11. Vzbura
Cook s Corlisom sa pri svojom postupe stretli s rovnakými ťažkosťami ako Brown so svojimi spoločníkmi. Než sa dostali do blízkosti kuchyne, kde sa pred výbuchom mali nachádzať Strieger, Spark a Mellard, museli ručne otvoriť dve prepážky. Napokon uzreli ďalšiu, tú, ktorá oddeľovala kuchynskú časť, kde sa práve chceli dostať. Corlisovi prebehol mráz po chrbte a Cook zvolal:
„Bože môj! Červená! Svieti červená!“
Obaja priskočili k prepážke a Cook váhavo pozrel malým priezorom dovnútra.
„Bože!“ zvolal a odtiahol sa od dvier.
„Čo je?“ prestrašene vyhŕkol Bony Corlis, ktorý nemal najmenšiu chuť sám sa pozrieť dovnútra.
„Sú mŕtvi... Zrejme všetci, hoci som videl len... len Mellarda a Sparka.“
Hlas sa mu chvel a Corlis si všimol, že sa mu trasú i ruky. Cook sa prinútil k pokoju a znovu zdvihol oči k priezoru. Znovu uzrel to, čo ho tak veľmi vyviedlo z miery. Kuchyňa bola v žalostnom stave. Všetko jej zariadenie bolo porozhadzované a steny na protiľahlej strane boli viditeľne pokrivené. Puklinu v nich síce nemohol objaviť, ale musela tam niekde byť, a to dosť veľká. Napokon to vzdal, no oči, akoby mu priťahovala zmrznutá tvár Jacka Mellarda, zničená nulovým tlakom. Ležal len dva metre od prepážky v kŕčovito schúlenej polohe, zo slepých očí i z uší sa mu tiahli stopy teraz už zmrznutej krvi a ústa mal skrivené nesmiernym utrpením. Skrinka napravo od neho bola otvorená, ale skafandre a prilby, ktoré v nej boli uložené, už nestihol použiť. Pokles tlaku musel byť veľmi rýchly a ochromil a zabil ho skôr, ako sa k nim mohol dostať. Spark nepôsobil takým hrozným dojmom, nakoľko ležal schúlený o niekoľko metrov ďalej a bol k prepážke obrátený chrbtom. A napokon Cook objavil i Striegera, teda len jeho nohu. Trčala spoza rohu elektrického sporáku a spod hromady najrôznejšieho zariadenia kuchyne. Nebolo pochýb, že ho postihol rovnaký osud, ako jeho druhov.
Cook sa odvrátil, už ten pohľad ďalej nemohol znášať.
„Strašné... Sú mŕtvi,“ zopakoval a cítil, ako sa ho zmocňuje slabosť. No to nemohol pripustiť. Preto skríkol silnejšie, než bolo jeho zvykom:
„Im už niet pomoci! Ale sme tu ešte my! Máme prácu! Poďte!“
Schytil Corlisa za rukáv a ťahal ho za sebou. Ten, hoci strašný výjav nevidel, bol ochromený možno ešte viac, než Cook. Veď traja mŕtvi boli jeho dobrí priatelia a najbližší spolupracovníci tu na stanici. Len pred pol hodinou bol v miestnosti, ktorá sa behom pár sekúnd zmenila na studenú hrobku.
Našťastie Cookova energia, s ktorou začal konať, aby sám zahnal nervozitu a strach, mala vplyv i na Corlisa. Takže sa čiastočne vzchopil a poslušne zástupcu veliteľa nasledoval k daľšej z rady prepážok, ktoré ich delili od miestnosti, pod ktorou bol reaktor a ich konečného cieľa, prechodovej komore k únikovému modulu.
