16. Vysvetlenia
Všetci štyria sa vrátili do hlavnej sály, no nikoho nenašli. Domysleli si, že sú pri Stuartovi blízko záchranného modulu. Bolo tak, ako čakali. Celá spoločnosť bola zhromaždená v nepohodlnej malej miestnosti s šachtami pre vstup do modulu. Harrymu sa to príliš nepáčilo, pretože boli predsa len značne vzdialení od zásob v hlavnej sále, ale nateraz sa rozhodol nechať to tak.
Sedeli na poklopoch, opretí o steny, alebo len tak postávali a ticho sa zhovárali. Keď ich uzreli, na okamih sa všetci rozjasali a zablahoželali im k úspešnému ukončeniu záchrannej akcie. Harry, ktorý sa odvážil viesť Barbaru za ruku, jej ešte raz pozrel do tváre a odovzdal ju do opatery Emily Drakeovej. Potom pristúpil k hlavnému prielezu záchranného modulu, kde sedel Stone.
„Pán Stone, ako to vyzerá?“ spýtal sa černocha, ktorý pri tých slovách vzhliadol.
„Podarilo sa mi spojiť počítačový systém zo záložného strediska s terminálom v module pomocou optickej prípojky.“
„Sú tie systémy kompatibilné? Nebude potrebný emulačný software?“
„Ak áno, skončili sme. Ale zatiaľ to vyzerá sľubne. Horšie je to však s výkonnosťou systému. Bude trvať najmenej sedem hodín, než sa všetky dáta dostanú do pamäti modulu a než prebehne kalibrácia. A navyše bez hlavného počítača nie sme schopní overiť si jej správnosť.“
„Vypočítal som pravdepodobnosť, že v kalibrácii dôjde k chybe“, zapojil sa do debaty Hasama. „Podľa počtu premenných, s ktorýmy treba rátať táto alternatíva je možná asi v štyridsiatich troch percentách.“
Harry prikývol.
„Takže máme nadpolovičnú šancu, že kalibrácia prebehne v poriadku. Hmm... Buď, alebo. Ale veľmi si nemôžeme vyberať, takže to riskneme. Horšie je to však s časom. Myslím, že nemáme sedem hodín.“
„To naozaj nie,“ povedal Hasama. „Podarilo sa mi dostať k akumulátorom a zistil som, že nám už zostáva len tretina energie. Počítam že do štyroch, najviac do piatich hodín nám vypadne klimatizácia. A viete, čo to znamená. Časť stanice sa bude prehrievať a časť mrznúť, čo bude závisieť na polohe Nedotknuteľnej voči slnečným lúčom.“
„Áno, to vieme. Má niekto nejaký nápad?“
„Nuž, uvažovali sme o tom, že by sme tu zostali pokiaľ to bude možné a potom sa nasúkame do modulu. Tam vyčkáme, kým sa kalibrácia nedokončí a vyštartujeme.“
„Modul má však veľmi obmedzené zásoby energie. Zvládneme to, kým sa nám vyčerpá?“
„Mali by sme. Ale len za predpokladu, že všetko pôjde hladko a dostaneme sa na Zem v stanovenom čase.“
„Ak bude odchýlka v kalibrácii príliš veľká, bude nám to aj tak jedno,“ riekol na to Allen.
„To máte pravdu,“ prisvedčil Stone.
„Máme trochu času,“ opäť sa zapojil do debaty Hasama. „Niečo ma napadlo, pán Brown. Pustíte ma?“
„Čo máte v pláne, pane?“
„Len chcem niečo vyskúšať... Pravdepodobne to bude nanič, ale čo keď predsa?“
Harry sa usmial. „Dobre, choďte. Ale dávajte si pozor.“
„Nebojte sa. Budem nablízku a nebude to nebezpečné.“
Hasama odbehol a Harry sa obrátil na Stuarta.
