15.Záchranná akcia
Bohužiaľ radosť všetkých netrvala dlho. Ukázalo sa, že nastal ďalší nepredvídateľný problém a tým bol Hart.
„Zmizol, Harry,“ oznámil mu Drake. „Zistili sme to len pred chvíľou.“
„Nedávali ste naňho pozor?“
„Ja som bola pri ňom...“ sklesle riekla Emily. „No zdalo sa mi, že zaspal. Potom prišli muži a povedali nám, že sa im podarilo dostať sa do hlavného skladišťa. Bolo tam veľa materiálu, ktorý by sa nám mohol zísť, preto som šla aj ja pomáhať. Pred pár minútami som sa po prvý krát vrátila. Odložila som krabicu s liekmi k ostatným veciam tu na podlahe a až vtedy som si všimla, že Hart zmizol.“
„Upokoj sa drahá. Nič sa nestalo, Hart predsa nemá kam ujsť. Za chvíľu ho nájdeme...“
Harry však začal mať obavy. Dobre si uvedomoval, že nesmú stratiť ani minútu, veď od výstrelu už ubehlo päť hodín, čo bola takmer polovica ich času. Preto bolo potrebné rozdeliť úlohy.
„Kde je Stone?“
„Pracuje s Hasamom na pripojení hlavného terminálu k modulu. Povedal, že našiel spôsob ako dostať dáta z hlavného počítača do systému člna.“
„Výborne. Záložný počítač máme tu. Pán Hall, zoberte ho, prosím, k Stoneovi. A nech sa ponáhľajú!“
„Už idem, pane.“
Harry sa obrátil na doktora.
„Pán Paquette, čo myslite? Je Hart schopný spáchať nejaký ďalší unáhlený čin? Napríklad samovraždu?“
„Nuž, práve som vás chcel na to upozorniť. Hart sa už v minulosti o podobný čin pokúsil. Pred tým, ako sa začal liečiť z alkoholovej závislosti sa chcel zabiť pomocou výbušniny a to dokonca na verejnom priestranstve. Ak by sa mu vtedy nálož podarilo odpáliť, doplatilo by na to mnoho nevinných ľudí. V jeho lekárskej karte bolo o tom mnoho podrobností, no viazala ma lekárska etika, takže som o tom nemohol hovoriť. Musím však pripomenúť, že ak by to záviselo na mne, nikdy by som nedovolil, aby sa sem Hart dostal. Aby som to zhrnul, je treba rátať so všetkým. Hart je nevyrovnaná osobnosť. Schválne by mohol poškodiť stanicu len z čistej pomsty.“
„Rozumiem. To znamená, že musíme konať rýchlo. Už aj s ohľadom na to, že náš celkový čas sa kráti.“
Po týchto slovách zaujal na seba Brownovu pozornosť Cook:
„Harry...“
„Áno, Danny?“
„Mal by si ešte niečo vedieť. Pán Stuart videl Barbaru.“
Browna obliala horúčava.
„Čože!? Hovorte! Kde ste ju videli?!“
Stuart mu povedal, čo vedel.
„Doparoma! Čo to nikdy naskončí?! Musíme rýchle pre ňu! Ak žije a zostala uväznená medzi prepážkami, o dve tri hodiny jej dôjde vzduch. Danny, prosím, pôjdeš so mnou?“
„Iste chlapče. Ale mal by ísť ešte niekto. Nevieme, čo nás čaká a čím viac nás bude, tým máme väčšiu šancu na úspech.“
Harry sa poobzeral okolo a jeho zrak spočinul na Allenovi.“
„Veliteľ?“
„Pôjdem, pán Brown.“
„Ďakujem. Pani Drakeová, vy s pani Davisovou zostanete pri ranenom Turbotovi. Ostatní budú hľadať Harta. Ale dávajte pozor! Nevieme, ako bude Hart reagovať.“
Všetci sa znova zhostili svojich úloh a rýchle sa rozpŕchli.
Brown Allen a Cook sa znova vydali k prechodovej komore T8.
