútení vymyslieť prístroj, ktorý tieto účinky potláča, lenže je veľmi zložitý a tým aj neprenosný. Dá sa však zabudovať do lode a teda cesta ňou je bezpečná. Sú to tie kliešte, do ktorých sa vkladá ruka."
"Ale aj moji rodičia boli premiestnení pomocou lúča a bez tohto prístroja. Nemohlo sa im niečo stať?" s obavou v hlase povedala Jane.
"Myslím že nie. Boli prepravovaní iba raz a to svetelným prenášačom, ktorý je omnoho menej škodlivý ako diotrinový. Jediný prenos nemá prakticky žiadny vplyv na organizmus."
Takto sa Jane dozvedela, že aj diotrinový prenos má svoje chyby.
Stroj sa blížil k pobrežiu.
Prehovoril Den: "Do útoku Groňanov na planétu Algaid chýba už len dvadsať hodín. Ak sa nám nepodarí vyradiť riadiaci počítač z činnosti, Algaid je ohrozený, ba dokonca stratený. Rozhodol sa totiž za žiadnych okolností neprijať Litzove podmienky o kapitulácií. A neskôr možno tak isto dopadnú aj iné planéty."
"Nemali by sme mať pred bojom také chmúrne myšlienky."
Jane prikývla. "Beis má pravdu. Musíme sa do budúcnosti pozerať s nádejou."
"Už sme blízko pobrežia," riekol robot. "Teraz pod vodu."
Den ponoril stroj do vĺn. Po chvíli sa pred ním utvorila akási temná masa a loď zamierila k veľkému potrubiu s priemerom deväť metrov.
"Tadiaľto sme sa tam dostali aj minule. Dúfam, že na to neprišli. O inej ceste nevieme, iba ak by sme sa chceli prebojovať."
Opatrne prechádzali cez potrubie a po nejakom čase sa dostali do rozšírenej nádrže. Tu vozidlo začalo stúpať a o chvíľu sa vynorili z vody. Den prirazil k malému výstupku pri stene. Vyskočili a ocitli sa pred ťažkými dverami.
"Vybavenie!" Zavelil Den a obaja siahli k opaskom. Teraz mal aj chlapec na chrbte brašnu so špeciálnym náčiním. Vytiahol z nej malú krabičku s obrazovkou a niekoľkými tlačidlami. Pomocou magnetu ju pripevnil na dvere a obrazovka zablikala. Zjavil sa na nej schematický plán konštrukcie zámku.
"Univerzálny kľúč, jeden z profesorových vynálezov. Nechcem zanechať stopy nášho vniknutia, aby Litzovi ľudia nezistili, kadiaľ sme sa sem dostali. Mohli by zneškodniť naše vozidlo, ktoré možno budeme ešte potrebovať. Toto je náš hlavný únikový plán a najlepšie by bolo ho použiť, ak ostane neodhalený."
"Ak už teraz o nás nevedia," doplnil ho Beis.
"Aj to je možné. Ale zatiaľ tomu nič nenasvedčuje."
Prístroj zabzučal a vo dverách to zahrkotalo.
"Môžeme ísť."
Den odsunul dvere a vošiel do tmavej chodby na ktorej konci bol rebrík smerujúci nahor. Beis vyletel hore a kovovou hlavou mierne nadvihol poklop. Zatiaľ sa Den s Jane šplhali za ním.
"Nevidieť nikoho."
Opatrne vyliezli z kanála a Den si pripravil zbraň.
"Teraz už ide do tuhého. Postupujeme podľa plánu. Ja zničím počítač a ty oslobodíš svojich rodičov. V prípade potreby sa spojíme vysielačkami. Beis pôjde s tebou a bude ťa viesť. Poďme."
Prešli dlhou chodbou ktorá sa po niekoľkých desiatkach metrov rozdvojovala. Tu sa rozdelili.
"Veľa šťastia," šepla ešte Jane Denovi. Ten prikývol a vyrazil. Jane sa pustila vľavo. Beisov elektronický mozog si pamätal cestu, preto dievča bezpečne viedol.