„Pán Stuart, mali by ste nám teraz povedať, čo sa stalo s Hartom.“
Myšlienky všetkých sa opäť vrátili k nedávnemu hroznému nešťastiu. Ostatným už všetko povedal a nebolo mu to príjemné. Predsa však začal:
„Hľadali sme ho, ako ste nám kázali. Objavili sme ho ja s Wolfom v neporušenej časti Beta obruče. Opieral sa o zatvorenú prepážku a v ruke zvieral veľký nástrčkový kľúč. Odkiaľ ho vzal, neviem. Vedľa neho bol odmontovaný bočný panel krytu palivových rozvodov korekčných motorov a na podlahu vytekala ružová tekutina. Hart hľadel na svoje nohy okolo ktorých za zväčšovala kaluž palivovej zmesi a bolo vidieť i jemný opar výbušných plynov, ktoré stúpali z dlážky a zapĺňali priestor okolo Harta. Jeho pohľad bol zakalený, akoby neprítomný. Zľakol som sa a spolu s Wolfom sme ustúpili, aby sme priviedli doktora, ktorý bol neďaleko. Stretli sme jeho, Bakera a Forwarda a oznámili sme mu, kde je Hart. Doktor prikázal Forwardovi, aby šiel vpredu. Bol Hartovým priateľom, takže ho mohol najskôr presvedčiť. My ostatní sme sa držali o pár krokov vzadu. Forward Harta oslovil, no ten nereagoval. Až na silnejšiu výzvu zdvihol hlavu.
-Skončili sme, Chris...- riekol hrozným zastretým hlasom.
-Nie, Fred. Brown nás odtiaľto dostane.-
No ako vyslovil to meno, Hartove oči zasršali.
-Brown... Darebák! Je to jeho vina... Jeho vina...-
-Upokojte sa, pán Hart,- chlácholil ho aj doktor. -Poďte k nám, dám vám nejaký utišujúci prostriedok.-
No Hart sa naňho osopil:
-Vypadnite, doktor! Nikto sa vám o nič neprosil! Zmiznite aj so svojimi liekmi a sám si ich napchajte do krku! Nepotrebujem ich, lebo odchádzam. Alebo... môžete ísť so mnou!-
-Kam chcete ísť?- stihol sa ešte spýtať Paquette. Boli to posledné jeho slová v živote. Muž zdvihol mocne zaťatú ruku, v ktorej zvieral niečo kovové a videli sme aj slabý záblesk škrtnutého zapaľovača. Ozval sa výbuch a Harta objala ohnivá guľa. Tlaková vlna nás zmietla na podlahu. Len mne sa akýmsi zázrakom podarilo udržať na nohách. Videl som, ako sa posledná prepážka začala spúšťať dole, rozbehol som sa a skokom som sa dostal za ňu. Bol som jediný... Triasol som sa od strachu na celom tele a ledva som sa postavil na nohy. Ako viete na prepážkach v obruči nie sú priezory, takže som nevidel, čo sa vo vnútri deje. Ešte som začul, ako na ňu niekto búcha... Po dvoch-troch sekundách však na prepážke zasvietilo červené signálne svetlo a všetko stíchlo. To znamenalo... že sú mŕtvi...“ dokončil sklesle svoje rozprávanie. „To je všetko.“
Na okamih nastalo ticho. Hrobové a skľučujúce. No napokon ho Harry prerušil.
"Nemyslel som, že by to urobil. Veď chcel prežiť, bál sa smrti... Ale doktor Paquette spomínal, že sa už raz o samovraždu pokúsil. A zlosť, frustrácia a pomstychtivosť ho nakoniec dotlačili k takému činu... Jeho ego porazilo jeho strach zo smrti..."
Znova chvíľa ticha.
„Danny?“
„Áno?“
„Hovoril si že vieš, čo sa stalo.“
„Čo myslíš?“
„Predsa ten útok.“
„Ach, áno...“
„Máš príležitosť nám to vysvetliť.“
No skôr ako začal Allen zvolal:
„Čože? Vy viete, čo to bol za útok?!“
„Bohužiaľ áno... Poviem vám všetko čo viem. Aspoň nám ujde čas. Veliteľ, vy už ste v armáde pekných pár rokov. Počuli ste niečo o operácii Silver Dragon?“
„Nie nepočul. Čo to bolo?“
„Ani sa nečudujem. V dvetisícšiestom, keď sa Čína tak nečakane vzchopila zo všeobecnej krízy a jej kozmický program sa veľmi rozvinul vďaka ruskej pomoci, Kwongovi komunisti začali budovať vlastný projekt Hviezdnych vojen. O tom ste počuli...“
„Samozrejme. Čína to ale priznala až po krachu svojej ekonomiky a politickom prevrate v jedenástom. Skôr, ako sa po roku opäť násilne chopili moci komunisti.“
„Správne. Ale americká vláda to samozrejme vedela dávno predtým. CIA vtedy zistila, že Čína má v pláne ničiť naše špionážne, ale i telekomunikačné satelity. Vtedy sa tomu veľký význam neprikladal, ale keď ich systém zničil za štyri mesiace šesť našich utajených špionážnych satelitov a dve telekomunikačné družice, v najvyšších kruhoch nastala panika. Samozrejme, pred verejnosťou sa to ututlalo a výpadok satelitného vysielania z Galie sa jednoducho pripísal technickej závade. Okamžite sa však začali rozbiehať protiopatrenia.
