10. Útok
Harry sa spojil s vežou, v rohu obrazovky sa zjavila tvár majora Raina.
„Pán Rain, čo sa to u vás deje? Plukovník Cook mi pred chvíľou oznámil, že sa k stanici blíži úlomok zo včerajšieho výbuchu.“
„To je pravda, pán Brown, ale nemusíte si robiť starosti. V minulosti, aj keď ste tu vtedy ešte neboli, sme už našimi vežami zničili aj väčšie objekty a to celkom bez problémov. Charon, ako odborník na laserovú techniku vám to potvrdí. Prepnem vás...“
Obraz sa zmenil a na Browna sa usmiala tvár Jeana Charona.
„Zdravím, pán Brown. Prepáčte, že sme vás neinformovali hneď, ale skutočne sa jedná o úplne bežnú záležitosť. Niekedy tu máme podobný problém aj tri krát za deň, určite ste informovaný o tom, koľko sa v tejto zóne nachádza kozmického smetia.“
„Áno, to viem...“ pripustil Brown. „Teda naozaj nič nezvyčajné?“
„Presne tak. Dokonca by som povedal, že to bude jednoduchšie ako obyčajne, nakoľko sa úlomok pohybuje pomerne pomaly.“
Rozumiem. Môžete mi dať vizuálne zobrazenie toho objektu? Len tak pre zaujímavosť.“
„Iste...“
Obrazovka blikla a zobrazila vesmírny priestor s malou striebristou bodkou, ktorá sa pomaličky približovala.“
„Je to maximálne zväčšenie?“
„Áno, pane.“
„Zobrazíte mi graficky dráhu letu toho úlomku?“
Miesto odpovede sa obraz znova zmenil. Zaplnil sa zmäťou čiar, kriviek a výpočtov.
„Hmm. Letí priamo na stanicu. Nezdá sa vám to zvláštne?“
„Nie, pane. Je to určite len náhoda.“
„Dobre, pán Charon. Prepnite mi, prosím, znova na vizuálne.“
„Hneď, pane.“
Na monitore znovu zažiarili hviezdy, zároveň s objektom, ktorý sa o niečo zväčšil.“
„Čas do dosahu, pán Charon?“
„Deväť minút, dvadsať dva sekúnd. Dám vám to na monitor.“
„Ďakujem...“
Harry ešte asi minútu hľadel na približujúci sa objekt no potom sklonil hlavu. Asi to naozaj trochu preháňa...
Vstal od pultu a natiahol sa na lôžko. Aspoň na niekoľko minút sa rozhodol pretiahnuť si kosti. Pritom však nespustil oči z pomaly pulzujúcich čísel hodín. Asi po piatich minútach sa dvere odsunuli a vstúpil Cook.
„Tak čo, všetko v poriadku?“ spýtal sa.
„Áno. A čo u teba?“
„Nemaj obavy, všetko klape. Pár hostí sa rozliezlo po stanici, ale to je predsa súčasť programu.“
Harry prikývol. „Naozaj ich nemôžeme stále držať na jednom mieste. Len si nemôžem zvyknúť na to, že ich všetkých nemám na očiach. Do zničenia úlomku zostáva len niekoľko minút, radšej pôjdem do sály. Ty zostaň a sleduj celú operáciu. Ak by sa niečo stalo, daj mi vedieť.“
„Samozrejme, len choď.“
Harry sa obrátil, no pri dverách sa ešte zastavil.
„Danny...“
„Áno?“
„Barbara... Je tam?“
Cook zakrútil hlavou.
„Nie. Asi bude vo svojej kajute.“
Brown prikývol: „Asi...“ a odišiel.
Cook sa s povzdychom usadil na miesto pred monitorom a sledoval približujúci sa objekt a ubiehajúci čas do výstrelu. Po chvíli si uvedomil, že sa jedná o rutinnú záležitosť. Na okamih sklopil zrak a prstami si pretrel oči. No niečo, čo si nedokázal vysvetliť, akoby priťahovalo jeho pohľad na monitor. Do výstrelu zostávalo už len tridsať sekúnd a objekt už bol dostatočne blízko, aby sa dal aspoň zhruba rozoznať jeho tvar. Bolo to teleso vo forme pretiahnutého zrezaného ihlanu, s malým výstupkom na špičke a niekoľkými prístrojmi na bokoch.