„Čo vlastne chceš robiť, Harry?“
Harry sa na okamih zarazil, premýšľal. Priskočil k jednému zo stolov, kde boli zhromaždené veci, ktoré posádka a hostia poznášali na kopu. Vylovil malý počítač, ktorý sa dal pripnúť na predlaktie skafandra a pripojiť k jeho obvodom. Na boku mal obrazovku.
„SMEP, zapni sa," riekol, keď sa obvody prepojili. Počítač ožil, obrazovka sa rozsvietila. „Spusť modul textového prevodu na reč." Počítač blikol a na obrazovke sa zjavil kurzor. „Kontrola funkčnosti..." riekol Braun. Obrazovka poslušne zobrazila: "KONTROLA FUNKČNOSTI"
„Fajn, SMEP funguje." Otočil sa ku svojim spoločníkom. „Najskôr sa pokúsime zistiť, kde Barbara presne je a ako je na tom. Pokiaľ zostala v neporušenej časti oddelenej prepážkami, v prípade že neboli prerušené káble klimatizačnej jednotky, ostáva jej ešte pár hodín. Inak už je...“
Nedohovoril. Nemohol dohovoriť. Namiesto toho si nasadil prilbu a ako blesk vtrhol do prechodovej komory. Cook a Allen ho nasledovali.
Za pár minút sa vydriapali von zo stanice a Harry sa až nebezpečne rýchlo rozbehol smerom k alfa časti obruče. Tá bola poškodená najviac a veľký kus z nej dokonca chýbal úplne.
„Veliteľ, Danny. Budeme postupovať smerom od hotela a vždy sa spustíme po boku stanice k bočnému oknu. Kto zbadá Barbaru, hneď dá ostatným vedieť. Buďte opatrní a nezabudnite sa pri spustení sa na bok obruče pripútať bezpečnostným lankom.“
„Rozumeli sme...“ odvetili obaja. A hneď aj začali, pretože sa ocitli nad prvými priezormi obruče. Každý sa vždy spustil k jednému z nich a prezrel vnútro časti obruče. Bohužiaľ na prvom úseku Barbaru nenašli. Dostali sa až k časti, ktorá bola prakticky celá rozlomená a držala na odtrhnutom úseku obruče len na potrubiach a kábloch.
„Opatrne, chlapi,“ upozornil svojich spoločníkov Harry a prvý prekročil metrovú dieru pod sebou. Cook s Allenom ho nasledovali.
„Prvý priezor môžeme vynechať. Neporušená časť je až za druhým. Idem prvý, vy postupujte ďalej.“
Harry pripol lanko ku konštrukcii a spustil sa dole. Pozrel dnu, ale ani v tejto časti nik nebol. Navyše objavil puklinu v podlahe tohto úseku. Začal sa driapať nahor a jeho srdce objímala čoraz chladnejšia ruka strachu.
Zrazu sa tak strhol, že takmer stratil vedomie. „Neskutočne silný výkrik ho takmer pripravil o nervy:
„Harry! Mám ju!“ kričal Cook. „Je tu a je živá!“
Brown priam vyletel nahor odopol sa a hnal sa za Cookom.
„Si pri druhom priezore?“ kričal.
„Áno, Harry. Poď sem!“
„Spustím sa k opačnému priezoru! Máš s Barbarou kontakt?“
„Áno, vidí ma.“
„Upozorni ju na opačný priezor! Už sa tam spúšťam!“
Ešte ani nedohovoril a už bol pred meter širokým štvorcovým oknom. Bolo orosené, no hneď ho pretrela útla ruka mladej ženy.
„Barbara! Si v poriadku?“ skríkol Brown, hoci dobre vedel, že ho nemôže počuť. Len čo však uzrel jej tvár, strašne sa mu uľavilo. Hneď však začal uvažovať.
„Danny? Nesmieme váhať. Začínajú sa jej rosiť sklá, to znamená, že k nej neprúdi čerstvý vzduch a zhromažďuje sa tam kysličník uhličitý z jej dychu. Ostávajú jej najviac dve hodiny.“
„Ale ako sa k nej chceš dostať? V trupe je prielez, ale bez komory a ona nemá na sebe skafander!“
Harryho znova objala úzkosť.
