18. NOVÁ NÁDEJ
Pomocou tajných plánov uložených v centrálnom počítači krížnika pod heslom, ktoré im profesor prezradil sa im po mesiaci tvrdej práce podarilo zostrojiť diotrinový časopriestorový prenášač. Našťastie mala Jane Beisa, inak by si nebola poradila, hoci plány boli veľmi podrobné a súčiastok všetkého druhu bolo na palube lode neúrekom.
Počas celej doby Jane tŕpla, očakávajúc vypuknutie choroby, pretože strávila niekoľko hodín mimo loď a skafander sa jej samočinne vypol. No rozhodla sa počkať s lekárskou pomocou, kým sa neprejavia zmeny v jej zdravotnom stave. Zrejme však chorobe odolala, pretože ani pár dní pred odchodom nič nezistila.
Keď bol prístroj hotový, namontovali ho do zadnej časti Janinho vozidla, pripojili obvody k palubnému počítaču. Nastúpili, nastavili presný čas a miesto vynorenia v tesnej blízkosti Litzovej polohy. Počítačový kryštál s profesorovou nahrávkou bol umiestnený v matrici, Jane ho ešte chcela využiť. Pozrela na Beisa.
"Veľa šťastia," šepla. Potom zavelila: "Prenos..."
Zrak sa jej zahmlil a loď zmizla.
----------
"Nikdy ti nebudem slúžiť..." zašepkal Den smerom k Litzovi, namieril si lúčomet na hruď a...
Ozval sa ohlušujúci rachot padajúcich múrov a zároveň s ním Janin hlas zosilnený reproduktorom na jej lodi.
"Nerob to, Den! Sme zachránení!"
Ruka so zbraňou sa zviezla na zem a chlapec stratil vedomie. Litz sa dal na bezhlavý útek pred loďou, ktorá ho začala prenasledovať. Jane vysunula dva kotúčové lúčomety zo strechy vozidla a čochvíľa vojaci okolo padali ako podťatí pod uspávacími zásahmi lúčov. Neprestávala v prenasledovaní vodcu Groňanov, nevšímajúc si nebezpečenstvo od striel nepriateľských vojakov.
Dostala sa do úzkych chodieb stavby. Prechádzala nimi tak, že jedným bokom stroja drvila steny, takže za ňou zostávala úplná spúšť padajúcich častí budovy. Vozidlu to vôbec neuškodilo.
Približovala sa k Litzovi, stojacemu pred chodbou so smrtiacimi modrastými Klio-lúčmi. Manipuloval s kotúčmi na stene, no bolo viac než isté, že teraz ho Jane dohoní. Zastavila len tri metre od neho, otvorila kabínu a zakričala:
"Vzdaj sa, Litz, nemáš nijakú šancu!" Chcem sa s tebou zhovárať, nie ťa zabiť!"
Litz vytrhol z puzdra lúčomet a strelil do Jane. Netrafil, no z kabíny jej stroja lúč odtrhol poriadny kus. Dievča bleskovo vytiahlo hviezdicu a hodilo ju do mužovej ruky. Vykríkol od bolesti a zbraň padla na zem. Jane vyskočila zo stroja. Pribehla k spadnutej zbrani, schytila ju a namierila naň.
"Nastúp!" naznačila smer k Jeepu.
"Teba ochraňuje sám diabol! Myslel som, že som sa ťa zbavil, keď som ťa zasiahol tým vrakom od tvojich rodičov. Skoncuj to a radšej ma zabi!"
"Spamätaj sa, Litz a vypočuj ma! Ten vrak, ako to nazývaš, ma premiestnil do budúcnosti! Teraz ti môžem ukázať, ako sa skončí všetko tvoje snaženie!"
"Choď do pekla!"
"Dobre teda! Nemám inú možnosť!"
Zdrapla chlapa pod krk a násilím ho ťahala do vozidla. Hoci bol mocný a vzpieral sa, proti ohromnej sile dievčaťa nemal šancu.
"Zmena na auto!" zavelila a stroj sa hneď pretvoril. Otvorila dvere a šmarila Litza dovnútra. Zabuchla dvere a z druhej strany nasadla na sedadlo vodiča. Litz sa vzdal odporu, lebo sedel pomerne pokojne na sedadle a uškŕňal sa.