Mierili k laboratóriám, kde sa mali nachádzať jej rodičia.
Jane sa prudšie rozbúchalo srdce. Po toľkých rokoch ich znova uvidí.
Prešli pár zákrut, pritom Jane vždy letmo nazrela spoza rohu do chodby, či im nehrozí nebezpečenstvo.
V stenách chodieb bolo množstvo dvier. Raz, keď okolo jedných prechádzali, zrazu sa otvorili a vyšli z nich dvaja muži v modrých uniformách. Zrejme vojaci. Keď dievča zbadali, prekvapene uskočili a siahli k zbraniam. No nemali čas ich použiť, lebo ich dva presné údery zložili na zem. Jeden muž bol omráčený, ale druhý začal vrieskať tak silno, že poľahky mohol niekoho privolať. Jane ho chytila za hrdlo a zdvihla ho z podlahy. Druhou rukou mu zapchala ústa. Potom ho pritisla k stene a spoza pása mu vytrhla lúčomet a vysielačku. Tú hodila na zem a strelila do nej. Nezostalo z nej takmer nič a aj v podlahe zívala poriadna diera. Potom lúčomet namieril na Groňana. Vyľakane sa zachvel.
"Ak neurobíš nijakú hlúposť, nič sa ti nestane. Rozumieš tomuto jazyku?" Jane hovorila Turnčinou. Muž prikývol.
"Dobre. Počúvaj ma teda pozorne. Pustím ti ústa ale neopováž sa kričať, lebo v momente budeš nasledovať svoju vysielačku."
Muž meravo hľadel na zbraň.
"Ani slovo, rozumieš?"
Rýchlo prikývol.
"Čo je to za zbraň? Má medzistupeň na omračovanie?"
"Pulzný laser."
"Tým horšie pre teba. Ak sa o niečo pokúsiš, je s tebou koniec."
"Nie som hlúpy, budem spolupracovať."
"Poznáš vedcov, muža a ženu, ktorých Litz uniesol zo Zeme?"
"Áno."
"Vieš kde sa nachádzajú?"
"Viem."
"Teda ma k nim zavedieš. Ak sa budeš dobre správať, zachrániš si život."
"Dobre, ukážem vám cestu."
Pustil sa chodbou a dievča chcelo vykročiť za ním, keď v tom ich zastavil Beisov hlas:
"Jane počkaj! A čo ten druhý?"
"Ach áno, skoro som zabudla."
Odviedla zajatca za roh chodby, tak aby nevidel, čo bude robiť.
"Spútaj ho."
Beis zdvihol ruku a z jej stredu vyšľahol lúč. Ovinul sa okolo muža a pevne ho stiahol v prostred tela. Druhý záblesk a svetelné puto mu zovrelo nohy. Jane zatiaľ pristúpila k omráčenému mužovi. Zo zápästia mu odpola vysielač a zničila ho. Rovnako tak sa zbavila aj ukoristených laserových lúčometov. Potom nastavila intenzitu omráčenia na svojej zbrani a pulzom zasiahla muža. Teraz bude v bezvedomí niekoľko hodín.
Vrátila sa k zajatcovi a ukázala mu, ako vypína omračovací okruh na svojej zbrani. "Poznáš túto zbraň? Vieš, čo to znamená?"
Muž prikývol.
"Dobre, môžeš ho pustiť, Beis."
Svetelné putá sa v okamihu stratili.
"Teraz dopredu. Veď nás tak, aby sme sa podľa možnosti nestretli s obyvateľmi základne."
"Dobre, ale obávam sa jednej veci," hovoril už za pochodu zajatec. "Je tu jedno miesto, ktoré musíme prejsť a vždy je tam niekoľko ľudí."
"Nemôžeme sa mu vyhnúť?"
"Ak sa chceme dostať do laboratórií, tak nie."
"Fajn. Dajako si už poradíme. Keď budeme v jeho blízkosti, daj mi vedieť."