Pozrel na Barbaru. Ukázal prstom v hrubej rukavici na monitor počítača na predlaktí. Barbara prikývla.
„Skafander?“ riekol a monitor správu zobrazil. Barbara zakrútila hlavou.“
To bolo zlé. Harry bleskovo uvažoval. Do toho sa mu ozval Allen ale Harry ho zahriakol takým spôsobom, že hneď stíchol. Znova vyriekol pokyn pre SMEP a ten začal písať:
„LEKÁRNIČKA?“
Barbara prikývla.
To už bolo lepšie. Všetky malé lekárničky boli vybavené rovnako. Harrymu v hlave skrsol plán. Počítač znova zobrazil jeho slová: „VYDRŽ! PRÍDEME PO TEBA!“
Barbara prikývla. Harry pár sekúnd pozeral do tváre, ktorá preňho toľko znamenala a uvedomil si, že ak jeho plán nevyjde, možno ju vidí posledný raz. A ona ani nevedela, že to je on, nakoľko priezor prilby bol nepriehľadný vďaka odrazu slnečného svetla od striebristého plášťa obruče. Ale to ho netrápilo. Rýchlo vyliezol nahor a pritom dával pokyny ostatným:
„Veliteľ! Budeme potrebovať nejakú veľkú kovovú nádobu, ktorá znesie dosť veľký tlak. Viete o niečom takom?“
„Pokiaľ viem, v skladišti by mala byť náhradná nádrž vyrovnávača tlaku v palivových rozvodoch korekčných motorov,“ odvetil Allen.
„Je jej priemer väčší než jeden meter?“
„Myslím že áno.“
Už boli pri sebe a mohli sa navzájom vidieť.
„Ak priemer nebude väčší ako meter, zožeňte niečo iné! Čokoľvek!“
„Čo vlastne zamýšľate, pán Brown?“
„Hneď to vysvetlím...“ a Brown im rýchlo všetko povedal.
„Ja zostanem pri Barbare a dám jej potrebné inštrukcie. Vy konajte. A rýchlo, inak sa zadusí...“
„Dobre, Harry. Hneď sa do toho dáme,“ uistili ho obaja. Vydali sa na spiatočnú cestu a čoskoro zmizli za poklopom prielezu. Práve v tom okamihu sa na opačnej strane obruče, tesne pri hotelovej časti zablyslo a Nedotknuteľná sa zatriasla. Harry stratil rovnováhu spadol a len tak-tak sa stačil zachytiť trupu. Pozrel smerom k miestu výbuchu a videl, ako sa obruč na opačnej strane odtrhla od steny hotela.
„Bože... Už zas...“
No hneď sa spamätal, ani neuvažoval o tom, čo sa mohlo stať a spustil sa opäť k oknu, za ktorým čakala Barbara. Stále pozerala von a keď zočila postavu v skafandri, jej oči zažiarili nádejou. Harry pokračoval v provizórnom rozhovore:
„LEKÁRNIČKA... Nôž...“
Barbara sa zohla k malému puzdru na podlahe a vytiahla malý lekársky skalpel. Ukázala ho postave za sklom a tá prikývla:
„ODSKRUTKUJ KRYCÍ PLECH OKOLO OKNA...“
Barbara prikývla a pustila sa do práce. Skrutiek bolo osem a skalpel nebol práve najlepším nástrojom na túto činnosť. Predsa len sa jej to však podarilo a odsunula plechovú platňu nabok.
Harry prikývol a písal:
„ODSKRUTKUJ RÁM OKNA A ZLOŽ HO DOLE.“
Barbara tak urobila a kovový rám odložila na podlahu.
„VIDÍŠ TESNENIE OKNA?“
Barbara prikývla.
„PRIPRAV SI NAJVAČŠIU IHLU ZO STRIEKAČKY, KTORÚ NÁJDEŠ.“
Barbara sa znovu zohla ku krabičke a ukázala mu ju.