----------
Keď Cook s Corlisom odišli bočným vchodom a Brown, Drake a Hall zmizli za ohybom schodišťa, ostatní hostia hotela sa zhŕkli okolo vystrašenej Samanthy Davisovej, ktorú pani Drakeová uložila do jedného z hlbokých kresiel a naďalej ju upokojovala. Mužom naokolo pohľad na trpiacu ženu, akoby vrátil časť rozvahy, pokúšali sa zakryť, že majú strach. Ale atmosféra bola naďalej napätá, i keď sa niektorí snažili zmierniť ju niekoľkými povzbudivými vetami.
Po pár minútach sa od skupinky oddelili dvaja muži, Hart a Forward. Ustúpili od ostatných o niekoľko krokov a ticho sa o čomsi zhovárali, nikto si ich však nevšímal, pretože v tejto spoločnosti aj tak neboli príliš obľúbení.
Hneď na to sa od skupinky vzdialil aj smrteľne bledý Holvis. Predral sa cez haraburdie až k malému baru a snažil sa otvoriť skrinku s alkoholom. No bola zamknutá a kľúčov nebolo. Vrhol sa na zem a snažil sa odtrhnúť kovovú nohu z jedného stola. Vtedy si ho všimol Hasama, ktorý podľa Brownových pokynov až doteraz neopustil spojovací panel. Našťastie si uvedomil nebezpečenstvo Holvisovho konania a priskočil k nemu, len čo mu došlo, čo chce urobiť. Nepatrný malý Japonec šikovne chytil Holvisa za obruč skafandra a postavil ho na nohy.
„Čo je?!“ zvrieskol Holvis a snažil sa vymaniť Japoncovi z rúk. Ten jeho údery šikovne odvrátil, zachytil mu zápästia a tie mu bolestivo vykrútil. Holvisova kliatba zanikla vo výkriku bolesti.
„Nenúťte ma, aby som vám ublížil,“ riekol pokojne Hasama.
„Preč s rukami!“ skríkol Holvis. „Čo si to dovoľujete?!“
„Len vám chcem zabrániť v náramnej hlúposti! Nesmiete piť alkohol!“
„Čo vás je do toho!? To je moja vec! Okamžite ma pustite!“
„Počúvajte ma! Sme vo veľmi zlej situácii! Veľmi zlej!“ zdôraznil. „Nepotrebujeme tu ešte ďalší problém!“
„Aký problém?“
„Jedného člena posádky, spitého do nemoty! Ak sa chcete zachrániť, alkohol vám k tomu rozhodne neprispeje!“
Až teraz si ostatní všimli, čo sa deje. Po Hasamových slovách si uvedomili, čo je vo veci a priskočili Hasamovi na pomoc.
„Prestaňte, Holvis!“ skríkol Wolfe, ale z jeho hlasu bolo ešte cítiť chvenie po prežitej hrôze. „Nikto nebude piť. Potrebujeme jasnú myseľ, aby sme sa odtiaľto dostali so zdravou kožou!“
„Presne tak,“ podporil ho i Mosseley, ktorý sa ovládal lepšie. „Sme na jednej lodi, Holvis. Mali by ste si to konečne uvedomiť!“
Len Crow s Bakerom zostali nestranní. Zatiaľ čo sa Hasama a jeho dvaja pomocníci snažili Holvisa upokojiť oni len stáli opodiaľ a všetko sledovali.
V tej chvíli nikto nevenoval pozornosť Hartovi a Forwardovi, čo, ako sa už o pár okamihov ukázalo, bola chyba. Obaja sa opatrne priblížili k ženám. Emily Drakeová bola k obom skupinkám obrátená chrbtom. Samozrejme počula, čo sa za ňou deje. Správne však predpokladala, že na podráždené Samanthine nervy to bude len ďalšia záťaž, preto jej mocne stisla ruky a pritúlila sa k nej. Šepkala roztrasenej žene do ucha slová upokojenia a nevidela, že sa k nej blíži nebezpečenstvo v podobe dvoch mužov s čiernou minulosťou.
