2. Nejasné podozrenie
Po preskúšaní všetkých obvodov a nakalibrovaní počítačového systému oboch záchranných člnov sa život na stanici vrátil viacmenej do starých koľají. Raketoplán bol vyložený načas a v presne stanovenom okamihu opustil Nedotknuteľnú. A keďže bola posádka unavená z vykladania a Hary z letu i neskoršej práce pri počítači, veliteľ ukončil pracovný deň o niečo skôr ako obyčajne a udelil posádke osobné voľno. Dokonca aj vedúci výskumu John Smith, ktorý mal na povel svoj vedecký tým to akceptoval, takže mali voľno aj jeho podriadení.
Len pár minút po vyhlásení voľna sa všetci zišli v jedálni pre posádku, kde sa podávala večera. Bola to pomerne priestranná miestnosť, nachádzajúca sa v obytnej časti lode, ale o poschodie nižšie, než kajuty. Kuchyňa pri nej však nebola, tá sa nachádzala na opačnom konci obruče a bola súčasťou hotela. Nebolo potrebné, aby hotel a posádka mali dve oddelené kuchyne.
Harry prišiel zo svojej kajuty v sprievode Cooka, ktorý sa poňho zastavil. Hodinu predtým sa Harry nepríliš srdečne rozlúčil so svojim predchodcom, vracajúcim sa raketoplánom na Zem, no napriek tomu sa snažil zachovať si aspoň čiastočne dobrú náladu. Miatlo ho však, že aj jeho priateľ Daniel Cook, vždy veselý a dobrosrdečný, bol dnes akýsi zamĺkvy a znepokojovalo ho to. Rozhodol sa zistiť čo je vo veci hneď ako to bude možné.
Spoločne vstúpili do jedálne, kde si už zbytok posádky pochutnával na výdatnej večeri pánov Mellarda a Sparka, palubných kuchárov.
„Dobrý večer a dobrú chuť,“ poprial svojim novým kolegom. Odpovedalo mu pár poďakovaní a niekoľko prikývnutí. Bolo tam viac voľných miest a Harryho utiahnutá povaha mu radila sadnúť si od ostatných trochu bokom. No nakoniec toto nutkanie potlačil a sadol si vedľa Holvisa, naproti dlhovlasému dievčaťu, brunetke s veľkými vystrašenými očami, s ktorou sa ešte nestihol zoznámiť. Osobitne jej zdvorilo poprial dobrú chuť, načo sa ona takmer nebadane usmiala. Hneď sa jej však do tváre vrátil pôvodný vážny výraz a pohľad sa jej stratil kdesi v diaľke. Mellard za okamih priniesol Harrymu i Cookovi na leštenej kovovej tácke porciu klasických talianskych špagiet s kečupom a strúhaným syrom, silne korenenú zeleninovú polievku a malý kúsok čokoládového koláča. Jednoduché ale chutné jedlo, ktoré Harry Brown ocenil viac ako kdejakú inú, vyberanejšiu špecialitu.
Pri jedení si Harry prezrel okolie. Miestnosť bola vcelku jednoduchá, bez zbytočného luxusu a zariadenia. Stredom sa ťahal dlhý masívny stôl z plastu imitujúceho mramor. Obrus na ňom nebol. Sedelo sa na stoličkách z rovnakého materiálu, pripevnených ako stôl napevno k podlahe, aby sa pri náhodnom či zámernom porušení gravitácie nevzniesli do vzduchu a nenarobili v jedálni škodu. Napriek tomu boli stoličky pomerne pohodlné a dali sa dokonca pomocou jednoduchého mechanizmu nastaviť podľa potreby. Samozrejme v rámci možností. Podlaha a steny boli kovové a cez tri okná na jednej z nich žiarili hviezdy a dokonca Mesiac, ktorý práve vchádzal do poslednej štvrte. Ostatné vybavenie bolo rovnako sparťanské: niekoľko políc a skriniek, úložných stojanov, umývadlo, odpadová šachta a výstup zvukového systému na spríjemnenie prostredia hudbou či vysielaním z rádia. Samozrejme nechýbal počítač s obrazovkou a klávesnicou, ktorý bol podľa predpisu neustále v prevádzke.