„DOBRE. TERAZ MUSÍME ČAKAŤ.“
Barbara na okamih sklopila zrak. Potom znova vzhliadla a napísala na sklo prstom neviditeľné písmená:
„HARRY?“
Brown zaváhal, čo si určite všimla. Potom odpovedal a SMEP zobrazil:
„ÁNO... NEBOJ SA. DOSTANEME ŤA VON.“
Barbara prikývla. Harry mal dojem, že chce ustúpiť od okna, no napokon tak neurobila. Sklonila však hlavu a viac už do lesklého priezoru prilby nepozrela.
-----
Výbuch zastihol Allena a Cooka ešte v prechodovej komore. Obaja sa takmer sklátili na podlahu.
„Doparoma!“ zaklial Allen. „Čo to zasa je?“
„Uvidíme... Poďme...“
Rýchlo sa vrátili do hlavnej sály, zistili však, že okrem oboch žien tam nikto nie je.“
„Pani Drakeová! Ste v poriadku? Čo sa stalo?“
„Nevieme. Počuli sme výbuch a stanica sa zatriasla...“
V tej chvíli z bočnej chodby vstúpili dovnútra Smith, slečna Harmanová, Holvis a Drake.
„Čo sa stalo? Počuli sme výbuch!“
„Aj my...“ sucho odvetil Allen.
„Šlo to z ľavej strany a mal som dojem, akoby zhora.“
Ako na povel sa rozleteli dvere na vrchole schodišťa a v nich sa objavil Stuart. Bol bledý a spotený.
„Bože môj, to je hrôza! Všetci sú mŕtvi! Všetci do jedného!“
„Čo sa stalo, Stuart?“ skríkol naň Allen.
„Hart ich všetkých zabil... Doktora, Crowa, Bakera, Wolfa i Forwarda... Všetkých...“
Cook tú hrôzu rázne prerušil, nezabúdajúc na Harryho a Barbaru.
„Nemáme čas, Allen! Pán Drake, upokojte ho! My musíme konať!“
K nádrži sa našťastie dostali bez problémov a v sklade bola aj druhá vec, ktorú potrebovali a tým bola tesniaca zmes, rovnaká, akú Harry použil na rozbité sklo v hlavnej sále.
„Má to viac, ako meter?“
„Áno, určite,“ odvetil Cook. „Ale teraz ma napadá, že máme problém. Cez núdzovú prechodovú komoru to von nedostaneme.“
„Nič sa nedá robiť. Budeme musieť použiť hlavnú komoru a obetovať trochu vzduchu. Ešte šťastie, že k nej máme voľný prístup. Kým ste boli v riadiacej časti Nedotknuteľnej, a robili sme prieskum, otvorili sme prepážky až k nej.“
Keď sa vrátili do hlavnej sály zaťažení nádržou a penovým prístrojom s tesniacou hmotou, vzbudilo to rozruch. A hádam to bolo aj dobre, pretože sa myšlienky všetkých odvrátili od ďalšieho nešťastia. Cook rýchlo konal. Našiel kľúč, povolil skrutky okolo poklopu veľkéj tlakovej nádoby a odložil ho.
„Dajte sem jeden skafander!“ skríkol Allen. Hneď ho dostal a pomohol ho Cookovi natlačiť dovnútra.
Všetci ich obkolesili a Drake sa spýtal Cooka:
„Našli ste Barbaru?“
„Áno. Je v jednej časti obruče. Pokúsime sa ju zachrániť.“
Tu sa ozval Holvis, ktorý bol od začiatku nešťastia nezvykle mĺkvy.
„Hmm! Počujte, veliteľ. Prišli sme o ďalších šiestich členov posádky. Nebolo mi jasné, ako nás chcete všetkých zachrániť v jednom module, keď nás je viac, ako je jeho kapacita. Teraz je nás akurát. Sedemnásť osôb. Ale Barbara Claytonová je navyše. Jedna jediná. Nebolo by lepšie, s ohľadom na to, že bola práve ona pridelená na Nedotknuteľnú v poslednej chvíli, jednoducho ju nechať svojmu osudu? Veď nie je isté, že...“
Holvis stíchol. Doteraz pozeral na Allena, no potom sa jeho oči obrátili na Cooka. A jeho pohľad sa mu ani najmenej nepáčil. Daniel Cook sa naňho vrhol s takou prudkosťou, že Holvis nemohol uniknúť. Schmatol ho za golier skafandra, zdvihol ho do výšky a šmaril ho do najbližšieho okrasného stĺpa, až to zadunelo. Holvis spadol na podlahu a nehýbal sa. Úder ho poslal do ríše snov.
