Čo sú toto za otázky?
Jasné, že by sme chceli taký život, ale
Oveľa radšej by sme boli, keby sme ho po predchádzajúcich osobných skúsenostiach s beťár(ka)mi a prešiban(i)cami najrôznejšieho druhu a kalibru mohli vybojovať vlastným úsilím a až potom ho zdieľať so svojou drahou polovičkou, s priateľmi, rodinkou, psíkom i mačičkou, s milenkou, milenkami.
Prepáč Peťo, zabudol som, že máš doma manželku Milenku.
Tú doma s veľkým M a v teplom bytíku pri Bratislave na Slnečných s kozubom a dvoma bicyklami milenku s malým m, ale s veľkým srdcom, krásnymi očami, ešte krajšími Očami, pripomínajúcu nádherné časy bezstarostného detstva a prvých lások.
V garáži Ferrari 355 Spider Cabrio, na účtoch takmer neobmedzené množstvo peňazí, práca snov, po ktorej momentálne len túžim a viem, že nikdy nepríde, lebo režírovať sporo odetú Kirsten Stewart a úplne nahé Natalie Portman, Liv Tyler, Scarlet Johansson a Jessicy Biel aj Alba v jednej nádhernej scéne v rajskej prírode Hawaja, to sa mi nepodarí ani v tom najbujarejšom sne, nie to ešte naozaj v reále.
Alebo ako čitateľka tejto sci-fi hrám hlavnú úlohu vedľa Brada Pitta, Johnnyho Deppa a Zaca Efrona, s ktorými mám striedavo milostné scény, ľúbostné aféry, žiarlivostné scény (oni a aj všetci ostatní žiarlia na mňa), v domoch na Copacabane, Champs Élysées a 5th Avenue v New Yorku krásne bytíky, do ktorých sa môžem schovať, keď mi už totálne všetci lezú na nervy a môžem brnknúť kamoškám, nech priletia za mnou, samozrejme bez akéhokoľvek príslušníka diablovho plemena.
Alebo život na slovenskom vidieku, v stajni 24 nádherných arabských plnokrvníkov, v detských izbách osem prekrásnych detí, päť dcérok a traja synovia, najstarší z nich má pätnásť a najmladšia tri mesiace, už sa vie usmiať najkrajšie na svete. Na farmu chodia jazdiť zdravé aj tie fyzicky menej obdarované decká, ale keď vidím, ako tie druhé pookrievajú, je mi z toho nesmierne dobre na duši.
Je vôbec možné, aby v priebehu pár desaťročí bol na tejto dnes takej boľavej Zemi Raj, miesto pokoja, oddychu a relaxu, miesto, kde sa nemusím báť nechať nechať bicykel v parku a strachovať sa, kedy mi zmizne, miesto, kde moje deti môžu voľne pobehovať po meste či dedinke bez obáv, že by im nejaký úchyl pri najbližšej možnej príležitosti ublížil?
Je možné, aby v roku 2032 na jar hral Slovan Bratislava vo finále Ligy Majstrov proti FC Barcelona, trénoval ho Dedé z Afriky, aby Slovanisti vyhrali tromi gólmi Sandokana Lakatoša, niekdajšieho otloukánka z osady na severovýchode juhozápadu SR,
je možné, aby na Slovensku bola nulová nezamestnanosť, aby nebol nikto na dôchodku, ale nie preto, že by všetci zomreli od vyčerpania v preddôchodkovom veku, ale preto, lebo životaschopní a čulí deduškovia v 75-ke by prednášali mladým Švédkam v Stockholme o prírodných krásach našej matičky Zeme v rámci Enviro Fakulty na University of Iveta Radicova, šarmantné, štíhle a usmiate sedemdesiatky by s úsmevom na tvárach vysvetľovali 19-ročným francúzskym gymnazistom, že je veľký rozdiel medzi francúzskym bozkom, českým polibkem a slovenským omamujúcim cukrovaním sa na pažiti pri potôčku.
Je možné, aby gastarbeiteri, krajšie po našom povedané pracujúci hostia z USA, Nemecka Japonska u nás vykonávali tie najťažšie, hrubé fyzické práce, ale robili by to s láskou, dobrovoľne a radi, pretože by dostávali zďaleka najvyššiu možnú mzdu na Zemeguli - 500Sk/hod., ubytko, stravu, dopravu do práce a z práce a štyrikrát do roka domov a späť by mali zabezpečené bez toho, aby na to minuli čo i len halier, neboli by denne buzerovaní, stresovaní, bití od zamestnávateľa, pretože sme predsa najkultúrnejší národ v srdci Európy, národ Bohom vyvolený, aby uskutočnil tú tak často spomínanú Tisícročnú ríšu pokoja, Abdrushinom spomínanú a Hitlerom príliš scestne pochopenú, aby pod drobnohľadom okolitých národov nemohol čo i len vlások na hlave skriviť tým, ktorí by u nás čoby hosť-Boh-do-domu prežívali najšťastnejšiu časť svojho života, o ktorej by ešte svojim vnukom a pravnukom u nich doma ešte o pár desaťročí rozprávali so slzami v očiach.
Je možné, aby sa naša generácia štyridsiatnikov dožila toho, aby generácia našich rodičov odchádzala z tohto sveta s presvedčením, že ich deti sa budú mať oveľa lepšie ako oni, je možné, aby terajší stredoškoláci neriešili problémy s nesmierne drahými bytmi, nepríjemnými šéfmi v robote, s malými platmi a vysokými výdavkami, aby sme nesledovali žabomyšie vojny v parlamentoch, na pracoviskách, v školách, v rodine?