Posádka dojedla skôr ako naši dvaja oneskorenci a zatiaľčo Jack Mellard za pomoci Brada Striegera, ktorý mal mať v budúcnosti na starosť obsluhu hotelových hostí, odpratávali zo stola prázdne taniere, medzi prítomnými sa rozpútali krátke, viacmenej bezvýznamné rozhovory. Holvis sediaci vedľa Harryho sa mu prihovoril:
„Pán Brown, som rád, že sa vám podarilo namontovať a nastaviť nové moduly, a že fungujú. Stanica je síce konštruovaná tak, aby bola čo najbezpečnejšia a lasery nás chránia i pred meteormi a kozmickým smetím, predsa len má človek lepší pocit, keď má voľnú únikovú cestu.“
„Máte pravdu pane. Ja som tiež rád, že všetko funguje a najmä ma teší, že sa nám osvedčili nové bezpečnostné okruhy. Kolísanie napätia z indukčného kábla by už obvody člnov nemalo poškodiť.“
Harry si všimol, že Stone sa pri týchto slovách zdvihol, niekoľkými slovami sa ospravedlnil a odišiel. Technik vložil do úst posledné sústo a odsunul od seba prázdny tanier.
„Chutilo vám?“ spýtal sa Holvis.
„Bolo to výborné, ďakujem.“
„A to ešte nie je kuchyňa v plnej prevádzke. Počkajte, až o tri dni začneme variť pre prvých hostí V menu bude takmer päťdesiat jedál.“
Harry pomaly zakrútil hlavou.
„Asi vás sklamem, pane, ale exotické jedlá príliš neobľubujem. Niečo také ako dnes by mi celkom vyhovovalo počas celého môjho pobytu na Nedotknuteľnej.“
Holvis sa usmial: „Každému podľa jeho gusta. Ale napriek tomu si myslím, že i vy si prídete na svoje. Ach... Ozaj, skoro by som zabudol na vaše kvety!“
Dievča sediace naproti nim spozornelo.
„Slečna Harmanová, pánu Brownovi sa páčia kvety, ktoré ste darovali majorovi McGillovi. Sľúbil som, že vás požiadam, aby ste mu ich v kajute aj naďalej nechali.“
Na tvári mladej ženy sa zjavilo prekvapenie.
„Ale... samozrejme. Ani som nepomyslela na to, že by som ich odtiaľ vzala. Darí sa im tam celkom dobre.“
„Áno, to áno,“ súhlasil Harry. „Sú krásne a veľmi spríjemňujú prostredie v kajute. Vlastne si ju bez nich ani neviem predstaviť.“
Sany Harmanová sa usmiala.
„Sú vaše, pane. Pod podmienkou, že sa o ne budete starať.“
„Spoľahnite sa. Mimochodom, ešte sme sa nezoznámili. Harry Brown, slečna,“ vstal a galantne jej pobozkal ruku.
„Teší ma, pane. Ja sa volám Sany Harmanová a som biologička v tunajšom výskumnom týme.“
Atmosféra v jedálni bleskovo stúpla.
„A čo my ostatní, pán Brown?“ ozvala sa podplukovník Rayová. „S nami sa nezoznámite?“
„Ale iste. A veľmi rád.“
Všetci vstali a k Harrymu sa nahrnuli tí, čo sa s ním ešte nepoznali. Vzájomného predstavovania sa ujal Cook:
„Dovoľte... podplukovník Hillary Rayová, pilot a kozmonaut.“
„Teší ma...“ Harry jej rovnako zdvorilo pobozkal ruku.