„Sviniar! skríkol Cook. „Buď rád že tu nie je Brown!“
Cook sa zohol po tesniaci prístroj, ktorý pri útoku pustil z ruky.
„Ideme, Allen...“ riekol ostro a zmizol za dverami haly. Ostatní len mlčky a bez pohybu sledovali celé divadlo a nik sa nezohol, aby Holvisovi pomohol.
-----
„Už ideme, Harry,“ ozvalo sa v Brownovom skafandri.
„Máte všetko?“
„Áno. Za okamih sme pri tebe.“
„Čakáme...“
Harry zaklopal na okno a ukázal na display:
„BUDEM NA DRUHEJ STRANE. DÁVAJ POZOR!“
Cook a Alen sa pripútali a spustili sa aj s nádržou k Harrymu.
„Dobre, chlapi. Danny, ty máš prístroj s tesnením. My dvaja pridržíme nádrž pri okne a ty ju dookola utesni. A nešetri, musí nám to chvíľu vydržať.“
„Jasné, Harry.“
Hneď sa do toho pustil. Striekal penu kol-dokola a tá sa menila na pružnú hmotu, ktorá rýchlo tvrdla a dokonale priliehala k nádrži i ku kovovému plášťu stanice.
„Myslíte že tesniaca hmota odolá vnútornému tlaku?“ spýtal sa Allen.
„Musí. Aj keby sme ho všetci traja museli držať, kým si Barbara nasadí prilbu a navlečie skafander.“
„Už to drží, Harry. Ty choď na druhú stranu a daj Barbare potrebné pokyny.“
Harry sa vydriapal nahor a spustil k oknu naproti. Barbara už čakala. Harry dával inštrukcie:
„SKALPELOM PRERAZ DIERU DO TESNENIA. AK DO NÁDRŽE NEPRENIKNE VZDUCH STRČ DO OTVORU LEKÁRSKU IHLU.“
Barbara prikývla a hneď sa do toho pustila.
„Ako to vyzerá u vás, chlapi?“
„Sme hotoví, Harry.“
„Dávajte pozor. A robte všetko pre to, aby sa spojenie neporušilo aspoň pol minúty.“
Potom sledoval Barbaru. Vedel že tesnenie je zo špeciálneho pružného, ale veľmi odolného materiálu. Dúfal len, že to Barbara zvládne. Videl, ako niekoľko krát vytiahla skalpel von a nanovo ho zabodla do prehlbujúceho sa otvoru. No videl čoraz horšie, nakoľko na skle sa opäť začala zrážať voda. Napokon už nevidel celkom nič. No po chvíli rosu zotrela Barbarina ruka. Naznačila, že sa jej to podarilo. Hary to ohlásil svojim spoločníkom.
„Výborne Harry, zatiaľ je všetko v poriadku. Tlak na tesnenie sa nezvýšil, otvor je na to príliš malý. Ale upozorni Barbaru, že keď odstráni okno, tlak narastie a bude mať možno len pár sekúnd, kým tesniaca zmes povolí.“
„Rozumiem...“
Harry pomocou počítača predal ďalšiu správu:
„MUSÍŠ DOOKOLA OBREZAŤ TESNENIE A ODKLOPIŤ SKLO DOVNÚTRA. MUSÍ SA TI TO PODARIŤ, NIET INEJ MOŽNOSTI. POTOM SI RÝCHLO NASAĎ PRILBU A OBLEČ SKAFANDER. NEBUDEŠ MAŤ MNOHO ČASU, SPOJENIE JE LEN PROVIZÓRNE. ROZUMELA SI VŠETKÉMU?“ Litery na displeji postupovali.
