12. Protiútok
Harry našiel najbližšiu núdzovú bezpečnostú krabičku kde bolo aj puzdro so základným náradím. Vytiahol z neho špeciálny rúrkový kľúč, ktorým bolo možné otvárať elektrické rozvodné skrine a nôž, ktorý si hneď pripol na opasok. Potom sa všetci presunuli ku skrini hlavného rozvodu elektrického napätia.
Celou stanicou viedli desiatky kilometrov rôznych káblov, armatúr a potrubia, takže nečudo, že tunely s kabelážou boli dostatočne priestranné, aby sa do nich vošiel človek. Samozrejme, nie všade to možné bolo. Ale práve táto skriňa už bola takmer na konci rozvodnej siete, takže káblov a potrubí tu už nebolo také množstvo, ako pri centre.
Harry zasunul rúrkový kľúč do otvoru a otočil ním. Dvere na skrini sa odchýlili a odhalili typický obraz rozvodnej skrine: zmäť káblov, ističov, svorkovníc a elektronických súčiastok. Našťastie sa ukázalo, že v spodnej časti, kde bol pre kabeláž tunel, je dostatok miesta, aby sa tam Harry vtlačil.
„Dobre že nefunguje hlavný prívod elekriny. Upražilo by ma to tam ako kura na grile. Fajn... Pokiaľ sa dobre pamätám, tento tunel vedie do polovice tohto podlažia a potom zostupuje priamo do hlavnej sály. Ďalšia rozvodná skriňa je neďaleko od zajatcov, a čo je hlavné, za chrbtami únoscov.“
Pozrel na svoje hodinky.
„Dajte mi desať minút, to by mi malo stačiť. Dúfam, že dovtedy ešte Hart vydrží a nevydá sa za vami. Buďte v strehu, ak by naozaj niekoho poslal. Neostane vám iné, len ho zlikvidovať. Potom normálne vstúpte do sály schodišťom, akoby ste o ničom nevedeli. Snažte sa upútať pozornosť, aby som sa nepozorovane dostal von. Skriňa ústi za kreslami, na ktorých sedia zviazaní Mosseley a Wolf. Ak bude čas, oslobodím ich, bude nás viac. Potom, zaútočím na Harta, ktorý má pištoľu, a teda je najnebezpečnejší. Ak by bol príliš vpredu, a nemohol by som ho napadnúť nebadane, vyberiem si toho zo vzbúrencov, ktorý bude najbližšie. Samozrejme, všetka pozornosť sa obráti na mňa. Potom už záleží len na vás. Bleskový, nemilosrdný útok, chlapi! Aj keby niečo nevyšlo, zaútočte, bez ohľadu na následky. Bude to posledná možnosť. Inak... Nechcem pomyslieť, čo by sa stalo, keby sme boli nútení podrobiť sa tomu šialencovi. Určite by bol schopný opustiť stanicu v záchrannom module, bez ohľadu na ostatných členov posádky.“
„Spoľahni sa, Harry,“ riekol rázne Drake. „Začína sa mi tu celkom páčiť. Toto je akcia presne podľa môjho gusta,“ doložil s úsmevom na tvári. „Nebojte sa, zvládneme to!“
Podal Brownovi ruku. „Veľa šťastia!“
„Aj vám...“
Hary mrkol aj na ostatných a z ich tvárií vybadal, že na rozdiel od Drakea, nie sú týmto zvratom udalostí práve nadšení, čo ani jemu nepridalo optimizmu. Pokiaľ vedel, armádny výcvik v boji mal len veliteľ, ale ani on nevyzeral na to, že by sa rád s niekým pochytil. Nedalo sa však nič robiť. Veľké nádeje vkladal do rúk práve Drakeovi. Bol si istý, že práve on je kľúčom ku zdaru, či nezdaru celej akcie. Uvidí sa, ako ostatných zvládne.
