V prvom rade, skôr než začneme hovoriť o dôsledkoch, treba rozmýšľať o príčinách. Otázka znie, prečo Európa nemôže byť jednotná? Odpoveď sa zdá byť celkom jasná - pretože nie sme jednotný štát. Myšlienka fungovania Európskej únie ako hospodárskeho celku je fajn, no chceme byť čosi viac. Komunita, ktorá si pomáha a navzájom sa podporuje. Ale v Európe je vždy prednejší názor jednotlivého štátu než názor celku, komunity. Hneď po vyhlásení Kosova sa nám to preukázalo. Jedni tam, druhí onam. Je ľahké urobiť vyhlásenie o suverenite iného štátu, ťažšie to už býva o svojom území. Taká Veľká Británia by určite nepovolila samostatnosť Škótsku, alebo Nemecko by nikdy nepovolilo nezávislosť Bavorsku. Nad tým by sa mali hlboko zamyslieť predtým, než zopakujú čo povedali Spojené štáty.
Prečo Európska Únia nemôže pracovať na systéme USA? Je to celkom jednoduché. V Európe žijú národy oddelene, pričom v Spojených štátoch sú národy dávo premiešané a vytvárajú takzvaný politický národ. O európskom politickom národe môžeme možno snívať. Nedá sa veriť tomu, že by ktokoľvek zahodil svoju národnosť a prijal novú, európsku. Na takýto náročný proces treba jendoducho čas a priestor.
Bolo to krásne, idylické, očarujúce, ako Slovensko v máji 2004 vstúpilo do Európskej únie. A dnes sa sami seba pýtame - prečo sme to urobili? Prečo toľká snaha pre niečo čo sa možno o pár rokov rozpadne? Možno už onedlho. Možno práve kvôli Kosovu. Príde na rad Baskicko? Alebo južné Slovensko? Príde na rad akýkoľvek iný štát? Nechá sa starý kontinent opäť rozhádzať medzi dvoma obrami? Uvidíme...
