Nemecko predstavuje často pre Slovensko vzor ideálneho štátu, ktorému sa chceme priblížiť. V efektivite kapitalizmu sa k nemu približujeme rýchlo, v sociálnej či spoločenskej oblasti ani netušíme, ako sme od neho vzdialení. Kým zástancov liberálneho prístupu v ekonomike nemusíme v našej vláde dlho hľadať, nájsť niekoho, kto by sa snažil priblížiť výdobytky nemeckého „socializmu“ by sme hľadali márne.
Kým slovenskí zamestnanci (vo väčšine prípadov aj tí u nemeckých zamestnávateľov) poberajú počas nariadenej karantény od smiešnych 25 % až po hrdých 55 % , nemeckí zamestnanci si do 6 týždňov (už aj dávno pred koronou), užívali plnú 100% mzdu. Šesť týždňov všetci, tí s lepším zamestnávateľom a s lepšou kolektívnou zmluvou pokojne aj 12 týždňov. O niečom takom sa u nás, okrem vyvolených (napr. vojakov), môže zamestnancom len snívať. Možno i to je dôvod, prečo niektorí nezodpovední Slováci chcú silou-mocou pracovať aj keď sú chorí alebo si ešte nepochopiteľnejšie, nechcú pohodlne a v zdraví užívať „dobre platenú“ karanténu.
U živnostníkov a firiem sa nemecký „socializmus“ a pomoc štátu v zlých korona časoch prejavuje iným, ale rovnako krásnym snom. V niektorých prípadoch bola štátna pomoc až taká rýchla, že napríklad štát Berlín vyplatil skoro 1,8 miliardy eur bez veľkých preverovaní a papierovania ešte na jar každému uchádzačovi o okamžitú pomoc, priemerne 8 500 eur. To však okrem oprávnených poberateľov okamžite aktivovalo celú radu malých, stredných i dobre organizovaných podvodníkov a štát tak zafinancoval salafistov, libanonskú mafiu i obyčajných špekulantov (zvlášť šikovní zarobili až 145 000). Za pár dní sa tak stratilo skoro 150 miliónov eur, Berlín si už síce žiada späť cca. 120 miliónov, no koľko sa však reálne vráti, netuší nik.
V niektorých prípadoch bola pomoc zorganizovaná lepšie a oprávnení žiadateľa, ktorí toho roku nemohli podnikať (napríklad na vianočných trhoch) dostali vyplatených „len“ 75% obratu minulého roku. Môj sused, podnikajúci práve v tejto oblasti bol naozaj spokojný...
To bol sen pre podnikateľov.
Sen pre všetkých, je nemecké zdravotníctvo. Už hustota nemocníc, technické vybavenie i zásoby liečiv sú pre slovenské zdravotníctvo snom. Kompenzácia príjmov v prvej vlne bola nastavená tak veľkoryso, že veľa nemocníc s radosťou uvoľňovalo a rezervovalo lôžka pre covidových pacientov a i napriek prázdnym posteliam bez pacientov sa tešili „zo zaslúženého hospodárskeho úspechu“. V druhej vlne sa už však nemecké poisťovne a štát poučili a sprísnili opatrenia, Verím však, že aj naše slovenské nemocnice by chceli takéto „prísne opatrenia“ raz zažiť.
Zvláštnou kapitolou je legislatívna starostlivosť rozvinutej spoločnosti na presadenie práv pacienta pri jeho liečbe či naopak, neliečení. Práve v kritickej „korona situácii“ to môže byť snom pre všetkých slovenských lekárov, medicínsky personál i príbuzných. Vďaka široko využívanej dispozícii pacienta, vedia nemeckí lekári koho a ako dlho liečiť. Toto vopred vyjadrené prianie pacienta pre posledné dni by uľahčilo ťažké rozhodovania lekárov i príbuzných o aktívnej liečbe či paliatívnej starostlivosti určite i u nás.
V „mojom“ prestarnutom nemeckom mestečku nám dispozícia pacienta napriek nárastu infekcií umožňuje poskytovať liečbu tým, ktorí to chcú, majú šancu a naopak sa paliatívne postarať o tých, ktorí si hranicu akceptovateľnej a zmysluplnej liečby vopred premysleli, vopred zaznamenali a pomocou spoločnosti i zákonne presadili.
A na záver môj osobný sen. Keby som predsa na koronu zomrel, nech sa o mňa príbuzní s úctou postarajú a telo pochovajú. Nech sa nenechajú dotlačiť štátom do štatisticky dôležitého pitevného záveru – príčina úmrtia Covid.
Prosím, preberajte nemecký ideálny systém dôslednejšie a hlavne, komplexne !