Harry vliezol do tunelu. Pomerne rýchlo po kolenách prebehol asi dvadsaťpäť metrov v úplnej tme. Čoskoro narazil na to, čo hľadal. Nahmatal okraj poklopu v podlahe, ktorý oddeľoval kolmý tunel vedúci dole od hornej časti. Aj rozvody museli spĺňať podmienky hermetického uzavretia. Otočil malou kľučkou a pomaly poklop otvoril. Tým sa dostal k najťažšej časti svojej cesty. Stiesnený priestor a zmäť káblov boli príčinou, že mu takmer päť minút trvalo, než sa obrátil a zachytil kabeláže takým spôsobom, že sa mohol spustiť o štyri metre nižšie. Telo sa mu zmáčalo potom, ruky mal vysilené a do pravej nohy dostal kŕč kôli jej neprirodzenej polohe. Stále tŕpol, že neopatrne spôsobí hluk, ktorý by mohli únoscovia počuť. Úplne stratil pojem o čase a mal dojem, že tých desať minút, čo si od svojich spoločníkov vyžiadal, už muselo dávno prejsť. Neodvážil sa však pozrieť na svetielkujúci ciferník svojich hodiniek, aby nestratil ani sekundu.
Začal sa potichu spúšťať. Ešte však nebol ani v polovici, keď začul zdola akýsi rozruch. Zľakol sa. Predsa len to nezvládol! Ide neskoro! Na okamih ho pochytila panika a inštinktívne chcel zrýchliť svoj postup. No včas sa spamätal a prinútil sa k rozvahe. Dúfal, že Drake s ostatnými zaujmú Harta a jeho kumpánov dostatočne dlho na to, aby sa dostal zo spodnej rozvodnej skrine. Našťastie už po dvoch sekundách sa trochu upokojil. Počul hovor a dokonca rozoznal hlas Daniela Cooka. Uvedomil si, že to je druhá prieskumná skupina, ktorá sa vrátila z podlažia pod nimi. Chvalabohu! Ďalší spojenci! Teraz už boli ich šance viac ako dobré, tým skôr že poznal Cooka. Vedel, že sa nebojí udrieť, ak je to potrebné.
Konečne jeho nohy narazili na obrubu dolnej rozvodnej skrine. Musel dávať pozor, pretože tunel pokračoval až na najnižšie podlažie a nebolo isté, že núdzová prepážka tunel prehradila. Opatrne sa presunul na stranu a bezpečne sa postavil na dlážku. Nahmatal jednoduchý uzatvárací mechanizmus a pomaly odsunul západku.
----------
Cook a Corlis postupovali z pravej zdemolovanej časti späť do stredu, smerom k druhému vytýčenému cieľu: reaktoru. Tesne pred ním museli znovu otvoriť prepážku. Keď sa im to podarilo, ocitli sa v malej štvorcovej miestnosti, v ktorej strede bol mohutný stĺp, posiaty kontrolnými prístrojmi. Práve tam ich prekvapil nový výbuch a otras. Inštinktívne sa vrhli na zem a zakryli si hlavy. Našťastie, až na chvejúcu sa podlahu sa nič nestalo.
„Corlis, ste v poriadku?“
„Áno, pane. Bez problémov. Nevrátime sa?“
„Nie, nič sa nedeje. Musíme splniť úlohu. Hlavne skontrolovať únikový modul a otvoriť k nemu cestu. Najskôr však reaktor.“
Cook sa pozbieral zo zeme.
„Corlis, vy choďte dopredu a otvárajte ďalšie prepážky. Keď reaktor preverím, pridám sa k vám.“
Corlis prikývol a mlčky prešiel na náprotivnú stranu, kde začal opäť otvárať spustenú prepážku. Cook zatiaľ skúmal pohľadom kontrolný panel. Hlavná kontrolka svietila zeleno, čo znamenalo, že reaktor je aktívny a prebral napájanie stanice od hlavného zdroja. Cook zapol terminál a kontroloval jednotlivé údaje o reaktore. Regulačné tyče boli čiastočne vysunuté, kontrolovaná štiepna reakcia prebiehala bez problémov. Teplota reaktora, mikroturbíny, generátory a rozvody, všetko bolo v poriadku. Dokonca bol hlásený značný odber energie, čo znamenalo, že v ostatných častiach stanice pracujú elektrické zariadenia. Ale prečo nie hotel? Prečo práve táto časť je celá na núdzovom zdroji? Na to Cook nepoznal odpoveď, nebol odborníkom na elektrinu a rozvodné siete.
Svoj prieskum uzavrel tým, že reaktor je v poriadku a činný. Ešte pre istotu skontroloval spojovací panel, no ten, na rozdiel od reaktora, nefungoval. Cook sa na okamih nechal uniesť a zlostne udrel po jeho obrazovke. Potom sa pobral za Corlisom. Podliezol jednu pootvorenú prepážku a Bonyho našiel pri otváraní druhej.