Najepší vedci a technici začali pracovať na systéme obrany našich satelitov. Nové družice vybavili samočinnými ochrannými lasermi, podobnými tým na Nedotknuteľnej. Ale problém bol so satelitmi, ktoré už boli hore... Preto skonštruovali R4-ky.“
„O tých som počul. Malé nosné rakety, testované na Aljaške. Keď sa to dostalo na povrch, spustila sa riadna mašinéria, hoci nikto vlastne nevedel prečo. Nikdy sa však nezistilo, na čo boli tieto rakety určené.“
„Nie rakety boli dôležité, ale to čo bolo v nich. Boli skonštruované tak, aby s čo najmenšími nákladmi dopravili na obežnú dráhu špeciálne samonavádzacie moduly, vybavené najmodernejšími automatickými zbraňovými systémami. Laserové zbrane, samozrejme. Viete ako pracovali? Pomocou malých motorčekov boli navedené k nechráneným družiciam a zdržiavali sa v ich tesnej blízkosti. Ich senzory boli schopné odhaliť približujúci sa objekt a dokázali zachytiť navádzací lúč Čínskych ničiteľov. Tak sme ich volali. Číňania totiž používali systém, kedy pred hlavným výstrelom najskôr vyslali laserový impulz malej intenzity. Ten overil, či je zásah istý, nakoľko lasery majú na jedno nabitie obmedzenú kapacitu. Naše družice dokázali zachytiť tento navádzací lúč a dokonca ho využiť na zameranie strelca. Naša družica potom bez problémov zlikvidovala Ničiteľa.“
„Začínam chápať. Takže podobný prístroj na nás zaútočil. Ale vysvetlite mi, prečo to neurobil už pri prvom našom výstrele?“
„Dobrá otázka... Bohužiaľ, tu sa už môžeme len dohadovať. Myslím, že nevystrelil, pretože nemal čas. Čakal na navádzací laser, namiesto toho však hneď prišiel ničiaci. Drak, ako sme ich ironicky nazývali, bol zrejme veľmi blízko družice. Tak sa to robilo, aby nebol odhalený. Pri explózii však mohol byť vychýlený zo svojho stanovišťa. Možno i vystrelil, ale kôli odchýlke netrafil. Lenže údaje z prvého výstrelu mu stačili na to, aby mohol vypočítať polohu nepriateľského objektu aj pri zmene stanovišťa. Tentoraz už na navádzací laser nečakal a po prvom z výstrelov samonavádzacích laserov spustil paľbu. A keďže bol skonštruovaný tak, aby vydržal značné poškodenie, asi stačil vypáliť niekoľkokrát, než ho naše lasery zničili. Ako viete, jedna z veží je aj blízko riadiaceho centra. Laser ju zasiahol, rovnako tak, ako veže na hotelovej časti. A čo sa týka druhého výbuchu, ten bol zrejme spôsobený poškodením palivovej nádrže korekčných motorčekov. Ako viete, aj tam sú veže. Unikajúce palivo sa muselo dostať do styku s vysokou teplotou a nádrž jednoducho vybuchla.“
„Takže,“ ozvala sa nesmelo Samantha Davisová, „za to všetko môže CIA a armáda Spojených štátov?“
„Nie tak úplne, milá pani,“ odvetil jej Cook. „V jedenástom, ako správne poznamenal pán Allen, sa situácia obrátila. Čína upadla do ekonomickej krízy a nastal prevrat. Navyše operácia Silver Dragon bola natoľko úspešná, že čínske satelity padali pod našimi výstrelmi ako muchy. Rok relatívnej slobody v Číne bol počiatkom novej spolupráce so svetom. Tak sme si to aspoň mysleli. A skutočne. Za asistencie našich odborníkov vtedajšie čínske vedenie zlikvidovalo všetky svoje zostávajúce vojenské družice. Bola to podmienka Spojených štátov na zrušenie embarga voči tejto krajine. Bol to sľubný začiatok, ale bohužiaľ, neskôr sa ukázalo, že komunistická ideológia a strach je už natoľko zakorenený v duši týchto ľudí, že pre bývalú vládu nebolo veľkým problémom znovu sa chopiť moci. Nebudeme to rozoberať, berme to ako fakt. Čínsky vesmírny program bol však natoľko postihnutý, že sa dlhé roky nemohol vzchopiť.