„Doktor Andrew Paquette, hlavný palubný lekár. Jeho kolega major William Robins. Jean Charon, Buck Bishop a Mark Rain, ktorý má službu vo veži tvoria náš programátorský tým. S dvomi našimi elektroinžiniermi, Stoneom a Turbotom ste už mali do činenia. Doplňuje ich Max Wendland. O hostí hotela sa budú starať Brad Strieger a Bony Corlis, vyhlásení prominentní hoteliéri a samozrejme Jack Mellard a Henry Spark kuchári, ktorých umenie ste dnes už mohli oceniť. Vďaka angličanom, ktorí sa podieľali na vývoji induktora tu máme aj vedecký tým, skúmajúci život mikroorganizmov v podmienkach kozmického priestoru. Doktor John Smith, vedúci výskumu, doktor André Dupont, doktor Hans Herman a doktorka Sany Harmanová s ktorou si sa už zoznámil sú jeho podriadení. No a aby Hillary nebola medzi pilotmi sama, sú tu ešte major Frank Stuart a kapitán Nils Woodman, skúsení kozmonauti.“
Harry všetkým prítomným srdečne stisol pravicu. Potom sa obrátil na veliteľa Allena:
„Pane, rád by som vás požiadal o pridelenie jedného spolupracovníka, ktorý by mi zajtra pomáhal pri bezpečnostnej prehliadke Nedotknuteľnej. Ide hlavne o to, že sa tu nevyznám a nerád by som strácal čas blúdením po celej stanici. Podľa predpisu musia byť všetky životne dôležité zariadenia prekontrolované ešte pred štartom raketoplánu s prvými hosťami, aby bola dokonale zaistená ich bezpečnosť.“
„Samozrejme, pane, niekto sa nájde. Službu držia väčšinou dvaja členovia posádky, nepočítajúc samozrejme vedecký tým, pracovníkov hotela a lekárov, z ktorých má vždy jeden pohotovosť. Najlepšie by vám myslím vyhovoval niektorý z elektroinžinierov. Tak čo, páni, hlási sa niekto dobrovoľne?.“
„Ak dovolíte, ja to vezmem,“ ozval sa Samuel Turbot, muž neobyčajne nízkej postavy. „Aspoň mi ujde čas pred popoludňajšou smenou. Už sa tu začínam nudiť.“
„Výborne. Začnete hneď ráno a priebežne ma budete informovať. Ak by ste prišli na nejaké nedostatky, okamžite ich ohlásite mne, alebo plukovníkovi Cookovi.“
„Rozkaz, pane. A ďakujem.“
„Nemáte za čo. Tak, páni a dámy, máte voľno. Odporúčam vám všetkým trochu si oddýchnuť v kajutách, najlepšie by bolo poriadne sa vyspať. To platí hlavne pre teba Frankie, o desiatej nastupuješ so Stoneom do služby. Dnes si sa nadrel dosť, takže si posilovňu odpusť. Randy bol taký múdry, že sa už ospravedlnil a zrejme si šiel ľahnúť, kým má ešte čas. Urob to isté.“
„Rozkaz pane.“
„Ostatní si to užite podľa uváženia. Ale pamätajte, zajtra ráno už znova pracujeme naplno. Ja si tiež pôjdem ľahnúť. Dobrú noc, priatelia.“
Niektorí mu prianie opätovali a pár členov posádky s ním hneď aj odišlo, ostatní vytvorili okolo stola niekoľko skupiniek a dali sa do reči. Harry si sadol na pôvodné miesto vedľa plukovníka Cooka.
„Konečne máme trochu času pre seba, priateľu. Počuj, Dany, čo je to s tebou? Nie si akosi vo svojej koži. Stalo sa niečo?“
Cook vzdychol a na okamih sklopil zrak. Potom vzhliadol a zakričal na opodiaľ sediaceho kuchára:
„Jack, prosím ťa, dones sem jedno pivo a jednu kolu. Piješ stále kolu, nie?“ vrátil sa očami na Harryho.
„Stále absolútny abstinent, veď vieš. Ale neodpovedal si mi. Nejaké problémy doma? S Rózou, alebo nebodaj malou Danou?“
„Ale nie... doma je chvalabohu všetko v poriadku. Mojim problémom si ty. Ty sám.“
„Čože?“ Harry nechápal. „Ja... ja som tvojim problémom? Ako to myslíš?“
Plukovník hneď neodpovedal, pretože sa k nim priblížil kuchár s niekoľkými plechovkami, ktoré rozdal prítomným. Dve z nich priniesol Danielovi a Harrymu. Navyše si na svoje pôvodné miesto naproti nim sadla Sany.
„Vďaka Jack. Sany, nedáš si aj ty niečo?“
„Nie, ďakujem. Máš voľno, Jack.“
„Ak by ste ešte niečo chceli, len zavolajte,“ usmial sa kuchár, odišiel k svojim priateľom a tiež si otvoril plechovku nealkoholického piva.
