V čase prepuknutia tejto kauzy som bol v Bruseli. Hneď ako ku mne prenikli správy o poburujúcom zásahu RTVS, som si vec začal preverovať. Aby som sa nenechal ovplyvniť neobjektívnymi článkami, ktoré sa objavia. Telefonoval som viackrát s o. arcibiskupom Babjakom, ktorý ma informoval o celej záležitosti. Prečítal som si vyjadrenia RTVS a tiež, čo sa už o veci a jej priebehu popísalo. A musím povedať, že som pobúrený. Nadpisy a podanie článkov sa snažia natieniť, že kňaz štval a urážal homosexuálov. Nie, nie je to tak. Niekomu sa práve teraz pred referendom skutočne hodí takto zavádzať a radšej riskovať možné problémy. Ja som sa rozhodol, že takéto prekrúcanie a štvanie z ich strany na pokoji nenechám.
Priebeh kauzy
Slovenská verejnoprávna inštitúcia si dovolila neodvysielať liturgiu z Prešova. Kto jej dal právo robiť cenzúru a určovať, čo sa má vysielať a čo nie? Zaviazaná je k tomu zmluvne a to hneď dvakrát. Isto, zákon jej jasne stanovuje aj kompetencie. A v ňom neexistuje ustanovenie, kde je napísané, že má právo cenzurovať náboženskú reláciu alebo dokonca odmietnuť jej odvysielanie. Kto poveril redaktorku určovať čo je nenávistné? Ona mohla iba urobiť podanie ak sa jej niečo nezdalo, ale nie strihať! Mohla sa obrátiť na vedenie, ale nie strihať.
Novinár Juraj Hrabko to vystihol vo svojom komentári presne: Na použitie nožníc nemala RTVS právo (áno pán Hrabko, vyjadrili ste to dobre!) RTVS porušila tým hneď tri základné práva: na slobodu slova, slobodu náboženského prejavu a hrubo porušila práva ústavnej národnostnej menšiny.
Avšak čo sa stalo? Namiesto toho, aby RTVS vykonala nápravu účelovo sa “naťahuje” s arcibiskupským úradom o to, či má alebo nemá zverejniť liturgiu. Obávam sa, že sa jedná o zahmlievanie skutočnosti, že RTVS porušila základné práva a slobody.
Pritom to však neskončilo. Na verejnosť prenikla časť kázne, ktorú portál uvádza v inom kontexte, než sa odohralo samotné kázanie. Ide o účelovosť. Kde sa tieto kúsky z kázne vzali? Domnievam sa, že sú to vety, ktoré sa nejaká redaktorka RTVS rozhodla cenzurovať a označiť za nenávistné. Následne ich “niekto” iniciatívne posunul portálu aktuality.sk. Ten ich dal do svojho kontextu a prvý uverejnil. A s dobre dráždiacim titulkom, že ide o štvanie proti homosexuálom! Nech to má grády, nie?!
K dispozícii mám celú kázeň. Sľúbil som, že ju však neuverejním skôr, ako to spraví RTVS. Verejnoprávna inštitúcia musí svoju chybu napraviť a poslucháči si musia z jej éteru vypočuť celú liturgiu, nielen kázeň. To je totiž to prvé porušenie práva, ku ktorému došlo - Rusínom bolo odopreté právo na ich náboženské vysielanie. RTVS v čase, keď mala byť odvysielaná spomenutá liturgia, jednoducho odvysielala v náhradnom programe omšu z Banskej Bystrice v slovenskom jazyku.
Na margo kázne treba povedať, že Rastislav Baka použil skutočný príbeh o odobratí detí rodičom a použil o tom slová, ktoré tak s obľubou citujú aktuality.sk, pravda.sk a niektorí blogeri. Priatelia, nepovedal to teda na adresu homosexuálov, ale na strašnú dobu, kde štát odoberá rodičom vlastné deti z rôznych čudných dôvodov! Chcú to zažívať rodičia aj v našej slovenskej krajine? Ja ďakujem - neprosím si to! To je ten mor a špina tretieho tisícročia - že biologickým rodičom vezme štát deti. Násilím. Pošliapava ich práva. To treba vytlačiť za hranice nášho štátu a ja si to želám tiež! Ale zároveň je jasným faktom, javom ktorý sa v dnešnej Európe pertraktuje, že sa zdôrazňujú práva od výmyslu sveta už kde-komu. Aj na tento názor a jeho vyjadrenie mal Baka právo. Práve slobody prejavu!
Rasťo Baka ako kňaz, dokonca otec detí, vie, aké sú zraniteľné ľudské duše. Povedať hrubé a urážajúce slová o druhých ľuďoch by znamenalo nepochopenie učenia cirkvi a lásky voči blížnemu. Objasňujúcu reakciu Prešovskej archieparchie si pozrite tu. Avšak pri prekrúcaní slov kňaza v kázni nezostalo.