"Čo chceš robiť?" spýtal sa Beis.
"Ukážem mu jeho budúcnosť," odvetilo dievča a vyrazilo k centrálnemu počítaču. Vojaci sa stiahli, len kde tu sa objavil jeden, no hneď ho zasiahol lúč z niektorého z diskov na streche vozidla. Niekoľkokrát ich síce auto zasiahli, ale nie tak, že by nemohli pokračovať v ceste.
Dena našli v bezvedomí. Beis spútal Litza svetelným putom a Jane preniesla chlapca do auta, napriek jeho zraneniu. Nechceli, aby sa mu ešte niečo stalo.
Natlačili sa dovnútra a Jane stroj rozbehla späť k dverám za ktorými boli riadiace kryštály centrálneho počítača. Predok auta odtrhol dvere zo závesov a odhodil ich nabok.
Ocitli sa v neveľkej miestnosti s množstvom kryštálov pripojených na počítač pomocou špeciálnych vysielacích matríc.
"Teraz by stačilo jediné stisnutie spúšte a všetky tvoje plány by sa razom zrútili. Ja však chcem, aby si vedel, že tvoj boj neskončí podľa tvojich predstáv. Ukážem ti záznam, ktorý nahral profesor. Beis, koľko máme času?"
"Štyridsaťtri minút, pätnásť sekúnd, do automatického zahájenia útoku."
"Záznam trvá pol hodiny, teda si ho môžeme pozrieť celý."
Jane vystúpila z vozu a vložila kryštál do jedného z prázdnych stojanov. Potom na klávesnici spustila prehrávanie, postavila sa k otvoru po dverách a dávala pozor na nepriateľských vojakov. Tí sa však neodvážili strieľať, pretože za Jane boli súčasti počítača, ktoré by mohli neopatrným výstrelom poškodiť.
Litz najskôr sledoval výklad len nepozorne, no neskôr ho predsa len zaujal. S úsmevom na tvári sledoval, ako sa mu bude v budúcich bojoch dariť. Keď však prišla zmienka o samovražde jeho vlastného národa, výzor sa mu hneď zmenil. Oči mu prudko zažiarili.
Medzitým sa prebral aj Den a skríkol na Beisa:
"Kde je Jane?!"
"Bez obáv, je v bezpečí," šepol Beis a ukázal dozadu, kde dievča strážilo vchod.
"Musím jej pomôcť!"
"Netreba, zvládne to sama. Okrem toho si zranený."
"A čo tu robí tento... netvor?"
"Pozeraj pred seba a počúvaj."
Den si konečne všimol profesorovu tvár na obrazovke. Jeho slová ho veľmi zaujali, najmä tie na konci o návrate do minulosti. Znova sa obrátil k Beisovi s otázkou. No ten ho zarazil skôr, ako stihol začať.
"Všetko ti vysvetlím neskôr."
Program skončil. Litz vyzeral veľmi rozrušene. Jane tiež zbadala, že je už koniec a pristúpila k vozidlu.
"Tak čo na to povieš, Litz?"
Muž sa nadýchol a vykríkol:
"To všetko je lož! Vymysleli ste si to, aby ste ma pokorili! Neverím ani slovu!"
Jane pristúpila ku kryštálu a vzala ho do rúk. Potom sa vrátila k vozidlu a sadla si za riadenie.
"Našťastie, budúcnosť už nezávisí od teba. Teraz ju máme v rukách my."
Stlačila spúšť silného diotrinového dvojkanónu a zo svetlometov auta vyšľahol hrubý dvojitý lúč ohromnej ničivej sily. Keď sa dotkol počítača, Jane skríkla:
"Pozrite sem!"
Všetky pohľady sa stretli na kryštáli, ktorý držala v ruke. Ten sa hneď po zničení počítača rozplynul.
"To, že kryštál zmizol dokazuje, že som hovorila pravdu. Budúcnosť sa zmenila, takže nikdy nemohol vzniknúť tento záznam. A ty Litz si konečne uvedom, že nemá zmysel takto bojovať. Musíš si vystačiť s tým čo máš, veď je toho dosť."