„Nevadí, že som si prisadla?“ ozvalo sa dievča.
„Ach nie, milá Sany. Mám rád tvoju spoločnosť,“ usmial sa Cook. „A tuná Harry aspoň uvidí, že tebe dôverujem.“
Harry Brown bol čoraz zmätenejší.
„Povieš mi už konečne, čo sa tu deje?“
„Vieš, že ťa mám rád, chlapče...“ začal plukovník zťažka. „A predsa ťa tu nerád vidím. Asi to znie čudne, veď som ťa na toto miesto sám odporučil. Ale to som nemal robiť. Nevedel som totiž to, čo viem dnes.“
Harry z týchto slov nebol múdrejší.
„Je tu snáď niečo v neporiadku?“
„Mnoho ti povedať nemôžem, sám som tu len pár dní. Ale už len to, že všetko tu riadi Holvis o všeličom vypovedá.“
„Takže Holvis to tu má na povel? Myslel som, že je len majiteľom stanice, ale veliteľom je Allen.“
„Tak je to v papieroch. Faktom však zostáva, že ten kto tu má posledné slovo je Holvis a nie Allen. Teda človek bez akýchkoľvek skúseností, vzdelania a schopností v obore vesmírnych letov. A to ma znepokojuje. Keď už si tu, radím ti, aby si mal oči otvorené.“
Harryho odrazu niečo napadlo. Spomenul si na nervozitu svojho predchodcu McGilla.
„Počuj Dan, si tu predsa len dlhšie, ako ja. Čo povieš na McGilla? Nezdalo sa ti niekedy, že pred vami niečo tají? Že vie o nejakých nedostatkoch a predsa o nich mlčí?“
„Od samého začiatku som si to myslel. A práve preto mám o teba obavy. Mal by si si všetko čo sa týka bezpečnosti posádky osobne prekontrolovať, aby si po čase nebol prekvapený. Ale radím ti, rob to nebadane a opatrne, pretože Holvis má až nevídanú moc, ktorá siaha i na pozemské stredisko NASA a pokiaľ viem tak aj do najvyšších kruhov CIA a FBI.“
Bolo vidieť, že Harryho telom prebehla vlna nepokoja, No hneď ju potlačil, vzhľadom na prítomnosť Sany Harmanovej, ktorá napriek slovám zástupcu veliteľa Nedotknuteľnej zostávala úplne pokojná. Len oči ju prezrádzali.
„Budem musieť ísť,“ riekol Brown „Časom som sa chcel pozrieť na záznamy o kontrolách bezpečnosti v počítači, ale za týchto okolností sa do toho budem musieť pustiť ešte dnes.“
Vstal.
„Ahoj Danny. A vďaka. Do videnia, slečna.“
Cook po Harryho odchode priložil k perám plechovku s pivom a výdatne si z nej upil. Potom pozrel na ženu, sediacu oproti nemu.
„Zdá sa, že nás čakajú krušné chvíle, Sany. Ako poznám Harryho, čochvíľa nastanú pre Holvisa problémy. Bojím sa však, že tentoraz Harry nemá príliš veľké šance.“
Brown dve hodiny študoval osobný denník majora McGilla. Musel priznať, že denník bol vedený na veľmi profesionálnej úrovni, bol strohý a presný. Viedol záznamy o kontrolách bezpečnostných okruhov lode, o vzduchových nádržiach, regulátoroch tlaku, filtroch, pohlcovačoch kysličníka uhličitého, o klimatizácii ale aj o kontrolách hlavných častí plášťa lode, výťahoch, bezpečnostných prepážkach, hlavných i núdzových prechodových komorách, záložných elektrických okruhoch, záložných zdrojoch, schopných nahradiť pri prípadnej poruche dodávku energie z indukčného kábla, hasiacich prístrojoch a spojovacích zariadení.
Osobitnú časť tvorili záznamy o skafandroch a osobnom príslušenstve posádky, ako boli kyslíkové fľaše, prilby, baterky, lekárničky a rôzne iné dôležité maličkosti. Samozrejme v zozname figurovali aj kontroly bezpečnostých únikových modulov. Harry zistil, že s nimi neboli prakticky žiadne problémy až do poruchy elektroniky, keď zlyhali ističe preťaženia a nadmerný elektrický náboj ich úplne zničil.