„Ako to vyzerá, pane?“
„Reaktor by mal byť v poriadku. Žiadnu závadu som nezistil.“
„Aspoň niečo. Zdá sa, že táto časť je neporušená. Povedal by som, že máme šťastie v nešťastí. Ak by bola zdemolovaná ľavá strana, prišli by sme o záchranný modul.“
Prestal pumpovať.
„To by malo stačiť.“
Šikovne podliezol prepážku a Cook ho nasledoval. Ocitli sa v chodbe, kde na dlážke bolo rozmiestnených množstvo poklopov. To boli prielezy do maličkých buniek záchranného modulu, vždy jedna pre jedného človeka. Najvzdialenejší poklop viedol do riadiacej a kontrolnej kabíny, kde sa horko-ťažko vtesnal jediný pilot. Aj keď vlastne, slovo „pilot“ tu nebolo na mieste, pretože záchranný modul nebol stavaný na ručné ovládanie. Pilot len kontroloval činnosť automatiky a v prípade potreby mohol prepnúť ovládanie z hlavného na ktorýkoľvek z dvoch záložných nezávislých počítačových systémov. Práve riadiaca elektronika bola poškodená a museli ju pri Brownovom prílete vymeniť za novú. Ručné pilotovanie možné nebolo, už len s ohľadom na to, že vstup do atmosféry je nesmierne komplikovaný súhrn korekčných operácií malých motorčekov rozmiestnených okolo celého plášťa modulu, brzdenia a navádzania na presnú vstupnú dráhu. Okrem toho sa muselo rátať aj s tým, že modul môže byť obsadený aj nepríliš dobre školenými civilnými osobami. Cook pribehol k hlavnému poklopu, nadvihol ho a vliezol dovnútra. Nasúkal sa do veliteľského kresla a Zapol palubné prístroje. Kontrola dopadla rovnako, ako s reaktorom. Všetko bolo v poriadku. Hneď sa cítil lepšie, keď vedel, že zadné dvierka majú otvorené.
„Toto som potreboval... Istotu, že v prípade potreby sa behom pár minút môžeme odtiaľto dostať.“
„Tak to sme dvaja!“ úprimne zvolal Corlis nakláňajúc sa nad poklopom. „Čo teraz? Vraciame sa?“
„Áno. Splnili sme úlohu a musíme podať správu.“
„Uff, ani neviete, aký som rád, že ideme späť. Neviem ako vy, ale ja mám neustále pocit, akoby sme tu boli len my. Akoby všetci ostatní už boli...“
Nedohovoril a sťažka prehltol. Obaja si spomenuli na výjav z kuchyne a zároveň sa ho snažili vo svojich mysliach zatlačiť niekam dozadu, tam kde sa ukladajú všetky spomienky, na ktoré by sme radi zabudli.
„Poďme!“ riekol rázne veliteľ a vykročil. Vracali sa tou istou cestou a na nešťastie nevedeli nič o tom, ako sa za ich neprítomnosti zmenila v hlavnej sále situácia. Bez najmenšieho podozrenia do nej obaja vstúpili a náhlili sa k hlúčiku postáv stojacich neďaleko hlavného schodišťa. Forward ich zbadal prvý a nebadane na to upozornil Harta. Svojimi telami zakrývali vzbúrenci Cookovi i Corlisovi výhľad, takže do poslednej chvíle nevedeli, čo sa stalo.
„Ste všetci v poriadku? Ten druhý otras...“
Zarazil sa, pretože si práve všimol hlaveň coltu, trčiaceho v Hartovej tlstej ruke a mieriaceho na jeho hruď.
„Čo to má znamenať, Hart?“
„Pán Cook, prosím! Správajte sa slušne. Inak túto hračičku veľmi rád použijem. Ešte som ju nevyskúšal a verte, svrbia ma prsty.“
Cook i Corlis zmetene pozerali okolo seba, nechápajúc o čo ide. Zástupca veliteľa sa prinútil k pokoju a bleskovo uvažoval. Videl zviazaných Wolfa a Mosselleyho, bezvládnu Samanthu Davisovú a zraneného Hasamu, pri ktorom sedela pani Drakeová. Začal chápať.