„Upokojte sa, Samantha, Všetko bude dobré. Som tu s vami, nebojte sa. Všetko dobre...“
Veta zostala nedokončená. Mocné prsty ju zozadu schytili za hrdlo a zdvihol ju od schúleného tela druhej ženy. Hart odtiahol Emily od kresla a na Samanthu sa vrhol Forward. So strašným úškľabkom ju schmatol pod krk, ešte však stačila vykríknuť. Hneď na to od hrôzy stratila vedomie.
Výkrik a hrmot samozrejme upútali ostatných. Obrátili sa a prekvapene hľadeli na dvoch mužov, ktorí sa kryli za dve ženské telá. Hart držal Emily pred sebou a pod krkom jej držal kus rozbitého skla. Forward síce zbraň nemal, ale zvieral zamdlenú ženu spôsobom, ktorým jej pri prudkom pohybe mohol zlomiť väzy.
„Pomaly zdvihnite ruky tak, aby som na ne videl!“
Muži pustili Holvisa a zdvihli ruky.
„Čo to znamená, Hart? Čo to robíte?“ skríkol Wolfe.
„Neopovážte sa zo seba robiť hrdinu, Wolfe! Toto nie je jeden z vašich filmov. Nikto sa ani nepohne, inak nás o pár sekúnd bude o dvoch menej!“
Muži poslušne stáli.
„Výborne. Tak sa mi to páči. Pán Holvis! Buďte taký láskavý a poďte bližšie. Potrebujeme vás!“
Holvis neochotne pristúpil k tučnému mužovi. Hart mu naznačil, aby sa k nemu naklonil.
„Potrebujeme spojenca. Nemáte záujem?“ šepol.
Holvisov výraz sa hneď zmenil.
„Iste. Počítajte so mnou.“
„Vedel som to!“ zasmial sa Hart. „Vždy som vedel, že ste jedným z nás!“
Už sa nesnažil šepkať.
„Výborne! Potreboval som niekoho z posádky! Vedel som, že máme veľa spoločného, pán Holvis.“
„Som človek činu. Tak ako aj vy.“
„Áno! A teraz vy ostatní. Pán Crow a pán Baker. O vás som mnoho počul a vždy len také, čo ma tešilo! Ak chcete, môžete sa pridať k nám a čím skôr opustiť túto plechovicu! Nemienim čakať, až sa to tu celé rozpadne! Odídeme hneď! Tak čo! Idete so mnou?“
Obaja muži ani príliš neváhali. Pozreli na seba a potom spoločne riekli:
„Sme s vami...“
„Tak poďte sem.“
„Baker! Crow! Vy tomu šialencovi veríte?! Neviete čo je to za človeka?“
Crow na okamih zaváhal. Bol podvodníkom vo finančnej oblasti, o tom nebolo pochýb. Ale toto už zrejme presahovalo medze jeho minulej činnosti.
„Hart!“ pokračoval Wolfe, „ste smiešny! Pokúšate sa o vzburu a pritom nemáte v rukách žiadne tromfy. Ako sa odtiaľto chcete dostať? Potrebujete predsa odborníka! Bez neho neodštartujete! Holvis je len majiteľ stanice, o záchranných moduloch toho asi veľa nevie!“
„Zavrite hubu, Wolfe! Ešte jedno slovo a prisahám bohu vás odpravím! Myslíte si, že to čo ste povedali, neviem? Ale mýlite sa! Mám v rukách tromfy! Rovnaké tromfy, ktoré platili na vás, budú platiť aj pre zbytok vašej čeliadky. Cook a Brown určite vedia zaobchádzať so záchranným modulom! A okrem toho, pokiaľ viem, úlohou pilota záchranného modulu je len vydať pokyn k štartu a kontrolovať priebeh letu. Dobre si pamätám školenie a viem, že pilotovať modul ručne je prakticky nemožné. Všetko obstaráva elektronika.“
Wolfe stíchol a uvedomil si, že jeho chabý pokus nevyšiel. Všetko bola pravda. Moduly kvôli jednoduchosti konštrukcie neboli vybavené manuálnym riadiacim systémom. A kým mali Hart s Forwardom v rukách čo i len jedného rukojemníka, všetci sa im museli podriadiť. Okrem toho, teraz už mali i spojencov.