Pokračovali ďalej. Ešte raz sa v úzkych chodbách stretli s nepriateľským vojakom. Aj toho Jane zneškodnila šikovným hmatom a potom uspala. Vysielačku a lúčomet zakaždým zničila.
Zrazu sa prekvapeným hlasom ozval muž:
"Prečo ste ho jednoducho nezastrelila?"
"Nie som vrah, nezabíjam ak to nie je nevyhnutné, čo je aj tvoje šťastie. Ak neurobíš nejakú hlúposť, vyviazneš. Je to len na tebe."
Prišli k ďalšej zákrute chodby a Jane opatrne vyzrela spoza rohu. Zbadala veľkú halu z ktorej ústilo veľa chodieb do rôznych smerov.
"To je to miesto," povedal zajatec.
Po hale prechádzali desiatky nepriateľských vojakov. Jane rýchle premýšľala. Obrátila sa na muža.
"Máte v armáde aj ženy?"
"Áno, ale nie veľa."
"Aké majú uniformy? Rovnaké ako muži?"
"Hej. Všetci vojaci Gronu majú jednotné uniformy."
Dievča odoplo z opaska snímač na generovanie šiat a priložilo ho zajatcovi na prsia. Chlap zrejme tento prístroj nepoznal, pretože zaťal zuby, zbledol, očakávajúc hádam nejakú hroznú smrť. Jeho telo obopol svetelný obal, ktorý po chvíli zmizol. Potom si Jane pripla krabičku späť na opasok a o chvíľu už mala na sebe presnú kópiu gronskej uniformy.
"To je síce veľmi pekné, ale čo ja?" ozval sa s obavou v hlase Beis.
"Hmm! To bude problém."
Jane chvíľu uvažovala.
"Všimla som si, že v tej hale je omnoho vyšší strop než tu. Ak by si vyletel úplne nahor, snáď by si ťa nik nevšimol."
"Asi mi nezostáva nič iné. Skúsime to teda."
Jane sa obrátila na vojaka.
"Ktorou chodbou sa dostaneme k vedcom?"
"Chodbou s označením F-22."
"Nepoznám vaše znaky," zakrútila Jane hlavou.
"Ja áno!" ozval sa Beis. "Pôjdem prvý a vy ma sledujte pohľadom. Potom prejdite tam, kde som vošiel ja."
Beis zatiahol svoje ruky, jeho telo sa zložilo do gule a vyrazilo smerom k stropu, kde boli rôzne armatúry a konštrukcie. Beis to využil a čo najnenápadnejšie sa presunul na druhú stranu haly.
Zrazu sa za Jane ozvali kroky, preto musela aj ona vkročiť do haly. Vojak šiel niekoľko krokov pred ňou a ona ho nasledovala. S uspokojením zistila, že si ju vôbec nikto nevšíma, hoci niekoľkokrát prešla popri oddieloch vojakov veľmi blízko.
Keď však bola v poslednej tretine, vojaci ustrnuli v pohybe. Odkiaľsi sa ozval mohutný hrubý hlas a upútal pozornosť všetkých prítomných. Jane nerozumela slovám, zrejme sa hovorilo po Gronsky. O chvíľu spozorovala, že vojaci sa zvedavo obzerajú na všetky strany. Vtedy sa ozvala jej vysielačka. Jane na ňu položila prsty a z prístroja sa ozval Beisov hlas:
"Sme prezradení! Ale ty nie si vo vážnom ohrození!"
"Ako to?"
"Majú ťa chytiť živú, no ako ťa poznám, nedáš svoju kožu lacno. Prejdi na miesto podo mnou."
Jej zajatec počul tieto slová a obrátil sa k Jane. Nevedel, čo od nej čakať.
"Bež!" riekla. "Nebudem strieľať."
Muž na okamih stuhol údivom, akoby čakal nejaký trik. Potom sa otočil a zmizol v chaose haly.