„To je vzbura, Hart! To si odpykáte!“
„V tom prvom máte pravdu. Je to vzbura, ak to tak chcete nazývať, i keď ja by som to skôr pomenoval výrazom záchranná akcia. Ale v tom druhom sa mýlite. Vari ma nepoznáte? Vari neviete, koľko krát som bol pred súdom, koľko krát ma obvinili?“
„Tentoraz vám to neprejde!“
Hart sa zachichotal.
„Pán Cook, ako sa zdá, máte veľkú mienku o vašom úbohom štáte. Číra naivita! Áno, kedysi, keď boli USA veľmocou, to možno bolo iné. Lenže dnes? Chlape, poviem vám novinku, ktorú som ja vedel ešte keď som bol usmrkaným chlapcom. Justícia Spojených štátov je na strane toho, kto zaplatí najviac!“
Ale Cook ho už nepočúval. Vojenský výcvik ho naučil bleskovo plánovať a reagovať na najmenší podnet. Hodnotil situáciu a snažil sa nájsť riešenie. Samozrejme si všimol, že Brown, Drake a Hall v sále neboli, takže sa ešte nevrátili. Vedel, že s nimi môže počítať. Ale sám, dokonca ani s Corlisom nemali proti presile a strelnej zbrani šancu. Hart si všimol Cookov pátravý pohľad a opäť sa pousmial.
„Skončite s tou analýzou. Nemáte šancu a dobre to viete. Nerobte hlúposti a pokojne sa vzdajte. Nebojte sa, nenechám vás na tejto plechovej konzerve. Dokonca vám sľúbim, že vezmeme so sebou všetkých, čo sú tu.“
Cookov ostrý vycvičený zrak zareagoval na pohyb za Hartovým chrbtom, bleskovo sa však spamätal a pozrel priamo do tučnej tváre pred sebou. Došlo mu, že potrebuje získať čas, nakoľko nevedel o pripravenom pláne druhej skupiny, určenom na odlákanie pozornosti vzbúrencov. V tej chvíli sa práve Harry vysúkal z tesnej rozvodnej skrine, krytý mohutnými kreslami. Dvierka za sebou privrel, pretože len tie, vyčnievajúc nad nábytok, ho mohli prezradiť.
„A čo ostatní?“ spýtal sa Cook ostro. „To ich tu chcete nechať?“
Hart pokrčil plecami.
„Majú smolu. Naozaj proti nim nič nemám, no pre mňa je prioritou číslo jedna môj život. Ale ak tu chcete ostať, a možno márne zachraňovať ich životy, pokojne môžte.“
„Ale potrebujete niekoho, kto sa vyzná v záchrannom module. Niekoho, kto ho vie ovládať a kontrolovať.“
„To je pravda. Ale myslím, že nebude problém nájsť medzi členmi posádky jedného rozumného človeka. Tým skôr, že keby odoprel poslušnosť, ohrozil by aj životy ostatných. Je mi jedno, či to bude Brown, vy, alebo niekto iný. A to ani nehovorím o tom, že máme prostriedky, ako vás donútiť k poslušnosti,“ pokynul hlavou k ženám.
Harry sa behom tohto rozhovoru priplížil za kreslá svojich dvoch zviazaných druhov.
„Bruce...“
Len vydýchol to meno. Obával sa totiž, že keby sa ich pokúsil oslobodiť bez upozornenia, prezradili by ho unáhleným pohybom, alebo výkrikom prekvapenia či ľaknutia. Mosseley obrátil hlavu mierne dozadu. Všimol si Browna a nebadane naň upozornil i Wolfa. Harry vytiahol spoza opaska nôž a potichu sa natiahol k putám svojich budúcich spojencov. Najskôr oslobodil Mosselleyho a potom Wolfa. Nôž dvakrát zarezal do tenkého kábla a boli voľní.
„Nehýbte sa... Zaútočte až keď vyrazím ja.“
Obaja prikývli, že rozumejú.
„Tak čo, pán zástupca veliteľa. Budete spolupracovať? Takto sa zachránia aspoň niektorí. A ak sa tu budeme zdržiavať príliš dlho, nemusí prežiť nikto.“
„Ale choďte, Hart! Neviem načo je toto všetko. Ak by to bolo potrebné, sám by som nariadil evakuáciu. Stanicu môžeme opustiť kedykoľvek behom desiatich minút. Modul je v poriadku a prístupová cesta je voľná.“
„Aha... No, možno máte pravdu. Na druhej strane sme tu však už mali dva výbuchy, a ja tu nemienim zatrepať paprčami. Takže ideme a vy sa musíte rozhodnúť. Tak čo, ste s nami?“
Cook sklonil hlavu.