Muž sa zamyslel. Už nemal na tvári bezcitný výraz, ako vtedy, keď sa s ním Jane stretla prvý raz. Uvedomil si, že keď už nemá riadiaci počítač, naozaj nemá zmysel vzdorovať. A keď sa nad vozidlom zablysli nové lúče diotrinov, vystúpil z auta a zastavil vojakov niekoľkými ráznymi rozkazmi.
Za tých pár minút sa stal z Litza úplne iný človek. Zrazu sa zaujímal o mŕtvych a ranených v radoch svojich bojovníkov. Ustarostene sa skláňal nad ležiacimi mužmi a snažil sa ich prebrať k životu.
"To je dobré znamenie,´" preriekla Jane. "Tu už nemáme čo robiť. Vráťme sa na krížnik."
Den prikývol a Beis zvolal:
"Hurá! Vraciame sa domov!"
V okolí Jeepu nebol žiadny človek, preto ho Jane premenila na raketu a prerazila strop miestnosti. O chvíľu sa ozval v éteri Denov hlas:
"Opravujem svoje predošlé hlásenie a pozdravujem posádku krížnika. Akcia sa podarila v plnom rozsahu a všetci sa vraciame na palubu materskej lode."
Z vysielačky sa ozval radostný jasot, pri ktorom Denovi a Jane vyhŕkli z očí slzy radosti. A Beis, keby mohol napodobniť tento prírodný jav, určite by tak v tej chvíli urobil.
Keď pristáli, zhŕkla sa okolo nich celá posádka lode na čele s profesorom. Ten ich privítal slovami:
"Teda sa vám to predsa len podarilo."
"Áno. Síce nie na prvý raz, ale podarilo!" skríkla Jane.
"To mi musíte vysvetliť," prekvapene o krok ustúpil profesor.
"Netreba, netreba! Hlavne že sa všetko dobre skončilo."
Jane sa vrhla do náručia Petra a Alice a srdečne ich objala.
Po niekoľkých minútach sa dozvedeli, že Litz sám stiahol fungujúce rakety so živou posádkou z okolia planéty Algaid. Ostatné nečinné lode už Algaiďania odťahujú na svoju planétu kde ich časom buď zničia alebo použijú na iné, prospešnejšie ciele. Litz svojim konaním dokázal, že si uvedomil svoju chybu a snaží sa ju napraviť. Hneď po incidente znova zmizol, tentoraz navždy. Galaktická rada ho síce chcela postaviť pred Galaktický vojenský súd, no nikdy sa jej nepodarilo objaviť jeho stopu.
"Dúfajme, že už nikdy nebude potrebné použiť služby Komanda tiger," povedal profesor, keď sa vzrušenie na lodi trochu upokojilo. No mýlil sa.
Zakončenie:
Raz ráno som na nočnom stolíku vedľa svojej postele zbadal kôpku popísaných papierov. Veľmi som sa začudoval a začal som ich zbežne čítať. Strhol ma zaujímavý dej tohto nevšedného denníka a prečítal som ho na dúšok do konca. Bol podpísaný menom Jane Wernerová a úplne na konci bola žiadosť, aby som tomuto denníku dal podobu knihy. Bol som tým veľmi prekvapený.
Prečo si záhadná pisateľka vybrala práve mňa? Na to som nenašiel odpoveď.
Nevedel som ani, či ide o vymyslený príbeh alebo o skutočnosť, bolo však pravdou, že denník sa zjavil veľmi tajomne. Priniesli ho snáď diotrinové lúče? Mohlo to tak byť.
Pravdivosť príbehu čiastočne potvrdzovali dva výstrižky z novín, ktoré boli súčasťou denníka a ktoré som uviedol na začiatku tohto rozprávania. Hoci je celý tento príbeh poriadne neuveriteľný, možno sa toto všetko naozaj stalo. Preto som splnil prosbu a napísal som knihu s obsahom denníka Jane Wernerovej. Možno si ju v budúcnosti niekto prečíta a potvrdí jej pravdivosť. A ja sám som po necelom roku naozaj uveril všetkému, čo sa v denníku písalo. Raz ráno som totiž našiel na nočnom stolíku vedľa svojej postele nový denník.
Zapisovateľ.