Navyše sa ukázalo, že pár našich „Drakov“ sa zbláznilo a začalo ničiť i neškodné družice. OSN potom tajne odsúhlasilo zničenie všetkých „Drakov“, nakoľko nebezpečenstvo bolo aspoň na čas zažehnané a všetky nové družice už mali vlastný ochranný systém, modernejší a spoľahlivejší. Tak sa aj stalo, Draci boli zničení. Až na jedného...“
„Čo sa prihodilo?“ spýtal sa tentoraz Harry.
„Jedna z civilných chránených družíc bola poškodená, zrejme po strete s kozmickým smetím. Stratili sme s ňou kontakt a s Drakom rovnako tak. Celá vec vtedy na chvíľu spôsobila značný rozruch, ale napokon sa vyšetrovacia komisia zhodla na jednoduchom závere: Družica i zbraň boli poškodené a vychýlené z dráhy. Tým pádom Drak je mimo prevádzku a celá záležitosť sa môže uzavrieť.“
„Lenže váš Drak zostal až príliš čulý...“ šepol Stuart. „Zabil polovicu posádky Nedotknuteľnej.“
„Máte pravdu, pán Stuart. Bohužiaľ...“
-----
Prešli dve hodiny a situácia sa nezmenila. Počítače pracovali a ľudia čakali na výsledok ich práce. Ostatní sa medzi sebou zhovárali a snažili sa zľahčiť situáciu veselými historkami, aj keď nikomu nebolo príliš do smiechu.
Brown sa ako obyčajne utiahol od ostatných trochu bokom, k hlavnému poklopu. Sem-tam pozrel na blikajúce kontrolné svetlá oboch prepojených počítačov a uisťoval sa, že fungujú. Nechcel ani pomyslieť na to, že by niektorý z nich zlyhal. Väčšinou však jeho pohľad spočíval na tvári ženy, ktorú už tak dávno nevidel a ktorá mu tak veľmi chýbala.
Áno, takto si ju pamätal. Vážna, vyrovnaná, akoby zasnená, neprítomná duchom. Sedela na dlážke opretá o stenu, zvierajúc si rukami pokrčené nohy a občas si odhrnula spred tváre prameň neposlušných krásnych vlasov, čo jej padali do očí. Tie oči však nikdy nepadli naňho a Harry tušil, že tieto okamihy budú poslednou spomienkou na Barbaru Claytonovú, bez ohľadu na to, ako sa celé toto dobrodružstvo skončí. Bolo mu jasné, že tak, ako sa za tie roky nič nezmenilo na jeho láske k nej, ani ona nezmenila svoj názor. Preto boli jeho pocity rozporuplné. Bol rád, že sa na ňu môže dívať a pripadalo mu, že tieto okamihy sú prvými krásnymi po mnohých rokoch. Zároveň však v srdci pociťoval neskutočnú bolesť. Bolesť samoty, odmietnutia a smútku, ktoré sa stali súčasťou jeho biedneho života. Želal si, aby tieto okamihy trvali čo najdlhšie a bál sa minúty, keď ich bude musieť ukončiť. Bohužiaľ, skončili sa skôr ako čakal. Do miestnosti priam vtrhol Hasama.