K dievčaťu sa blížilo niekoľko desiatok vojakov. Nemohli používať smrtiace lasery, preto si z ich útoku nerobila ťažkú hlavu.
Prvých útočníkov vyradila z boja niekoľkými presnými údermi. Potom uskočila dozadu a "prezliekla" sa do svojej výzbroje.
Pretože nepriateľov bolo veľa, vytiahla z puzdra na chrbte tyče. Jej údery sa mihali rýchlosťou blesku a takpovediac si kliesnila cestu k východu, nad ktorým sa vznášal Beis.
Hoci údery boli silné, nikoho smrteľne nezranila. Koho však raz zasiahla, ten už od bolesti nemohol pokračovať v zápase.
Zapípala vysielačka, a ozval sa Beisov hlas:
"Zapni si skafander, prichádzajú ozbrojenci s uspávacími plynovými zbraňami. Opasok na niektoré uspávacie plyny nemusí reagovať!"
Jane si zapla skafander a práve v tej chvíli zbadala k nej letiace dva plynové granáty. Odhodila svoje tyče, skokom sa vrhla proti nim a ešte vo vzduchu ich oba zachytila, ale tak, aby sa nedotkla rozbušiek. Potom ich hodila naspäť k strelcom. Po chvíli bola polovica haly naplnená uspávacím plynom no podľahli mu len vojaci Gronu a taktiež dvaja strelci s granátometmi.
Jane sa vrátila, aby si znovu vzala svoje tyče, no nenašla ich. Uzrela ich o niekoľko metrov ďalej v rukách vojakov, ktorí strážili vstup do chodby kadiaľ sa chcela ďalej uberať.
No zbadala aj niečo dôležitejšie. Trochu ďalej stál muž s lúčometom namiereným na striebristú kovovú guľu.Bola to ale iná zbraň, než mali všetci ostatní, a nevedela či nie je diotrinová. Beisovo telo laser nemohol poškodiť, ale diotrinová zbraň áno. Jane si do jednej ruky pripravila hviezdicu.
"Beis!" skríkla a pohla sa smerom k nemu.
No hneď ju zastavil ostrý hlas:
"Stojte! Inak robota zničím."
Jane teda zastala a jej napäté telo sa uvoľnilo. V skutočnosti však bola pripravená na najprudšie pohyby.
"Teraz sa dáte spútať."
Pristúpili k nej tí dvaja vojaci s jej tyčami v rukách. Jeden z nich mal pri sebe klasicky vyzerajúce mechanické putá, svetelné zrejme nepoznali, alebo nemali k dispozícii.
Natrčila k vojakom ruky a obaja sa priblížili až tesne k nej. No spútať ju nestačili. Dievča sa vymrštilo dopredu a zrazilo oboch na zem. Pritom hodila hviezdicu a tá trafila presne do ruky muža, ktorou mieril na robota. Ten vykríkol a zbraň hneď pustil.
"Preč, Beis! Rýchlo preč! Ja si s nimi poradím! Zídeme sa neskôr!"
Beis bleskovo reagoval a zmizol v chodbe. Jane si vzala späť svoje tyče ktoré po jej protiútoku skončili na podlahe a spojila ich do seba. Teraz mala dlhú tyč a nič ju už nemohlo zastaviť. Vojaci rýchlo uskakovali z jej dosahu a o chvíľu mala pred sebou dostatočne voľný priestor. Rozbehla sa do chodby za Beisom.
"Och, som rád, že sa ti nič nestalo. Zachránila si ma v poslednej chvíli, len čo je pravda. Som presvedčený, že ten darebák by vystrelil len čo by si bola zviazaná."
"Teraz niet času na reči. Ideme správne?"
"Áno, Už sme dosť blízko laboratórií a ubytovní."
Beis ju zaviedol k jedným dverám. Jane na nich svojou zbraňou vypálila zámok a odsunula ich. Potom ich za sebou zavreli a diotrinovým lúčom ich pritavili o stenu.
"To ich chvíľku zdrží," riekol Beis a viedol dievča ďalej.