„Ani to nevyzerá ako úlomok...“ pomyslel si Cook. Odrazu však vyskočil, akoby doňho udrel blesk. Priam boxerským úderom stlačil spojovací spínač, v čase keď do výstrelu zostávalo len šesť sekúnd.
V rochu obrazovky sa objavil Charon.
„Teraz nie, pán Cook... strieľame.“
„Nie, Jean! Zastav to! Zas...“
Bolo neskoro, veže vypálili. No hneď sa ukázala aj nečakaná odozva tohoto činu.
----------
Brown sa usadil za „svoj“ stolík a snažil sa nemyslieť na približujúci sa objekt. Tým pádom sa mu však myšlienky vrátili ku Barbare, čo však bolo ešte horšie. Pohár s nedopitou pomarančovou šťavou už Corlis odstránil, preto keď ho Harry uzrel, objednal si ďaľší. Bony mu ho hneď doniesol. Harry zovrel príjemne chladiaci kryštálový pohár do oboch rúk a chvíľu ho len tak držal. Potom si z nápoja trochu odpil, no práve v tom okamiho sa všetko nepatrne otriaslo. Bol to len slabý záchvev, no Brown hneď zpozornel a vyskočil. Zároveň bolo vidno, že i všetci prítomní si otras všimli a umĺkli. Ich oči automaticky padli na bezpečnostného technika.
„Zachovajte pokoj!“ zvolal. „Nič sa nedeje. Hneď sa spojím s vežou, aby som zistil, čo sa stalo.“
Brown pristúpil ku komunikačnému panelu, aby sa spojil so službou. Ešte sa však ani nedotkol spojovacieho tlačidla keď sa to začalo!
Stanica sa začala triasť tak strašne, že nik nezostal na nohách a všetko naokolo padalo. Do toho sa rozoznel mohutný výbuch drásajúci uši všetkých ľudských bytostí na stanici. Ihneď sa všade rozozvučali sirény, hlavné osvetlenie zhaslo a slabo sa rozžiarili iba núdzové svetlá. Pri ich svite bolo zreteľne vidieť, ako sa stena za ktorou sa nachádzal prechodový tunel, ohýba. Keď doznelo burácanie výbuchu, tupý vŕzgavý zvuk ohýbajúceho sa kovu sa premiešal s vydesenými výkrikmi žien i mužov. Harry, tak ako i ostatní čakali, že stena už-už povolí a nulový tlak za okamih roztrhá úbohé ľudské telá na kusy. Našťastie sa tak nestalo, ohýbanie i skazonosný zvuk ustali.
Neustávali však nadávky mužov a srdcervúci krik Samanthy Davisovej.
Stála opretá chrbtom o jeden z okrasných stĺpov, vytreštenými očami hľadela na jedno z okien, to čo bolo najbližšie k zdeformovanej stene a neprestajne kričala hrôzou. Harry sa domnieval, že je ranená, preto sa k nej predieral cez hromadu haraburdia, ktoré bolo bývalým Holvisovým luxusom. Ale Drake sa k nej dostal rýchlejšie. Chtil ju za plecia, zatriasol ňou a pozrel jej pritom prísne do očí. Ich pohľady sa stretli a to zabralo. Žena zakašľala a tíško plakala. Drake ju objal a odviedol ju do najmenej poškodenej časti sálu. Tam ju odovzdal do opatery svojej žene, ktorá sa držala statočne. Bola bledá a mala pevne stisnuté pery, ale zo všetkých síl sa snažila zachovať pokoj.
Harry pozrel na miesto, kde sa pozerala Samantha a pochopil jej hrôzu. Videl, ako sklo pomaly praská v dôsledku ohybu bočnej steny. Videl ako sa pavučina prasklín neustále rozširuje a na okamih stuhol hrôzou. Hneď sa však spamätal a obrátil sa k hosťom i členom posádky, ktorí sa už ako-tak pozviechali spod popadaného nábytku a haraburdia.
„Okamžite všetci do skafandrov!“ skríkol.
Sám sa rozbehol k uskladneným krycím tabuliam, cestou však narazil na Cooka, ktorý sa až teraz vypotácal z bezpečnostnej kajuty.