„Podarilo sa mi nadviazať spojenie!“ kričal. Ako na povel všetci vyskočili. Skôr ako to však vyvolalo búrlivú reakciu, Brown všetkých utíšil:
„Všetci mlčte! Je to dôležité a rozruchom iba zbytočne stratíme čas. Pán Hasama, ani sa nebudem pýtať ako ste to dokázali. Kde je vysielač?“
„Neďaleko, pri výstupe na lokálnu anténu núdzového staničného spojenia. Hovorili ste nám o ňom.“
„Dobre. Veliteľ, vy poďte s nami. Ostatní zostanú tu. Aj tak by nám nemohli pomôcť a iba by nám prekážali.“
Všetci sa už naučili Browna rešpektovať a poslušne sa opäť pousádzali. Hneď sa však rozpriadol živý rozhovor s novou témou a prejavila sa i nová nádej pre celú posádku.
Harry, Allen a Hasama odišli k provizórnemu vysielaciemu zariadeniu. Hasama rozobral komunikátor a pripojil k nemu zosiľovač signálu a tuner hi-fi veže z hlavnej sály. Všetko to bolo rozobraté, porozkladané na niekoľkých stoličkách a poprepájané zmeťou káblov.
„Geniálne, pán Hasama. Funguje to?“
„Nie bohvieako, ale funguje. Dokonca sa mi podarilo nadviazať spojenie. Ak dovolíte, budem prístroje obsluhovať sám. Už viem, ako na to.“
„Iste, len do toho,“ podporil ho aj Allen. Hasama vzal do ruky mikrofón vymontovaný z krabičky lokálneho spojovacieho panelu a jemne sa dotlol ladičky tunera. Potom stisol tlačidlo mikrofónu na vysielanie.
„Edgar, si tam?“ začal Hasama a prepol vysielanie na príjem, čo sprevádzal značný praskot.
„Ahoj, Viki. Čakám, ako si chcel.“
„Viki?“ spýtal sa polohlasne Allen.
„Moje meno je dosť nezvyklé. Nechcel som celú vec komplikovať.“
Potom znova prepol na vysielanie:
„Vďaka, Edgar. Sme v núdzi! Snaž sa zostať na príjme za každú cenu. Rozumel si?“
„Rozumel a čakám. Máte problémy? Tak preto ten biedny príjem...“
„Áno. Počúvaj ma pozorne. Bohužiaľ nie som schopný zistiť našu nosnú frekvenciu. Môžeš nám ju oznámiť?“
„Bože, čo to máš za vrak? Vysielaš na KV s frekvenciou 17mhz.“
„Vďaka, Edgar. Vydrž chvíľu... Páni, čo teraz?“
„Povedzte mu všetko, čo vám nadiktujem,“ odvetil mu Harry. Hneď začal a Hasama jeho slová opakoval:
„Edgar, počúvaj pozorne. Sme naozaj v zlej situácii, preto žiadne otázky.“
„Dobre, Viki.“
„Došlo k nehode a potrebujeme, aby si sa spojil s našou základňou a odovzdal im správu o našej frekvencii. Rozumel si?“
„Rozumel som, Viki.“
„Aká je vlastne tvoja lokalizácia?“
„Great Falls, Montana.“
„Spojené štáty? Výborne. Máš pri sebe niečo na písanie?“
„Samozrejme...“
„Tak pozorne počúvaj a zapisuj si. Telefónne číslo 977 112 111 633. Zopakuj!“
„Telefónne číslo 977 112 111 633.“
„Správne. Okamžite toto číslo zavolaj. Je to priama núdzová linka NASA, tak sa nevyplaš. Rozumel si?“
„Páni! NASA? To vyzerá na peknú zábavu.“
„Sme v úzkych, Edgar. Nezdržuj. Keď ťa spoja, povieš: Núdzový kód INVIOLABLE 96563. Zopakuj...“
„Núdzový kód INVIOLABLE 96563.“
„Dobre. Potom povieš, že ťa kontaktoval podplukovník Harry Brown z US NAVY a oznámiš im našu frekvenciu. Rozumel si?“
„Podplukovník Harry Brown z US NAVY, nosná frekvencia 17mhz.“
„Výborne. Potom nás pre istotu sleduj, ale nikomu nič nehovor.“
„Rozkaz, pane. Ale... Môžem sa niečo spýtať? INVIOLABLE - Nedotknuteľná. Je to to, čo si myslím?“
„Bohužiaľ áno. Ale radšej to nerozširuj. Aspoň zatiaľ...“
„Rozumel som. Čakajte na príjme, vykonám vaše pokyny a oznámim vám výsledok.“
„Ďakujeme, Edgar.“
Spojenie sa prerušilo.