Ďaľšie závady boli poväčšinou len banality, ako napríklad poškodenie tesnenia na jednej kyslíkovej fľaši, poškodenie a následná výmena jedného z elektromotorov klimatizačného zariadenia, niekoľko drobných porúch v elektroinštalácii, ktoré ani nestáli za reč. S najdôležitejšími časťami, ako sú záložné zdroje, atómové minireaktory na núdzovú výrobú elektrickej energie a zariadenia na výrobu a úpravu ovzdušia neboli nijaké problémy a navyše všetky tieto zariadenia boli dvoj až trojnásobne istené. Naozaj, nebyť tej nepríjemnosti s bezpečnostnými návratovými modulmi, zdalo by sa, že Nedotknuteľná je oázou mieru a bezpečia.
Napriek tomu Harryho neopúšťal nepokoj. Niečo iné je čítať osobný bezpečnostný denník niekoho, koho ani nepoznáme a niečo iné je vidieť všetko na vlastné oči. Preto sa rozhodol, preveriť všetko čo sa dá ešte predtým, ako na stanicu pricestujú prví hostia. Líhal si a zaspával s tým, že to bude poriadna fuška.
Nasledujúce ráno sa pre nevedeckú časť posádky stanice začínalo ako vždy o siedmej hodine v spoločenskej miestnosti, kde sa každý deň rozdeľovali úlohy.
Prítomní boli všetci, okrem zástupcu veliteľa Cooka a podplukovníčky Rayovej, ktorí nastúpili do služby, kde vystriedali Stuarta a Stonea. Obaja tu stáli a zdali sa byť pomerne svieži. Ešte mali vlhké vlasy po raňajšej sprche. Veliteľ sa najskôr obrátil práve na nich:
„Podajte hlásenie, major!“
Stuart predpisovo zasalutoval.
„Pane, počas nočnej služby senzory zistili pomaly sa pohybujúci objekt vzdialený od nás približne tritisíc kilometrov. Objekt je veľký viac ako pätnásť metrov a štruktúra radarových signálov odhalila, že má pomerne pravidelný tvar. Moja mienka je, že sa jedná o objekt umelý, zrejme o zbytky nejakej kozmickej lode. Podľa jeho pohybu sme previedli výpočty a zistili sme, že sa k nám približuje. Je síce málo pravdepodobné, že by sa s nami dostal do kolízneho kurzu, ale pre istotu som všetky dostupné údaje vložil do centrálneho počítača. Jeden z programátorov by mal vyrátať presnú dráhu telesa, aby sme mali istotu, že neohrozí nás ani indukčný kábel. Inak sa počas našej služby neudialo nič mimoriadne.“
„Výborne... Pán Bishop, ujmete sa výpočtov a až ich budete mať hotové, dáte mi vedieť.“
Veliteľ sa obrátil späť k Stuartovi a Stoneovi.
„Pán major, pán Stone, odchod na ubikácie. Máte voľno.“
Frank Stuart zasalutoval a dokonca aj civil Stone napodobnil vojenský pozdrav. Odišli.
„Pán Paquette, na ošetrovni všetko v poriadku?“
„Ako vždy, pane,“ povedal sebeisto hlavný palubný lekár a mrkol na svojho asistenta. „Sme pripravení na všetko, ale najradšej by som bol, keby ste naše schopnosti nikdy nepotrebovali.“
Veliteľ sa usmial. „V to dúfam aj ja... Na poobednú službu nastúpia kapitán Turbot a kapitán Woodman, nočnú budem mať ja s majorom Rainom. Pán Turbot, doobeda budete k dispozícii nášmu novému bezpečnostnému technikovi, potom vás vystrieda pán Rain. Vy pán Brown budete zatiaľ od služieb oslobodený, pokiaľ nevykonáte svoju prácu. Neskôr však s vami počítam.“
„Samozrejme, pane,“ uistil ho Harry.
„Nejaké otázky?“
Nik sa neozval.