„Čo bude s nami?“ spýtal sa opatrným tónom Bruce Mosseley.
Hart sa usmial.
„Nebojte sa, nie som sviňa. Ak nebudete robiť problémy, vezmem vás so sebou. Ale neverím vám, preto zatiaľ budete zviazaní.“
„A čo ostatní? Modul nebude plne obsadený a druhý môže byť poškodený.“
„Je mi ľúto, ale to nie je moja vec. Majú smolu. Chcem si zachrániť svoju kožu a na ničom inom mi nezáleží.“
Wakai Hasama jediný zachoval úplný pokoj. Sledoval však všetko okolo seba okom orla a snažil sa zistiť, ako by mohol celú situáciu zvrátiť. To, že bol okrem vynikajúceho vedca, i majstrom v karate, vedel málokto, a z posádky a hostí to nevedel nik. Bohužiaľ, zatiaľ si vzbúrenci od neho a jeho druhov udržovali slušný odstup, takže sa nedalo nič robiť. Hart však spomenul, že ich zviažu. To by mohla byť príležitosť...
„Pán Holvis,“ obrátil sa Hart na majiteľa stanice, „ste zatiaľ jediným členom posádky na našej strane. To sklo, ako zbraň, je veľmi nepohodlné. Potrebovali by sme poriadne zbrane! Máte tu niečo?“
Skôr, ako sa ozval, skríkol Wolfe:
„Nebláznite, Holvis! Nedávajte mu zbraň!“
Hart naňho ostro pozrel a potom sa jeho pohľad obrátil k Bakerovi. Kývol hlavou smerom k Wolfovi. Baker na okamih zaváhal, ale napokon predsa k mladému hercovi pristúpil.
Hart sa uškrnul.
„Chris, ak sa veľactený pán Wolfe bude brániť, zlom pani Davisovej ruku.“
„Rozkaz, šéfe.“
Wolfe pri tých slovách ustrnul. Naozaj mal v pláne brániť sa, no teraz sa toho musel vzdať. Baker mu na okamih pozrel do očí.
„Pane, ste schopný zaútočiť na bezbranné...“
Nemohol dohovoriť. Baker ho kopol do žalúdka a hneď na to mu zdravou pravačkou spodným hákom vrazil do brady. Wolfe so skrvavenými ústami padol na zem.
„Skvelý úder, pán Baker. Hoci máte ľavú ruku zranenú, pravá je myslím v poriadku a bude nám užitočná. To nie je ako vo filme, pán Wolf, že? Je to tvrdá realita!“ pobavene zvolal Hart. Potom sa opäť obrátil na Holvisa.
„Máte tu zbrane?“ spýtal sa už ostrejšie.
„Áno. Po celej stanici je rozmiestnených niekoľko automatických pištolí. Ale v každej je len jeden plný zásobník.“
„Ku koľkým sa môžete dostať?“
„Bohužiaľ, len k jednej. Teda zatiaľ. Je v bare v poslednej zásuvke, ktorá je ale zamknutá.“
„Kto má kľúč?“
„Veliteľ a jeho zástupca.“
„Cook? Hmm! Mohli by sme počkať, až sa vráti. Ale predsa len by som bol rád, keby som tú zbraň mal hneď. Pán Holvis, pokúste sa tú zásuvku vypáčiť.“
Holvis hneď pristúpil k baru, pričom sa oblúkom vyhol zajatcom. Wolfe už vstálal a utrel si rukávom skafandra skrvavené ústa.
„Tak, pán Wolf, dúfam že ste sa poučili. Zdvihnite ruky!“
Herec bez slova poslúchol.
„Pán Mosseley, vy nie ste ranený. Zožeňte niečo, čím by sa dali zviazať ruky. Napríklad... Aha! Tie lampy, čo stáli na stolíkoch pri stenách. Odtrhnite ich prívodné šnúry!“
Bruce bez slova splnil rozkaz. Z troch lámp, čo boli teraz porozhadzované po dlážke odtrhol káble.