„Vyzerá to sľubne,“ podotkol Allen. „NASA nás určite zachytí...“
„Mala by. Lenže aj tak pochybujem, že nám to spojenie na niečo bude. Záchranná akcia buď začala, alebo nie. Nemôžeme sa na ňu spoliehať a musíme sa stále snažiť dostať sa z tejto kaše sami.“
„Ale môžeme získať cenné informácie.“
„To je pravda. Len som chcel povedať, aby sme neočakávali zázraky.“
„Ste vždy taký pesimistický, pán Brown?“
„Nuž pravdu povediac, asi áno. Držím sa zásady: Počítaj vždy s najhoršou alternatívou a pokiaľ je to možné, spoliehaj sa len na seba.“
„Už viem, prečo máte tak málo priateľov...“ riekol posmešne Allen. Harry sa nad tým ani nepozastavil. Namiesto toho sa obrátil na Hasamu.
„Výborná práca, pane,“ pochválil ho ešte raz.
„Vždy som sa zaujímal o elektroniku a aj keď to nie je môj obor, niečo o nej viem. Jednoducho som si povedal: Hlavná anténa je zničená, rovnako ako spojovací systém. Ale máme tu lokálnu anténu používanú ku komunikácii na stanici pri poruche či výpadku káblovej spojovacej siete. Jej nevýhodou je slabý signál s krátkym dosahom. Spomenul som si však, že v hlavnej sále je hi-fi súprava i s tunerom, na ktorom sú i krátke vlny, používané väčšinou rádioamatérmi. Potom to už bolo jednoduché: odpojil som pôvodný frekvenčný modulátor vysielača a namiesto neho som ho pripojil k ladiacej časti tuneru. Nebol som si istý, či signál bude dostatočne silný. Ale podarilo sa...“
„Áno, funguje to. A to je hlavné...“
Rozhovor prerušilo zachrapčanie „vysielačky“.
„Nedotknuteľná pozor! Hláste príjem!“
Harry sa pri tejto výzve pousmial. Hasama odpovedal:
„Počúvam, Edgar...“
„Podarilo sa mi kontaktovať NASA. Čochvíľa by sa s vami mali spojiť. Zostaňte na príjme a čakajte.“
„Rozumieme a ďakujeme, Edgar.“
Čakali skutočne len krátko. Po pár sekundách vysielač ostro zachrapčal a ozvalo sa:
„Pozemné stredisko Spacebase 1 volá Nedotknuteľnú. Hláste sa...“
Spojenie bolo omnoho kvalitnejšie, než predchádzajúce. Samozrejme, veď NASA mala omnoho lepšie vybavenie, ako obyčajný rádioamatér. Hasama zostal v roli spojovateľa a rýchol odvetil:
„Nedotknuteľná príjem! Počúvame vás.“
„Tu je generál Hoskins. Uveďte svoje meno a hodnosť...“
„Profesor Wakai Hasama, civil. Nateraz spojovateľ Nedotknuteľnej. Ale je tu so mnou veliteľ stanice, plukovník Robert Allen a bezpečnostný technik, podplukovník Harry Brown.“
„Rozumel som,“ odvetila vysielačka. „Môžem hovoriť s veliteľom?“
Hasama podal mikrofón Allenovi, pritom však ukázal na provizórne spojenie drôtov: „Opatrne...“ riekol.
