Nebola to včera počas dňa nejaká superpaľba názorových oponentov.
Predpokladal som, že sa nájde aj nejaký hustejší majster slova, s ktorým budem mať čo robiť, ale vidím, že to je len samý intelektuálny majster sveta, ktorý v náhlom popude pri čítaní mierne zložitejšieho textu s rozvitými vetami musí zapojiť ďaleko väčšie množstvo mozgovej hmoty ako v priebehu posledných desiatich rokov.
To proste nie je ZŠ: Vstaň! Poď k tabuli! Nevyrušuj! Jednoduché príkazy a ešte jednoduchšie plnenie. No, ako pre koho.
To proste nie je SŠ: Nebuď drzý! Schovajte tú marišu! Vypnúť mobily! Zmiznite už domov!
To proste nie je VŠ: Index prosím! Dám vám to za tri, ale ... musíte mi spraviť dobre! Áno, samozrejme, pán asistent, chcete to rovno tu alebo pôjdeme k vám domov?
To proste nie je chodiť do práce, zadrbávať sa tam, začetovať si, prejsť do ďalšieho levelu nejakej superakčňovky a unavený odísť na bejvák.
To proste nie je pracák, kde sa síce hanbíte chodiť, ale ten nechutne malý žvanec, za ktorý sa ožeriete a sfetujete, ten vám príde celkom vhod.
Toľko dnešné intro. Ale späť k Maďarom.
Nedá mi nenapísať výcuc zo včerajšieho článku pre intelektuálov z diskusie pod ním, aspoň stručne v bodoch:
1. V perexe sa hovorí o tom, že projekt PIANO je síce pekný, ale jeho finančný prínos pre autorov bude asi taký ako prínos KLAVÍRa pre mňa.
2. Tak to bol vážne len popis toho, čo sa dialo okolo mňa plus zistenie, že papierovo je Maďarov o nejakých štyridsať litrov menej. Toť vsjo.
3. A na záver štyri potenciálne, možné príčiny, prečo môže bývalý papierový Maďar napísať pri najnovšom sčítaní ľudu, že už nie je Maďar, ale niečo iné. Mongol, Američan, Čech.
Absolútne nemám dojem, že by to bolo niečo namáhavé na pochop, z hľadiska organizácie textu to tiež nebol totálny výblitek, vďaka Čeština za priliehavý výraz.
Ale takto by sme sa stále motali v jednom kruhu, ja svoje, vy taktiež a tak stále dookola. Lenže poniektorí sme z kola už dávno von, prípadne sme tam ani neboli. A tí s o1kolečko slabším hardwarom hľadajú náhradu svojho kolečka a radi siahnu po prvom čo príde: bludný kruh predstáv o vlastnej veľkosti, nadradenosti, istote, že môžem kritizovať koho, kde a kedy sa mi zachce, tento bludný kruh je naporúdzi neustále.
Áno, aj pre mňa a počujem váš víťazoslávny krik : "Veď teraz píšeš o sebe!".
Áno, chlapci, áno.
K tým Maďarom už len pár dovetkov.
Dovetok prvý: Keď sa my, Slovenky a Slováci začneme správať, hovoriť, myslieť a konať tak, ako to máme vo svojom vlastnom mene, teda podľa Slova, tak každý Maďar, každá Maďarka bude šťastný, šťastná, že tu žijú, kľudne si do pasu atď. napíšu hrdo a bez hanby, kým sú. Ale keďže by sme sa správali, ako sa sluší a patrí, rovnako by nemali problém si tam napísať aj Slovenka, Slovák, veď to nie je národnosť, to je výsada mať v mene národa slovo SLOVO.
Dovetok druhý, a asi posledný, načo veľa kecov, mali by sme ísť niečo urobiť: Áno, presne, už to mám. Toto opakujem všetkým okolo seba už dlhé storočia, pričom stále prízvukujem, že autorom rady nie som ja, služobník, ale môj Pán:
Nepozeraj na chyby, domnelé chyby ľudí okolo seba, pozeraj na tie svoje vlastné, lebo zbaviť sa máš práve ich, nie tých Jankových a Marienkiných, ale práve a jedine tých svojich. Janko a Marienka sú tu len ako zrkadlá, v ktorých vidíš samého seba, v tom odraze si to naozaj ty sám a nikto iný. Takže troška mydla, prášku, preperieme to svoje zafúľané svedomíčko a bude kľud a svätý pokoj. Nie neustála rýchlopaľba kritiky všade navôkol seba.
Ale záver bude, ako inak, optimistický, pretože ono to platí aj presne opačne, keď vidím na svojich spolublížnych, priateľoch, kolegoch to dobré, až mi to spôsobuje rozkoš na duši, je dosť možné, až pravdivé, že aj ja sám, sama som toho nositeľkou, nositeľom, aj ja dokážem rozdávať okolo seba radosť, potešenie, úsmevy. A to je to najmenej a zároveň aj najviac, čo môžeme ľuďom okolo seba dnes a každý deň podarovať.
Také malé VIANOCE na každý deň.
Majte sa krásne, BEE.