„Praská sklo, Danny. Musíme ho zakryť plástom!“ skríkol naň Harry.
Nedbal na to, že sám na sebe skafander nemá a rozbehol sa ku jednej bočnej skrini. Cook samozrejme vedel, čo má na mysli a utekal za ním. Harry vytiahol zo skrine štvorcovú, meter veľkú tabuľu pripomínajúcu štruktúrou povrchu včelí plást. Podal ju Cookovi a sám zobral ďaľšiu. Drakeovi nebolo treba hovoriť, čo treba robiť. Aj on vzal jednu a rozhýbal i ostatných mužov. Práve keď sa Harry priblížil s plástom k oknu, ozvalo sa hlasnejšie puknutie. Prasklina dosiadla druhý okraj skla. Brown na stotinu sekundy stŕpol, no hneď nato priložil lepkavý plást na sklo. Pritom kričal:
„Rýchlo, Danny! Sklo už prasklo po celej dĺžke, nemusí vydržať vnútorný tlak!“
Cook prilepil svoj plást a hneď pridal ďaľšie dva, ktoré mu priniesli Baker a Mosseley. Bruce sa hneď spýtal s neprílišnou dôverou v hlase, či to tie plásty vydržia.
„Ešte nie,“ odvetil mu Cook, zatiaľ čo Harry striekal na plásty tekutinu z malej tlakovej bomby, pripomínajúcej hasiaci prístroj, ktorú tiež vzal zo skrine.
„Ale za necelú minútu, vďaka tomuto prípravku plásty dokonale priľnú k ploche a vytvrdnú. Pevnosť týchto plástov v tuhom stave je vyššia, ako pevnosť ocele,“ dodal. Keď skončil, pozrel na vedľa stojaceho Cooka, pridržiavajúceho plásty:
„Danny, zostaň tu chvíľku pri tom, ja zistím, ako sú na tom hostia a zariadenie.“
„Spoľahni sa.“
Harry sa obrátil k mužom, ktorí im postávali za chrbtom.
„Ste všetci v poriadku? Nie je nikto zranený?“
Všetko prebehlo tak rýchlo, že až teraz došlo na prípadné zranenia. Našťastie sa ukázalo, že až na pár škrabancov a modrín, sa nikomu nič nestalo. Teda až na Bakera, ktorý sa sťažoval na silnú bolesť v predlaktí. Peter Hall, ako športovec sa hneď ozval:
„Pozriem sa na to, mám skúsenosti s podobnými zraneniami.“
„Ďakujem, pán Hall.“
Brown si rad radom každého prezrel a uistil sa, že skafandre mali všetci oblečené dobre. Neobišlo sa to však bez incidentu, pretože len čo sa Brown dostal K Hartovi, ten sa naňho vyrútil:
„Čo to má všetko znamenať, Brown?! To má byť tá vaša bezpečnosť?!“
„Upokojte sa, pane. Nehody sa nedajú nikdy vylúčiť. Prežili sme a sme v poriadku. A ja vám sľubujem, že urobím všetko pre to, aby ste sa bez ďaľšej úhony dostali na Zem.“
„Áno, chceme ísť preč! Okamžite nás naložte do záchranných modulov a odvezte nás na Zem!“ pridal sa ostro k Hartovi i Forward.
„Ak to bude nutné, opustíme stanicu behom niekoľkých desiatok minút. Nemusíte sa báť.“
Forward sa však neudržal a zdrapol Harryho Browna pod krk.
„Chceme ísť okamžite, Brown! A vy...“
Nedohovoril. Harry si po výcviku v armáde samozrejme vedel v takejto situácii poradiť. Šikovným hmatom sa Forwardovi vymanil, nasadil mu na ruku páku a pomocou nej ho zvalil na podlahu. Henry Drake si k nemu navyše stal a výhražne pozrel na Harta, ktorý hneď o krok ustúpil.