„Ešte dve,“ pripomenul mu Hart. „Aj pre dámy.“
Mosseley poslúchol.
„Zviažte svojich druhov.“
Mosseley k nim pristúpil. No skôr, ako stihol začať, niečo ho zadržalo. Miestnosť sa začala triasť a ozval sa výbuch. Všetci sa inštinktívne vrhli na zem. Našťastie, otras nebol taký hrozný, ako prvý, napriek tomu všetkých vyľakal. Len jeden človek sa odhodlal k činu. Hasama nespadol, práve naopak. Priskočil k vodcom vzbúrencov a pokúšal sa v panike oslobodiť ženy. Podarilo sa mu vytrhnúť Emily Drakeovú a tá sa hneď rozbehla preč. Lenže so Samanthou, ktorá bola stále v bezvedomí to bolo ťažšie. Forward ju pri výbuchu síce pustil, no bola bezvládna. Japonec ju chytil popod pazuchy a snažil sa ju odtiahnuť. Keby mu v tej chvíli pribehli jeho druhovia na pomoc, možno by sa všetko skončilo inak. Lenže panika a strach Wolfa i Mosseleyho prikovali k podlahe a banditi sa spamätali skôr. Hart zbadal, že jeho zajatkyňa utiekla a to ho rozzúrilo. Obrátil sa k Forwardovi a uzrel Hasamu, obráteného k nemu chrbtom. Bez váhania sa rozohnal a vrazil mu hrot sklenej tabule do chrbta. Hasama skríkol a pustil ženu na podlahu. Dopadol vedľa nej a zvíjal sa od bolesti. Vtedy sa v Emily ozvalo jej dobré srdce. Bez zaváhania priskočila k Japoncovi a snažila sa mu pomôcť. Wolfe, ani Mosseley ju nestačili zadržať, ba vlastne ani nechceli. Celý výjav ich natoľko ohromil, že stratili dôležité sekundy. A keď sa konečne spamätali, už na nich mierila zbraň v rukách Samuela Holvisa, ktorú sa mu rýchlo podarilo dostať z barovej zásuvky.
„Ani hnúť!“ skríkol im za chrbtami.
„Výborná práca, pán Holvis,“ pochválil ho Hart. Potom sa sklonil k Emily a zranenému Hasamovi. Skafander mal na chrbte prerezaný a zaliaty krvou. Chytil Emily za ramená a zdvihol ju.
„Nechajte ho!“
„Je zranený! Potrebuje ošetrenie!“ nedala sa Emily a snažila sa vymaniť zo zovretia.
„Sám si je na vine!“
„Prosím... Pán Hart. Bez ošetrenia vykrváca a umrie. Prosím, nechajte ma ho ošetriť.“
Zlomený roztrasený hlas krásnej ženy a slzy, ktoré jej stekali po tvári zapôsobili aj na kamenné srdce Freda Harta.
„Tak dobre. Ale počúvajte! Ak sa vy, alebo niekto iný o niečo pokúsi, Hasama bude prvý, ktorého zastrelíme!“
Kývol na svojich druhov.
„Pomôžte jej, uložte ho na pohovku. Crow, máte ich na starosť.“
Crow a Baker odniesli útleho Japonca na jednu z kožených pohoviek, pomohli z neho stiahnuť skafander a Emily mu prezrela ranu.
„Potrebujem obväzy! Doneste lekárničku!“
Hart pokynul Holvisovi a ten Emily priniesol dobre vybavený kufrík. Emily vydezinfikovala ranu. Našťastie sa ukázalo, že hrot nevnikol príliš hlboko do tela a zrejme nepoškodil dôležité orgány. Emily to ale nemohla vedieť presne, nebola lekárka. Rana však veľmi krvácala, a práve to bolo nebezpečné. Priložila na vyčistenú ranu štvorec lekárskej vaty a previazala ho obväzom.