Včera informoval denník Pravda, že generálna prokuratúra bude prešetrovať výroky kňaza Rastislava Baku, ktoré odzneli na adresu homosexuálov. Som rád, že s tým veľa roboty nebudú mať. Keďže nič hanlivé na adresu homosexuálov nepovedal, aspoň sa budú môcť venovať mojim trestným oznámeniam. Podávam ich na portály či autorov, ktorí zneužili jeho reči a stavajú ho do pozície nenávistníka a štváča. Nikto nesmie prekrucovať pravdu a vyvolávať v ľuďoch nenávisť voči komukoľvek.
Len pred krátkym časom sa ozývalo svetom, aká strašná tragédia sa stala redakcii francúzskeho časopis Charlie Hebdo. Vystrieľali ich tam rozzúrení islamisti. Po ich útoku celý svet solidárne hlásil ”Je suis Charlie Hebdo” na znamenie, že sa stotožňuje s redaktormi, ktorým bolo tak surovo až beštiálne ublížené. Áno, bolo, a aj všetkým naokolo, kto tam náhodne stál. Prišli o život útokom fanatikov. Lenže kto je Charlie Hebdo? Okrem glorioly mučeníkov slobody slova a prejavu treba povedať, že ide o časopis, ktorý je žumpou satiry, urážania a potupovania druhých. V mene humoru a umeleckého prejavu najhrubším spôsobom uverejňovali neraz až primitívne karikatúry toho, čo je posvätné - či kresťanom, tak moslimom či židom. Veď čo by mohlo brániť najvznešenejšej slobode slova, však? Bolo im jedno koho urazia a z čoho sa vysmejú. Nie, títo ľudia sa nestali mučeníkmi. Sú len obeťou vlastnej hrubosti a ja sa nebojím povedať, že aj hlúposti. Nie, ja nie som Charlie Hebdo.
Volalo sa tu po slobode slova a prejavu. A teda práve v tomto kontexte, sa musím opýtať - čo je tá sloboda prejavu NAOZAJ? Že môžete povedať, keď sa vám niečo nepáči a nesúhlasíte s tým. A preto mám právo povedať, že sa mi nepáčia homosexuálne ani inak okrajové praktiky a nesúhlasím s tým, aby sme ich v našom štáte učili naše deti! (Ešte k tomu na základnej škole…) A viete čo je demokracia? Že žiadneho homosexuála som tým neurazil a žiaden sa nemá na mňa, či na moje presvedčenie urážať. A tiež, že budem rešpektovať tých, ktorí ich praktizujú. Je to ich vec. Ale vnucovať mi to nikto nebude žiadnym spôsobom! Komukoľvek inému sa nemusí páčiť a súhlasiť s niečím iným a môže to vyjadriť. V rámci kultúry a etiky slušnej spoločnosti, by sme mali vyjadrovať svoje presvedčenia bez ponižovania druhých. Lenže najjasnejšie tu treba povedať práve to, že k slobode, ktorú naše európske myslenie tak rado vyvyšuje patrí dokonca aj to, že máme od druhých zniesť aj to, že urážajú, čo je nám najdrahšie, či posvätné!
Nuž potom čo sa tu u nás stalo? Nastal prejav tejto slobody! Nič iné! Na priliehavú ilustráciu tu musím uviesť, že verejnoprávna televízia nemala napríklad problém pred časom odvysielať názor jednej, na verejnosti vystupujúcej aktivistky, ktorá sa hlási k lesbickému prejavu, že kresťania, ktorí s ňou nesúhlasia sú "zmrdi a psychopati". Pekné, však? Ako to, že nebol jej nenávistný prejav vystrihnutý zo záznamu a tajne neunikol von? Ako to že ona nebola článkami označená za štváčku voči náboženskej skupine? Prosím?? No veď jasné - sloboda prejavu, priatelia!
Ale som Rasťo Baka. Lebo je mu bránené vyjadriť sa podľa svojho presvedčenia a jeho reč je zámerne prekrúcaná do inej polohy a pointy a čelí obvineniam z neprávd. Neútočia naňho “teroristi”, ale samozvaní cenzori a vykladači jeho úmyslov. Sú to niektorí pisatelia článkov, ktorí nepochopili, že ich poslaním je objektívne informovať a neprispôsobovať si fakty. Predpokladám, že to robia len s jedným úmyslom. Znechutiť ľudí, aby nešli na referendum. Vyjadriť SVOJ SLOBODNÝ NÁZOR. Preto som sa musel rozhodnúť zastať sa ho a napísať, že pravda a sloboda prejavu vyzerá inak.
Preto na záver hovorím: Som Rasťo Baka a na referendové otázky odpoviem 3x áno.
Branislav Škripek
K celej téme pridávam ešte dve tlačové správy, ktoré som vydal:
- 23.01.2014 - RTVS sa svojim konaním vrátila pred rok 1989
- 28.01.2014 - Odmietli útoky na slobodu slova a vyzvali k účasti na referende
Ak sa vám páčil článok, podporte ho cez vybralisme.sk