„Teraz ma všetci dobre počúvajte!“ riekol ostrým hlasom. „Odteraz už nie ste hostia, ale obete nešťastia. V tejto situácii na mňa prechádza velenie nad celou posádkou i civilnými osobami, takže budete všetci a bez odvrávania plniť všetky moje rozkazy. Nedisciplinovanosť nestrpím! Nemienim niesť zodpovednosť za hlúposť či svojvôľu niekoho iného! Zapamätajte si to, pretože sa už nebudem opakovať!“
Rázny hlas i Brownov výraz sa neminuli účinkom. Všetci stíchli a zdalo sa, že sa podrobujú. Harryho trochu prekvapilo správanie Holvisa, ktorý bol tiež medzi nimi. Bol bledý, utiahnutý a bol ticho ako myš. Hľa, čo s človekom urobí strach.
Teraz musel Brown myslieť aj na svoju bezpečnosť, ešte nemal na sebe skafander. Pristúpil ku skrinkám a jednu otvoril. Jeden skafander podal Cookovi a druhý si začal naťahovať. Pritom sa spýtal Cooka:
„Dany, plásty držia?“
„Zdá sa, že áno.“
„Dobre... Nevieš čo sa vlastne stalo?“
„Až príliš dobre, chlapče. Ten Charonov údajný úlomok na nás zaútočil laserovým delom. Pravdepodobne bol zasiahnutý ľavý palivový blok korekčných motorov. Nič iné nemohlo vyvolať taký výbuch.“
Harry nechápal.
„Ako je možné, že na nás to teleso zaútočilo?“
„To je na dlhé rozprávanie a my nemáme čas. Musíme sa čo najskôr spojiť s vežou, aby sme vedeli na čom sme. Skúšal si komunikačný panel? Spojenie v bezpečnostnej kajute nefunguje.“
„Nie, ešte sme nemali čas. Hneď to skúsime...“
Napokon však zistili, že to už nebude potrebné, pretože ich niekto predbehol. Hasama behal prstami po spínačoch spojovacieho zariadenia, no bez zjavného výsledku. Keď k nemu Dan a Harry pristúpili celkom pokojne im povedal, že panel je nefunkčný, aj keď vyzerá byť v poriadku.
„Zrejme bude chyba vo vedení,“ konštatoval sucho.
„Asi áno...“ riekol Harry namrzene. Rýchle odbehol na opačnú stranu haly, kde bol núdzový bezdrôtový vysielač, ale aj to bolo zbytočné. Tri červené kontrolky mu oznamovali, že tri zvyšné prijímače sú mimo prevádzky. Predsa len sa pokúsil nadviazať spojenie, ale podľa očakávania sa mu to nepodarilo. Vrátil sa k ostatným.
„Je to zlé. Ani jeden núdzový vysielač negeneruje nosnú vlnu. Pravdepodobne sú všetky vonkajšie antény zničené. Takže zatiaľ sme odkázaní len sami na seba.“
Harry stíchol len na sekundu. Nesmeli strácať čas.
„Danny, ty choď pozrieť na najnižšie podlažie. Najskôr pozri do kuchyne, sú tam Strieger, Mellard a Spark. Bojím sa, že sa im niečo stalo, kuchyňa je pri najviac poškodenej stene. A pokús sa zistiť, ako sme na tom s energiou. Nesvieti hlavné osvetlenie a to sa mi nepáči. Zdá sa, akoby sme čerpali iba z akumulátorov. Choď schodišťom, pre istotu. Ja musím ísť na najvyššie podlažie. Barbara je asi v kajute a možno sa tam potuloval aj niekto iný.“
„Iste, už idem.“
„Ešte počkaj... Nechoď sám. Pán Corlis, choďte prosím s ním. Predsa len ste v posádke a vyznáte sa tu lepšie, ako civilisti.“
Bonny Corlis prikývol a bez slova nasledoval Cooka.
Ten si až teraz uvedomil, pod akým tlakom musí Harry byť. Veď tam hore, nad nimi, bola jeho láska, možno v ohrození života. Muselo ho stáť veľa premáhania, aby sa za ňou nerozbehol hneď po výbuchu.
Cook sa vo svojich domienkach nemýlil. Harry mal o Barbaru strach, ohromný zničujúci strach, ktorý však musel potlačiť a dokonca ho zakryť pred ostatnými. Nateraz však boli pomerne bezpeční, preto sa okamžite rozhodol prezrieť podlažie nad nimi. Nechcel však ísť sám, pretože čakal komplikácie. Najväčšmi dôveroval Drakeovi, takže sa obrátil naňho. Skláňal sa nad svojou ženou a pomáhal jej utišovať Samanthu. No keď ho Harry požiadal, hneď bol pripravený.