„Veliteľ Allen na príjme.“
„Podajte hlásenie, pán plukovník.“
„Budem stručný, pane. Máme problémy a veľmi málo času. Stanica bola napadnutá laserovou zbraňou, identifikovanou jedným členom posádky ako takzvaný „Drak“ z operácie „Silver Dragon. Z celkového počtu tridsiatich piatich členov posádky a hostí hotela, sedemnásť zahynulo. Došlo k značnému poškodeniu celej stanice a výpadku elektrickej energie, ktorú v súčasnej dobe čerpáme len zo záložných akumulátorov. Boli zničené hlavné ovládacie prvky stanice, vrátane hlavého počítača a spojovacieho zariadenia. Bohužiaľ sme prišli o jeden záchranný modul a druhý je mimo prevádzky, nakoľko jeho operačný systém neobsahuje riadiaci software modulu a nie je skalibrovaný. Podarilo sa nám prepojiť záložný počítač s modulom a pokúšame sa ho sprevádzkovať. Napriek tomu by bolo potrebé vyslať k nám záchranný raketoplán, nakoľko nie je isté, že sa nám to podarí a dochádza nám energia.“
Allen prepol na príjem a chvíľu bolo počuť vzdialené dohadovanie sa, slovám však rozumieť nebolo. Potom sa opäť ozval Hoskins:
„Rozumeli sme, veliteľ. Bohužiaľ, raketoplán k vám nie je možné vyslať skôr, ako za tri dni. Ako viete, mali sme tu problém s cyklónom Jenny, ktorý sa pred pár hodinami prehnal aj ponad stanovištia raketoplánov. K poškodeniu štartovacích rámp našťastie nedošklo a okamžite po skončení vyčíňania cyklónu sme začali s prípravou záchranného raketoplánu, nakoľko sme s vami stratili spojenie. Viete však veľmi dobre, ako dlho trvá príprava raketoplánu na štart.“
„Áno, pane. A čo záložný kozmodróm na Gille?“ spýtal sa.
„Jeden z raketoplánov na Gillskom kozmodróme bol pripravený k štartu a dokonca vám mal ísť na pomoc. Lenže štart musel byť odložený kôli technickej závade palivového čerpadla v ľavej pomocnej rakete. Zistilo sa, že je to vážnejšia chyba a oprava si vyžiada niekoľko dní. Oslovili sme dokonca iné krajiny s vyspelým kozmickým programom. Francúzko, ktoré vlastní niekoľko raketoplánov, s nami odmietlo rokovať a u ostatných je rovnaký problém, ako u nás: Príprava letu by im zabrala minimálne niekoľko dní. My sme z nich ešte najrýchlejší, takže sme nakoniec pomoc odmietli. Bohužiaľ, ako som povedal, štart raketoplánu je možný najskôr o tri dni.“
„Rozumeli sme...“ odvetil sklesle Allen. „Pretože máme energiu len na niekoľko hodín, budeme musieť pokračovať v pôvodnom pláne a pokúsiť sa dostať dole v záchrannom module, aj keď to bude veľmi riskantné.“
„Áno, to vieme... Naozaj vám však nemôžeme nijak pomôcť.“
„Rozumieme... Napriek tomu by som vás rád požiadal, aby ste neprestali s prípravami raketoplánu. Máme tu ešte jeden problém.“ Allen sa na chvíľu odmlčal. Brown vedel a Hasama tušil, čo mu prebieha hlavou. Ako veliteľ celej stanice musel prepustiť chýbajúce miesto v module.
„Je nás totiž o jedného viac...“ dokončil. A hoci sa to snažil potlačiť, predsa bolo poznať že sa mu hlas zachvel. Došlo na Brownove slová. Za porušenie bezpečnostných predpisov zo strany Holvisa bude niesť následky on.
„Áno, to sme si všimli...“ ozvalo sa po chvíli z éteru. „Ako to mienite vyriešiť? Modul nie je konštruovaný tak, aby sa doňho bezpečne vtesnal pasažier navyše.“
„Máte pravdu. Ale nerobte si starosti, viem, čo je moja povinnosť. Zostanem na stanici. Chcem však mať istotu, že po mňa prídete.“
„Môžete sa spoľahnúť, pán plukovník. Spolu s našimi špecialistami sa hneď dáme do práce a pokúsime sa vymyslieť, ako by ste mohli prečkať na Nedotknuteľnej do pristátia raketoplánu.“
„Rozumiem a ďakujem...“ povedal sucho, vypol vysielanie a obrátil sa na Browna.
„Pane... Mali ste pravdu. Vo všetkom. Kôli tomu, že sme zanedbali, či skôr vážne porušili bezpečnostné predpisy, nachádzame sa v tejto situácii. Je mi jasné, že som pochybil. Ja som pochybil, pretože ja som dovolil, aby sa tieto veci diali. Bohužiaľ. Preto vám chcem teraz sľúbiť, že ak sa z tejto lapálie dostanem so zdravou kožou, nikdy už nebudem brať žiadne bezpečnostné predpisy na ľahkú váhu. Tentoraz mi môžete veriť, pán Brown...“