Potom sa spýtala Hasamu:
„Ako sa cítite?“
„Už lepšie. Ďakujem vám. Veľmi vám ďakujem, pani Drakeová.“
Do jeho skaleného zraku sa odrazu vrátil život, a Emily sa zdalo, akoby jeho pohľad mal aj nejaký skrytý význam. Oči mu zažiarili, nepatrne sa usmial, ale hneď nato sa mu vrátil pôvodný výraz. Emily pochopila. Hasama na tom v skutočnosti nebol tak zle, ako sa zdalo. Chcel však, aby si ostatní mysleli, že je už nad hrobom. Musela hrať jeho hru.
Zatiaľ Hart prebral od Holvisa zbraň.
„Ach... Nádherný kus. Deväťmilimetrový Colt All American, model 2004.“
Poťažkal malú pištoľu.
„Ľahká, spoľahlivá, presná. Zásobník na 15 nábojov. V roku 2004 ním boli vybavení agenti FBI. Naozaj vynikajúca zbraň.“
Pristúpil k zranenému a Emily. Strčil hlaveň k Hasamovmu nosu.
„Madam Drakeová, nezabudnite na našu dohodu! Inak...“
Emily opatrne odtisla Hartovu ruku so zbraňou a vstala.
„Dohoda platí,“ riekla. „Ale chcem vás ešte požiadať, aby som sa o pána Hasamu mohla starať.“
„Je to zlé?“ spýtal sa Hart.
„Nie som lekár. Ale zdá sa, že je to veľmi zlé...“
Hart sa sklonil nad Japonca, ktorý mal zavreté viečka a ťažko dýchal.
„Aspoň bude mať ponaučenie do budúcnosti, ak to prežije. Nebude sa viac hrať na hrdinu.“
Pozrel na Emily.
„Môžete byť pri ňom.“
„A čo Samantha?“
„O tú sa postará Chris. Nemusíte sa obávať.“
Emily tým nebola nadšená, ale rozhodla sa neprotestovať. Samantha Davisová bola, až na šok, v poriadku. Okrem toho stále v bezvedomí.
Hartovi poskokovia zatiaľ zviazali Moseleyho a Wolfa a usadili ich do kresiel.
„Čo teraz?“ spýtal sa Forward, ktorý bez záujmu opustil bezvládne telo ženy, ktoré tiež preniesol do jedného z kresiel.“
„Myslím, že by sme si mohli vypiť. Pán Holvis! Máte moje dovolenie vypáčiť tú skrinku s alkoholom. A nám ostatným zostáva len čakať. Až sa vrátia Brown a Cook, podnikneme ďalšie kroky. Ako poznám Browna, nenechá nás tu dlho samých.“
Holvisovi sa po niekoľkých úderoch podarilo zdemolovať barovú skrinku a vytiahol z nej dve fľaše. Hart si však uvedomoval, že to nesmú s alkoholom prehnať, inak by celý jeho plán mohol stroskotať. Každý zo vzbúrencov preto dostal len jeden pohárik. Dokonca bol taký veľkodušný, že ponúkol brandy aj svojim zajatcom, no tí všetci odmietli.
„Vaša chyba,“ riekol s úsmevom a sám vypil svoj podiel.
----------
„Čo sa deje, pán Brown?“ spýtal sa veliteľ Allen.
„Podľa toho čo som videl, Hart s Forwardom, Crowom, Bakerom a Holvisom sa zmocnili ostatných členov posádky. A mám aj zlú správu. Hart má zbraň.“
„Pištoľu?“
„Áno, veliteľ. Zrejme tú z barovej zásuvky.“
„Čo ostatní. Sú v poriadku?“ neudržal sa už Drake, ktorý sa neprestal obávať o svoju ženu.
„Emily je OK, nemajte obavy, Henry. Myslím že nateraz jej nehrozí nebezpečenstvo. I Mosseley a Wolfe sa zdajú byť v poriadku, ale sú zviazaní. Zdá sa však, že Hasama je ranený. Asi sa pokúsil vzbúrencom vzoprieť a doplatil na to. Emily ho ošetruje.“
„A čo Samantha Davisová?“ spýtal sa Allen.