„Ďakujem, pán Drake.“
„Henry, pán Brown.“
Harry sa pousmial.
„Ale len ak bude toto oslovovanie vzájomné.“
„Súhlasím, Harry.“
„Potrebujeme ešte jedného. Pán Hall, bol by ste taký láskavý? Zdá sa, že z prítomných máte najlepšiu kondíciu a možno to bude potrebné. Ako je na tom Baker?“
„Zlomenina, pane, ale nič vážne. Znehybnil som ju.“
„Výborne, pán Hall. Pán Hasama, vy zostante pri komunikátore. Nevieme presne, kde je chyba a nepoznáme ani celkové škody v ostatných častiach stanice. Možno sa posádke podarí spojenie obnoviť.“
Wakai Hasama sa ihneď odobral k panelu.
„Ostatní zostanú tu. Zdržujte sa pokope a nikam neodchádzajte! Vrátime sa za niekoľko minút!“
Traja muži vkročli na široké schodište vedúce nahor, ktoré pôvodne vkusne doplňovalo zariadenie sály, teraz však bolo pokryté popadaným zariadením a Holvisovými zbierkami. Harry sa dopredu predieral prvý, nasledoval ho Drake a skupinku uzatváral Hall. Keď sa však dostali na prvé odpočívadlo oddelené od schodov presklenými „lietacími“ dverami, so sklom zdobeným brúsením s motívmi ruží a obrátili sa, zistili, že im ďaľší postup znemožňuje prekážka. Dve užšie schodištia po stranách hlavného, ktoré viedli proti jeho smeru až na úroveň ďaľšieho podlažia, uzatvárali dva masívne kovové panely, na ktorých svietili malé zelené kontrolné svetlá. Drakea a Halla to trochu zaskočilo a spýtavo pozreli na Browna. On jediný vedel, čo sa stalo, ale náladu mu to rozhodne nezlepšilo.
„To je zlé... Bezpečnostné prepážky,“ povedal sucho. „Výbuch musel narušiť plášť tejto časti stanice. Pri poklese tlaku alebo ak senzory zaznamenajú otrasy, sa spustia, aby sa priestory rozdelili na samostatné nepriedušne uzavreté bunky.“
„Ale za týmito prepážkami je tlak normálny,“ riekol Drake, keď vystúpili až k panelom.“
„Máte pravdu. Kontrolka svieti zeleno. Dávali ste dobrý pozor pri školení, Henry.“
„Vždy sa snažím dobre pripraviť na cestu,“ odvetil Drake. Pritom sledoval Harryho, ako odložil prilbu na zem a otvoril malú skrinku vedľa uzavretých dvier. V nej sa nachádzal mechanizmus ručného otvárania prepážky. Bola to jednoduchá páka napojená na hydrauliku, ktorá dvíhala ťažký panel. Harry hneď začal pumpovať, nezabúdal však ani na svojich druhov.
Pán Hall, vy prosím prejdite k druhým dverám a robte to isté! Potom choďte dnu a prezrite kajuty. Ale pozor! Ak by na niektorých dverách svietilo červené svetlo, nepokúšajte sa dvere otvoriť! Nemáme prúd a nie je isté, či bezpečnostné zámky fungujú!“
Vysoký športovec prikývol a hneď splnil pokyny.
„A čo ja, Harry?“
„Pôjdete so mnou. V tamtej časti by nemal byť nikto, veď všetci, okrem Barbary sú dole. Halla tam posielam len pre istotu. Na konci pravej časti je však priame napojenie... na prechodovú chodbu... Tam mohol uviaznuť... niekto... z posádky...“ Harry už od námahy ledva lapal dych.
„Aha, rozumiem... Prečo to ide tak pomaly?“
„Ručný pohon je naozaj... provizórium. Elektrina by nám... tie dvere otvorila... behom niekoľkých sekúnd, ale tú... nemáme... Svieti iba núdzové osvetlenie. Pravdu povediac... To ma trápi najviac... Z nejakého dôvodu... nefungujú reaktory...“
„Alebo sú prerušené vedenia. Nemám vás vystriedať?“
„Už to bude... Za chvíľku sa už dnu pretiahneme...“
Drake si kľakol k otvoru, ešte pár sekúnd počkal a napokon sa chcel po bruchu dostať dnu. No Harry ho ešte zadržal:
„Počkajte... To nestačí, treba mať zmysluplnú únikovú cestu. Musí sa dať prejsť bez zbytočného zdržovania.