„V poriadku. Odchod do práce, páni.“
„Tak, kde začneme, pán podplukovník?“
„Skontrolujeme hlavné okruhy podpory života. Teda vzduch, klimatizáciu a vodu. Potom by mala nasledovať elektrina a hlavne jej záložné zdroje. A, pán kapitán, strávime spolu hodne času, takže navrhujem, aby sme si odpustili zdvorilostné oslovovanie. Ja som Harry,“ podával svojmu podriadenému ruku. Ten sa pousmial a srdečne ju stisol. „Ahoj, Harry. Ja som Sam.“
„Výborne. Takže naša prvá cesta vedie do strojovne podpory života číslo jedna.“
Strojovne podpory života sa nachádzali blízko obytných priestorov lode a obe boli celkom nezávislé a navyše v prípade potreby sa mohli navzájom doplňovať, ak by niektoré zariadenie v jednej z nich z akýchkoľvek dôvodov prestalo pracovať. Harry všetky zariadenia jednotky vypol, aby ju mohol dôkladne skontrolovať, takže dvojka pracovala s dvojnásobným zaťažením.
Kapitána Turbota prekvapilo, aké maličkosti Harry kontroloval. Nielen filtre, vyrovnávače tlaku a tesnenia, ale aj ložiská a ostatné pohyblivé časti kompresorov a čerpadiel, ventily, spojenia a dokonca utiahnutie skrutiek. Potom nasledovala elektroinštalácia, pri ktorej Harry objavil prvý malý nedostatok.
„Pozri na tento kábel, Sam.“
Kapitán vzal ako palec hrubý červený vodič medzi prsty. Bolo vidieť, že izolácia na ňom je natavená, dokonca spod nej vytŕčal lesklý povrch medi.
„Hneď to vymeníme. Skočím do skladu pre náhradný kábel.“
Sam odbehol a Harry zatiaľ pokračoval v prehliadke. Žiadnu ďaľšiu závadu však neobjavil. Sam sa po chvíli vrátil s kotúčom kábla v ruke. Spoločne potom odstránili poškodený vodič a nahradili ho novým. Harry si niečo poznamenal do notesa, ktorý vytiahol z vrecka.
„Zajtra sa sem vrátime a skontrolujeme, či nedochádza k nadmernému prehrievaniu nového vodiča. Nerád by som mal na krku požiar.“
Sam prikývol a obaja húževnato pokračobvali v práci až do obeda a okrem jedného filtra, ktorý vymenili už nenašli žiadnu závadu.
Po chutnom a výdatnom obede, ktorý mali ako vždy na svedomí Jack Mellard a jeho kolega Spark celé zariadenie zapli a Harry ešte pomocou prístroja premeral chvenie ložísk pohyblivých súčiastok. Všetko bolo v norme.
Nasledovala výmena Samuela Turbota, ktorý nastupoval poobednú službu za Marka Raina. S tým spoločne previedli všetky kontrolné úkony z prvej strojovne aj v strojovni číslo dva, v hotelovej časti. Kontrola trvala až do šiestej hodiny večer a nevyskytli sa nijaké vážnejšie nedostatky.
Tým sa prvý kontrolný deň Harryho Browna na Nedotknuteľnej skončil. Pri večeri sa opäť usadil ku Cookovi.
„Tak ako, chlapče?“
„Nuž, zatiaľ to vyzerá pomerne dobre. Až podozrivo dobre, čakal som viac drobných závad. Ale na druhej strane sme skontrolovali len strojovne, ktoré sú konštruované na nadmernú záťaž. Pri kontrole rozvodov a zariadení na palubách očakávam viac nedostatkov, čo je však pochopiteľné.“
„Na čom budeš zajtra pracovať?“
„Ostalo nám ešte preveriť primárne a sekundárne zdroje napätia. Zaujímajú ma najmä oba minireaktory. Ak by sa niečo stalo s indukčným káblom, boli by to okrem slnečných panelov jediné zdroje energie, a ako viete, slnečná energia je nám schopná dodávať elektrický prúd len v minimálnom množstve. Po niekoľkých hodinách, ktoré by sme mali na únik zo stanice by sa tu už nedalo prežiť. Celá stanica je plne závislá na elektrine a akumulátory by po tejto dobe už neboli schopné zabezpečiť dostatok energie pre systémy podpory života.“
Zástupca veliteľa stanice prikývol.