Je možný zázrak, ktorý zapríčiní, že zo súčasnej zdanlivo neriešiteľnej situácie dospejeme do stavu, keď nám už bude jasné, čo máme a musíme robiť, aby sme boli šťastní, blažení, spokojní a vysmiati? Je možné, aby ten film o chlapcovi, ktorý si tak veľmi želal doma skutočného otca = priateľa na život a na smrť a nie nejakého ožrana či workoholika, ktorému je aj tak všetko jedno, aby ten film nebol len ďalším z radu pekných, ale nereálnych, aby sa stal predzvesťou niečoho, čo bude v učebniciach spomínané ako Veľký Tresk v dejinách Človečenstva. Človečenstva, nie ľudstva, lepšie povedané Čelovečenstva, partie nesmrteľných, ktorí majú na Čele Večné znamenie svojho Stvoriteľa, Znamenie, že všetko je v najlepšom poriadku.
Nie, tento článok nepotrebuje karmu 26,03, nepotrebuje mať čítanosť 20 tisíc za týždeň, naopak, tento článok potrebuje čitateľov, ktorí chápu a vedia, že to, o čom sa tu hovorí, nie je výmysel blúznivca, rojka a snilka, ktorý lieta s hlavou v oblakoch, ktorý po nociach nemá čo robiť, lebo cez deň sa len fláka, nič nerobí a obzerá holé baby na nete, fuj.
Chce to len zopár chápavých čitateliek a čitateľov, ktorí sú schopní základnú ideu vstrebať do vlastnej duše prostredníctvom svojho citu a potom vlastnými slovami podať ďalej ľuďom uspôsobeným urobiť to isté. Čím viacerým, tým lepšie, ale oveľa lepšie, čím dozretejším, skúsenejším, milším, láskavejším, ochotnejším, pretože takí toto posolstvo môžu odovzdávať v podstate aj bez týchto slov, tie im budú slúžiť len ako pripomienka toho, čo kedysi ako členovia partie 144000 sľúbili v Raji.
A vôbec, ony a oni to už aj tak dávno robia.
Klasická pyramída, ale troška modifikovaná. Nie ja trhnem a zarobím na všetkých, ale naopak, ja, hlava pyramídy obdarujem všetkých okolo mňa tým, čoho mám najviac.
Ja osobne napríklad Ideami, niekto iný ako ďalšia pomazaná Hlava pyramídy vedomosťami o fungovaní obchodu v súčasných kapitalistických pomeroch, teda vedomosťami, čo pomôžu zbaviť sa hrabivosti, závisti a neľútostného konkurenčného boja a naopak, prispejú k štedrosti, dobroprajnosti a spolupráci jednotlivých obchodníkov, pozdravujem Janka Cabadová, veď nakoniec im aj tak nič iné, ak budú chcieť prežiť, neostane,
ďalší poznatkami z medicíny, ktoré prekračujú bežné klasické vzdelanie absolventov lekárskej fakulty, poznatkami, ktoré sa získavajú dlhoročnou praxou, citlivým prístupom, ochotou počúvať pacienta, ktorý častokrát nepotrebuje liečiť, ale potrebuje byť vypočutý, chápaný a rešpektovaný - i so všetkými boliestkami na jeho utrápenej duši.
Nie ja budem šťastnejší, keď oberiem čo najväčšie množstvo ľudí o ich peniaze, ale obrovské množstvo ľudí bude spokojné až blažené, keď sa k nim voľne prúdiace dostane to, po čom ich srdcia dlhé roky túžia, po čom ich duše pištia, až im odchádzajú hlasivky.
Peniaze nepotrebuje v podstate nik.
Potrebujeme Slovo o tom, čo máme, musíme v živote robiť, aby sme boli šťastní.
Potrebujeme nevyhnutne lásku ľudí okolo seba a aby to, čo pre nich robíme, malo zmysel.
Potrebujeme rozdávať plným priehrštím jednak z toho, čoho máme fyzicky veľa, podarujem alebo ešte lepšie vymením CD-čká s tou najkvalitnejšou muzičkou za to, čo potrebujem a musím to kupovať, med, adidasky do telocvične, vystreľovací dáždnik a dopravu na ktorékoľvek miesto na Slovensku
a dvak z toho, čoho sme dostali do daru od Stvoriteľa, čo jednoducho máme bez toho, aby sme sa akokoľvek o to sami pričinili.
Povymieňajme si to, čoho máme prebytok, to ani nie je zárobková činnosť, lebo nikto nevyprodukujeme zisk a všetci sme v takej nádhernej rovnováhe, teda na nule, že ani len daňováci nás nebudú môcť obháňať, pretože naozaj nebude prečo.
A naši najmilší nás budú neskonale milovať, lebo budú mať pri sebe niekoho, kto svojou štedrosťou šíri okolo seba len spokojnosť, úsmev, radosť a mier.
Áno, pomaly sa budím z nočného sna, skúsim si pospomínať, čo sa mi to všetko prisnilo a vynasnažím sa to čo najpresnejšie zreprodukovať tak, aby to bolo pochopiteľné hlavne tým, ktorí dozreli pre uskutočňovanie veľkých vecí. Jednoduchých, prostých a tým pádom tých najťažších - pre nich ale odteraz už nie takých ťažkých, naopak, stále ľahších a ľahších.
Stačí len pokračovať v tom, čo najlepšie ovládame a vieme, čím môžme ako tehličkou prispieť do výstavby Kráľovstva Nebeského na Zemi. Howgh, Hatatitla, všetkých vás zdraví Zúrivým Býkom otitulovaný
Ten, čo nezavrie držku a GoogleChrome.
PEKNÉ SLNEČNÉ ALEBO DAŽDIVÉ DVADSIATE PRVÉ JÚLOVÉ RÁNO PRAJEM.
BEE