Napokon přepážku zdvihli asi o tretinu, takže sa dalo pomerne pohodlne prejsť.
„Prilbu berte so sebou. Pre istotu...“
Drake neodvetil, len sa natiahol po svojej prilbe, ktorú položil na dlážku. Potom sa sklonil a vošiel do vnútra chodby, lemovanej dverami kajút. Bezpečnostný technik ho nasledoval.
Hneď ako sa na druhej strane vystrel, rozbehol sa ku kajute číslo šesť, ktorá patrila Barbare Claytonovej. Na drevom mozaikovito vykladaných dverách v ich prostriedku našťastie svietilo zelené svetlo, čo znamenalo, že za nimi je normálny tlak. Práve preto Harry pred vstupom na sekundu zaváhal. Miesto aby vtrhol dnu, silno zabúchal.
„Barbara! Si tam?“
„Päť sekúnd, ktoré čakal na odpoveď sa mu zdali večnosťou. Ďalej už to nemohol vydržať, priam sa na dvere vrhol. Našťastie neboli zaistené a hneď sa otvorili. Ale jediný pohľad do izby Brownovi prezradil, že tam vtrhol zbytočne. Nik tam nebol. Teda... ešte zostávala maličká sprcha. Harry váhavo siahol na kľučku.
„Barbara?!“
Nedostal odpoveď. So sklopeným zrakom otvoril dvere, ale ani tam nikto nebol. V tom okamihu pocítil Harry Brown takú úzkosť, ako nikdy v živote. Dúfal, že Barbaru nájde vo svojej kajute, ktorá bola až na porozhadzované neupevnené zariadenie nepoškodená. Veril že je v poriadku, veď ani stredné, ani horné poschodie zjavne nebolo poškodené. Lenže teraz... Mohla byť hocikde. Mohla byť... mŕtva!
Harry mal dojem, že upadne do mdlôb. Nervy mal napäté ako špagáty, pohľad zakalený. Zachránila ho pevná ruka, ktorá mu zovrela rameno.
„Harry...! Nájdeme ju, chlapče! Nebojte sa!“
Tých pár slov a pevný no chápavý pohľad Henryho T. Drakea Browna okamžite vzpružili: „Áno! Nájdeme ju!“
Mladý muž sa oceľovou vôľou prinútil k rozvahe.
„Našli ste niekoho, Henry?“
„Nie. Nikto tu nieje.“
„Prezreli ste všetky kajuty i sprchy?“
„Áno. Nemusel som brať ohľad na dámy ako vy, obe sú dole. Okrem toho ťažko predpokladať, že by niekto z posádky prišiel na návštevu súkromnej kajuty bez prítomnosti majiteľa.“
„Iste. Bolo to nepravdepodobné, ale nie nemožné! Je dobre, že máme istotu.“
„Správne, pane. Čo teraz?“
„Mali by sme...“
Harry sa zasekol uprostred vety. Nečudo, cítil, ako sa pod ním chveje podlaha. Obaja muži si skôr prekvapene, než vyľakane pozreli do očí.
„Ďaľší výbuch!“ skríkol Harry. „Rýchlo na zem a zakryte si hlavu!“
Jeho výkrik prehlušila hrozná detonácia, prenášajúca sa konštrukciou stanice a strašný otras im obom podtrhol nohy. Zakryli si hlavy dlaňami a ticho čakali, kým výbuch doznie. Harry pri tom kútikom oka pozoroval vesmírny priestor za oknom pričom bolo dobre vidieť, ako sa stanica voči pomaly sa pohybujúcim stáliciam otriasa. Aspoň pohyb stanice neustal a zostala im gravitácia odstredivej sily. Smer výbuchov nenarušil otáčanie, mali šťastie. Otrasy trvali len chvíľu a potom nastalo hrobové ticho. Prerušil ho po pár sekundách Drake zastretým hlasom. Mal totiž na hlave prilbu, bol ešte pohotovejší, než Brown:
„To bola poriadna rana... Ste v poriadku, Harry?“
Bezpečnostný technik namiesto odpovede vyskočil:
„Musíme rýchlo späť do haly! Nevieme čo sa stalo, hostia môžu byť v nebezpečí!“
Vrhli sa von z kajuty a chceli sa rozbehnúť k schodišťu, no na chodbe sa zrazili s Hallom.