„To viem. Ale pokiaľ mi je známe, minireaktory sú v poriadku. Počítač ich neustále monitoruje a navyše aj kontrolné panely ukazujú, že všetko funguje stopercentne.“
„Pôjdeme sa na tie panely pozrieť a neskôr preverím aj údaje v počítači.“
„Fajn. Ale dnes to už pusti z hlavy. Večer nás čaká slávnostný okamžik. Holvis poobede dokončil posledné úpravy hotela a celá posádka je pozvaná na otvorenie spoločenskej miestnosti. Čaká nás jedna z mála svetlých chvíľok na Nedotknuteľnej.“
„Jedna z mála...“ ironicky poznamenal Harry. „A za pár dní sa tu prihrnie niekoľko hostí, ktorí za to ešte budú platiť. A kráľovsky platiť. Nie, ďakujem. Vieš, Dany, čo si myslím o podobných ceremóniách. Vieš, že nemám rád spoločnosť, oslavy a podobné udalosti. Zostanem radšej v kajute a budem pokračovať v štúdiu počítačových záznamov. Okrem toho, celý ďeň som pracoval a čaká ma to aj zajtra. Mal by som sa vyspať.“
Cook sa pousmial a zakrútil hlavou.
„Ako vidím, ani služba u námorníctva ťa nijak nezmenila. Ale neviem, ako Holvis zareaguje, keď sa tam neobjavíš.“
„To mi je srdečne jedno. Holvis nie je môj nadriadený a nikdy ním ani nebude, nech už tvrdíš čokoľvek. Okrem toho sa jedná o súkromnú vec, oslavu s ktorou nemám a nechcem mať nič spoločné. Zajtra začnem s podrobnou kontrolou hotelovej časti a nech sa Holvis modlí, aby som nenašiel nejaký vážny nedostatok, inak je s jeho plánovaným privítaním hostí o dva dni, koniec.“
Cook po týchto slovách očividne zneistel a radšej rýchle zmenil tému. Rozhovor však už nenadobudol potrebné obrátky a čoskoro uviazol. Navyše sa do jedálne začal schádzať zvyšok posádky. Preto sa Brown so všetkými úctivo rozlúčil a pobral sa k východu. Práve vo dverách sa však zrazil s prichádzajúcim Holvisom.
„Ach, dobrý večer, pán Brown. Ako dopadla dnešná kontrola?“
„Veľmi dobre,“ odvetil Harry vyrovnaným hlasom. „Všetky systémy fungujú uspokojivo a nevyskytli sa vážnejšie problémy. Kontrola však ešte neskončila.“
„To som rád, pane. A dúfam, že ani nasledujúce dni sa neobjaví nič, čo by ohrozilo príchod hostí.“
„Aj ja dúfam,“ súhlasil technik, ale zároveň bolo z jeho slov cítiť odhodlanie zrušiť prílet Holvisových zákazníkov, pokiaľ by im na Nedotknuteľnej hrozilo akékoľvek nebezpečenstvo.
„Prepáčte, mám ešte prácu.“
„Ale na otvorenie hlavnej spoločenskej sály za hodinu prídete, nie?“
„Prepáčte, ale neprídem. Nie som spoločenský typ človeka, len by som vám kazil zábavu. Srdečne vám však prajem, aby sa vám otvorenie vydarilo a aby ste sa vy ostatní dobre bavili. Dovidenia, pane...“
Harry odišiel a zanechal Holvisa stáť vo dverách s rozčarovaným výrazom na tvári. Samuel Holvis, jedna z najbohatších a najvplyvnejších osobností sveta nebol zvyknutý, aby sa s ním niekto zhováral takýmto tónom.
Celý život pociťoval strach ľudí okolo seba zo svojej moci, vplyvu a peňazí a tento strach ho tešil a uspokojoval. A tu sa pred ním objaví mladíček, ktorý sa ho zrejme ani najmenej nebojí a jedná s ním ako so seberovným. No, bude ho musieť trochu postrašiť. Ukázať mu, koho má pred sebou. Ukázať mu, kto je tu pánom a kto obyčajným pätolízačom, ktorý nestojí ani za to, aby doňho kopol.
Holvisov výraz sa zmenil na škodoradostný úškľabok a usadil sa medzi ľudí, ktorí už vedeli, kým je. Hneď sa cítil lepšie.