Barbara prikývla a hneď sa pustila do práce. Ako tygrica sa vrhla na tesnenie skla. Bohužiaľ okno sa opäť orosilo, takže Harry ju nemohol sledovať. Obával sa o Barbaru viac, ako kedykoľvek v minulosti. Bál sa, že jeho plán zlyhá, že sklame v poslednej chvíli. Kyslíku už nemala mnoho a určite sa jej čoraz horšie dýchalo. Ak to nestihne včas, kysličík uhličitý ju natoľko omámi, že už nebude schopná nič robiť. A to bude znamenať koniec. Prešlo asi desať minút, ktoré sa mu zdali večnosťou.
„No ták, Barbara. Ty to dokážeš... Len do toho...“ šomral si pre seba a vôbec mu nevadilo, že jeho spoločníci ho počujú. Zrazu sa však ozval Cookov hlas:
„Harry, zdá sa mi, že sa jej podarilo oddeliť sklo od plášťa. Pocítili sme, že do suda udrel vnútorný tlak. Vzala už skafander?“
„Neviem. Cez zarosené sklo nič nevidím...“
„Aha. Nuž, ak to nezvládla, sme za pár minút v háji.“
Vtom sklo pred Harrym znova pretrela ruka a bezpečnostný technik pocítil takú úľavu, ako nikdy v živote. Barbara mala na sebe skafander a prilbu a naznačila mu, že je pripravená.“
„Má ho! Je to v poriadku, chlapi!“ skríkol Harry. „Je z toho vonku!“
Aj jeho spoločníci radostne zvýskli. Harryho počítač písal:
„DÁVAJ POZOR! VYPUSTÍME VZDUCH Z CELEJ ČASTI. RADŠEJ SA NIEČOHO PRIDRŽ.“
Barbara prikývla, že rozumie.
„Chlapi, odstránite nádrž? Pôjde to?“
„Myslím že áno. Vnútorný tlak nám hodne pomáha.“
„Idem k vám a spoločne ho odrazíme.“
Harry sa znova vyštveral nahor. No kým sa mohol dostať dole ku svojim spoločníkom, videl, že nádrž sa odtrhla od trupu, pričom zasiahla jedneho z mužov a ten sa vďaka bezpečnostnému lanku poriadne buchol o bočnú stenu. Zároveň zaznel bolestivý výkrik.
„Cook?“ spýtal sa Harry.
„Nie, to bol Allen. Veliteľ, ste v poriadku?“
„Myslím že áno. Ale bola to poriadna šupa...“
„Fajn...“ vydýchol si Harry. „Máme tu samé problémy a nerád by som mal ďalší v podobe zraneného muža. Idem dole...“
Spustil sa a nakukol do otvoru po okne.
„Barbara?“ spýtal sa s obavou v hlase, keď ju uzrel pri stene ako sa drží za záchytku v stene.
„Áno, Harry. Som v poriadku.“
„Chvalabohu...“ s úľavou riekol Brown. „Poď von, je načase opustiť túto klietku.“
Pristúpila k otvoru a Harry jej pomohol cezeň preliezť.
„Vďaka, Harry... Aj vám, páni...“
„Nemáte za čo, slečinka,“ odvetil Allen. „Ale naše problémy nekončia. Musíme sa ponáhľať.“
Teraz už štyri postavy rýchlo kráčali k núdzovej prechodovej komore a o pár minút boli všetci v relatívnom bezpečí stanice. Odopli a zložili si prilby. Barbara sa Cookovi a Allenovi ešte raz poďakovala.
„No, my na tom nemáme veľkú zásluhu,“ riekol Cook. „Poďakujte Harrymu. Ten to vymyslel.“
Barbara prikývla a obrátila sa na Browna. Chytila mu ruky a pozrela mu do očí.
„Neviem... čo povedať, Harry...“
„Nehovor nič, Barbara. Ja som... Musel som to urobiť...“ Muž sa začarvenal.
„Veliteľ má však pravdu, ešte to neskončilo. Stále sme v poriadnej kaši. A ak sa nám nepodarí sprevádzkovať záchranný modul, vidím našu budúcnosť veľmi čierne.“