„Čo to bolo?!“ skríkol. „Ďaľší výbuch!?“ v očiach mal neopísateľný strach.
„Áno. Ale upokojte sa. Stále sme nažive.“
„Ale dokedy?!“ zaúpel Hall, chytil sa za hlavu a skríkol: „Bože môj, bože!“
Drake ho chytil za ramená a zatriasol ním.
„Spamätaj sa, chlape! Ak sa chceme dostať z tejto omáčky, potrebujeme chlapa, a nie revúcu trosku!“
Našťastie to malo účinok a Hall sa aspoň snažil upokojiť. Harry sa s ním už nemienil zdržovať a chcel sa sám rozbehnúť dole schodišťom, no opäť sa tohto zámeru musel vzdať.
„Pomóc! Pomôžte nám!“ ozvalo sa im tlmene za chrbtom. Všetci traja sa strhli a rýchlo sa obrátili. Desať metrov od seba, v šere núdzového osvetlenia, pri podlahe na konci chodby uzavretej rovnakým panelom, aký už raz otvorili, zbadali pohyb. Hneď sa tam všetci rozbehli.
„Kto je tam!“ skríkol Harry, keď sa priblížili.
„Allen a Paquette!“
„Lekár! Chvalabohu!“ skríkol Harry. Sklonil sa k podlahe a zistil, že panel je zdvihnutý asi na šesť centimetrov od podlahy.
„A kto tam?“ ozvalo sa zo škáry.
„Brown, Drake a Hall. Ste v poriadku?“
„Áno. Ale nemôžeme zdvihnúť panel, zasekla sa nám páka hydrauliky.“
Cez malý otvor sa prestrčila trasúca sa ruka, akoby chcela, aby ju niekto stisol, upokojil. Bola to Allenova ruka. Harry ju naozaj na okamih pevne uchopil.
„Dostaneme vás odtiaľ, veliteľ. Mimochodom, chýba nám tu jedna cestujúca. Barbara Claytonová. Neviete kde je?“
„Nie, neviem. Čo vy, doktor?“
„Nie, nevidel som ju.“
„No iste,“ zašomral Harry. Otvoril už známu skrinku vedľa dverí a skúsil pumpovať pákou. Šlo to a panel sa začal dvíhať. To mu stačilo.
„Henry, dokončite to. Ja idem dole.“
„Len bežte, zvládneme to.“
„Pán Hall, nenašli ste nikoho?“ spýtal sa ešte.
„Všetky kajuty sú prázdne,“ odvetil.
„Dobre...“ vyhŕkol Brown a už aj sa hnal k schodišťu. Zbehol dole postrannými schodmi až na odpočívadlo, tam sa však zarazil. Niektoré časti brúseného skla zostali priehľadné a cez ne bolo veľmi dobre vidieť, čo sa deje pod stupňami širokého schodišťa. Harry sa strhol a prikrčil, aby ho zdola nik nezbadal a len kútikom oka nepozorovane nakukol dnu, aby sa ubezpečil, že sú všetci v poriadku. Druhý výbuch nikomu neublížil, ale bol tu iný problém. Vystúpil po schodoch späť do chodby s kajutami. Jeho priatelia akurát pomáhali podliezť neveľký otvor pri podlahe doktorovi Paquettovi. Allen už bol von. Keď uzreli vracajúceho sa Browna s ustarosteným výrazom na tvári, nervozita medzi prítomnými hneď stúpla. Prvý sa ozval Drake, ktorý sa začal obávať o svoju ženu. Harry to však predpokladal a preto ho hneď upokojil. Na jeho otázku „čo sa stalo“, odvetil:
„Nebojte sa Henry, všetci sú v poriadku. Výbuch im neublížil a zrejme ani nepoškodil hotelovú časť. Ale predsa len sa niečo stalo. Máme tu vzburu.“