„Nemám veľmi na výber. Pokiaľ nás prinútite nasadnúť do modulu, urobím všetko pre to, aby sme sa bezpečne dostali na Zem.“
„Výborne! Viac od vás ani nežiadam.
V tej chvíli sa rozleteli dvere na vrchole schodišťa a do haly vstúpili Drake a Hall Zbehli asi doprostred schodišťa, akoby netušili, čo sa v hlavnej sále zomlelo. Potom sa zarazili a prekvapene hľadeli na Harta, ktorý neustále mieril pištoľou na Cooka.
„Ach!“ zvolal. „Konečne ste tu!“
„Čo to má byť, Hart?! Čo to vyvádzate?!“ skríkol ostro Drake a vyrútil sa naňho. Baker a Crow mu však zatarasili cestu a navyše sa Hartova zbraň obrátila proti nemu.
„Stojte, Drake! Ani krok! Chris...“
Forwardovi nebolo treba hovoriť, čo má robiť. Surovo schmatol Emily Drakeovú pod krkom a postavil ju pred seba.
„Emily!“ skríkol Drake, no pohnúť sa neodvážil.
„Pán Forward bol kedysi zápasníkom. A už som osobne videl, ako jednému chlapovi, čo strkal nos kde nemal, holými rukami zlomil väz. Tak žiadne sprostosti, Drake.“
Všetka pozornosť bola v tom okamihu obrátená na nich dvoch a navyše vzbúrenci prestali dávať pozor na Cooka. To bol ten správny moment.
„A kde sa fláka náš veľactený pán Brown?“ stihol ešte vyriecť Hart, keď Harry s oslobodenými spoločníkmi vyrazil do útoku. Urobil dva skoky, pričom schytil z podlahy ulomenú nohu zo stola a ňou z celej sily tresol zozadu Forwarda po ramene. Nechcel ho zabiť, len ochromiť, preto nemieril na hlavu. Účinok bol však takmer rovnaký. Ozvalo sa zaprašťanie, Forward pustil Emily a s revom sa zrútil na zem, kde sa zvíjal od bolesti. Práve v tej chvíli sa Drake vrhol na Harta. Bohužiaľ Cook urobil to isté, takže sa zrazili čo ich na okamih zdržalo. To stačilo Hartovi na to, aby uskočil a hrozne kľajúc sa dal na ústup smerom k zajatcom. Dostal sa do blízkosti Browna a natiahol proti nemu ruku so zbraňou.
„Vedel som, že s tebou budú problémy! Zdochni, ty pes!“
Harry sa už videl na onom svete. Našťastie však Hart vystreliť nestihol. Do hry totiž vstúpil niekto, s kým nepočítal. Zranený Hasama bleskovo vyskočil z lôžka a jeho noha rýchlosťou myšlienky vykopla zbraň Hartovi z rúk. Potom sa mihla jeho ruka zovretá v päsť a poslala Harta do ríše snov.
Wolfe s Mosselleyom spoločne zovreli Bakera, ktorý sa so zranenou rukou nemohol účinne brániť a vzdal sa. Hall sa pustil za Crowom, ktorý jediný sa vyšmykol a inštinktívne sa pokúsil uniknúť hore schodišťom. Keď však videl, že odtiaľ prichádzajú veliteľ Allen a doktor Paquette aj on sa pokojne vzdal.
Harry si vydýchol a obrátil sa na Japonca.
„Ďakujem, pán Hasama.“
Ten prikývol. „Nemáte za čo, pán Brown.“
Cook a Drake odtiahli bezvládneho Harta do jedného z kresiel a potom sa spolu s Emily pokúšali útíšiť Forwarda, zmietajúceho sa na podlahe. Neustále reval a zdalo sa, že na kratučké momenty stráca vedomie. Pomohol mu až doktor, ktorý mu dal injekciu na utíšenie bolesti. Potom prišiel na radu Hasama, ktorý však ako znalec karate sám vedel, že jeho zranenie nie je vážne. Doktor to potvrdil.
A kde bol počas boja Holvis? Zbabelo sa skryl za barový pult a vyliezol odtiaľ, až keď bolo po všetkom. Nik si ho nevšímal.