„Pravdu povediac, neviem, čo je s ňou. Bezvládne ležala v kresle. Ale napriek tomu si nemyslím, že by bola zranená, či dokonca mŕtva. Podľa jej nedávnej reakcie pri výbuchu by som skôr povedal, že jej nervy to už nevydržali a zamdlela.“
„To je aj môj názor,“ prikývol Drake.
Tu sa ozval doktor, ktorý doteraz mlčal, zato však veľmi pozorne počúval:
„Musíme rýchlo k nim! Hasama môže byť v ohrození života! Možno potrebuje lekársku pomoc!“
No Brown ho hneď upokojil.
„Hasama je živý a pri vedomí. Navyše i Emily, ktorá ho ošetruje, vyzerá byť pokojná. Bude to asi len malé zranenie.“
„Ale ja som lekár! Je mojou povinnosťou pomôcť mu.“
„Iste, pán Paquette, rozumieme vám,“ uistil ho aj Allen. „Lenže nemôžeme riskovať. Ak by sme k tým darebákom vtrhli nepripravení, mohlo by to skončiť veľmi zle. Zrejme by sa im podarilo prinútiť nás k poslušnosti svojimi zajatcami. A nechcem vidieť, čo by sa s nami stalo pod velením Harta, či iného jeho spoločníka.“
„Nemáme mnoho času,“ zamiešal sa do hovoru Brown. „Vzbúrenci nešli za nami. Zrejme počítajú s tým, že sa veľmi skoro objavíme. Naša dlhá neprítomnosť by v nich mohla vyvolať podozrenie.“
„Harry má pravdu.“ podporil ho Drake. Takže, má niekto nejaký nápad?“
„Prekvapiť ich,“ navrhol Hall. „Zaútočiť nečakane zo všetkých strán.“
Allen prikývol. To bude asi jediná možnosť. Vzbúrencov je päť a nás tiež päť. Ale majú zbraň.“
„A rukojemníkov,“ doplnil ho Harry. „To je náš najväčší problém. Podľa mňa by bolo potrebné dostať od nich únoscov čo najďalej a potom im k nim odrezať cestu.“
„Ale ako to urobiť?“
„Bola by tu jedna možnosť. Hart so svojimi poskokmi očakávajú, že prídeme schodišťom. Okrem toho sa môže vrátiť i Cook z dolného podlažia, teda vchodom vľavo od schodišťa. Preto je ich najväčšia pozornosť venovaná práve na tieto dve miesta. Pravá strana je po výbuchu nepriechodná, tam sa nedostaneme. Ale je tu niečo, o čom únoscovia nevedia...“
A Brown im stručne vysvetlil svoj plán.
„Hmm! Zdá sa, toto riešenie je celkom rozumné. Naozaj, ak nenastane nejaká komplikácia, mohlo by sa to podariť,“ uznal Allen. „Ale aj tak je to riziko.“
„Iste. Nemáme však veľmi na výber.“
„To je pravda.“
„Tak, ideme na to?“
„Ešte moment,“ zarazil ich Allen. „Nebolo by dobre mať ďalších spojencov?“
„Myslíte Cooka a Corlisa?“ spýtal sa Brown. „Uvažoval som o tom. Ale nemáme už čas, varovať ich. Kolmým núdzovým prielezom by sme sa mohli dostať do najnižšieho podlažia, ale tento prielez ústi priamo do jeho strednej časti. Nevieme, kde sa Cook nachádza a nesmieme zabúdať ani na spustené prepážky. Ich otvorenie by trvalo nejaký čas, čo znamená ďalšie zdržanie.“
„Áno,“ riekol namrzene Allen. „Okrem toho, aj prielez môže byť zablokovaný. V poriadku. Necháme to teda zatiaľ tak a pustíme sa do vášho plánu, pán Brown.“
