Je jasné, že nám tu v oblasti rodinného života a trávenia voľného času našich detí niečo neklape.
Rád by som sa s vami podelil s niekoľkými myšlienkami o otcovstve a rodine. Je to téma, ktorá sa nás všetkých dotýka a ktorú považujem za veľmi dôležitú pre zdravý rozvoj detí, mládeže a následne spoločnosti na Slovensku.
Viac sa dozviete na mojom videu.
(ak si ho nemôžete pozrieť, na konci blogu je jeho prepis)
Sám som otcom rodiny a viem ako je ťažké vychovávať deti. Chcem však povzbudiť všetkých otcov, aby sme investovali čas do svojej rodiny, aby sme boli vzormi láskavosti a obetavosti. Želám vám veľa tvorivosti do vašej práce a nápadov ako budovať kvalitný čas s vašou rodinou.
Agenda rodiny a voľnočasových aktivít pre deti a mládež je jedna z mojich kľúčových.
Ak získam vo voľbách dôveru vás voličov, budem pracovať na legislatíve zosúladenia pracovného a rodinneho života. Podporím, či navrhnem také zasahy do zákonníka práce, ktoré pomôžu rodinám a hlavne ich otcom získať benefity, ktoré im pomôžu dovoliť si viac možností a času na vytváranie pevných a kvalitných vzťahov so svojou rodinou.
Prepis videa:
Toto sú témy, ktoré rezonujú v mojom vnútri a na ktoré sa chcem zameriavať - úloha otca, otcovstvo a rodina. Sú to dve samostatné veci, ale zároveň každý z nás chápe , že sú úzko a neoddeliteľne prepojené. V dnešnom spôsobe života, v tom čo žije priemerný občan dnes na Slovensku je to tak, že rodina nevenuje dosť času svojim deťom. Plne chápem, aké je to náročné, mám svoju rodinu a všetci vidíme aké sú to finančné tlaky, čo všetko nás ženie, ako sa ponáhľa spoločnosť, aká je pulzujúca doba v ktorej sme sa ocitli, v ktorej žijeme. Lenže to neznamená, že by sme mali len dovoliť, aby nás toto všetko zničilo.
Normálna rodina podľa štatistiky trávi so svojimi deťmi len pár minút denne a to je strašne málo. Keď si to zoberieme trošku presnejšie - deti ráno odchádzajú do školy na ôsmu hodinu, čiže už predtým venujú tomu nástupu určitý čas; rodičia hlavne v mestách už začínajú chodiť do práce na deviatu. Ale je iná časť rodičov, ktorí chodia do práce v skorých ranných hodinách, čiže stráca sa im priestor aby boli rodičia s deťmi pri onom rannom rituále.
Deti a mladá generácia končia v škole okolo štrnástej hodine, ale rodičia končia v práci a kým docestujú domov, až okolo osemnástej hodiny. Tu nastáva veľký medzipriestor, kedy deti mnohokrát netrávia čas zmysluplne. Čo sa stane? Rodičia poprihlasujú deti na krúžky, lenže musíme vidieť, že škola a celý školský systém nevie celkom dobre ponúknuť vhodnú alternatívu pre deti a mladých ľudí na využitie tohto času. Tak dochádza k tomu, že venujú svoj čas, celé to voľné poobedie internetu, alebo idú niekam von, aby zabili nudu a využijú svoj čas tým, že experimentujú s alkoholom, s ľahkými alebo aj ťažkými drogami, alebo so svojím telom. Jednoducho robia niečo, aby strávili voľný čas, aby ho minuli, proste zabavia sa "po svojom." Rodiča prídu večer domov; unavený rodič ešte robí ďalšie potrebné veci, alebo sa už zloží ku televízii, chce si pozrieť televízne noviny alebo trošku stráviť akýsi "svoj" čas. Celá komunikácia sa obráti len na to, že čo bolo v škole. No a dieťa mu niečo povie. Vymazávame postupne naše vzťahy a to trávenie spoločného času sa stráca. Výsledok?
Výsledok je práve ten, že tu mizne veľmi konkrétna vzorová roľa. Mizne tu konkrétna úloha muža "otca", ktorý je vychovávateľom. Ten, ktorý má vplyv na formovanie života svojich detí. Otcovia nie sú vychovávatelia. Sú len zabezpečovatelia a financovatelia. Čo sa stáva? Stáva sa to, že jeho rola v očiach detí mizne a neponúkajú ju ani médiá ani spoločnosť. Keď sa pozriete na ulice, tak od malička trávia čas s deťmi predovšetkým matky alebo starí rodičia. Keď sa pozrieme do školy, tak znovu nevidíme rolu muža "vychovávateľa," nevidíme jeho vzor. Vidíme tam v obrovskom rozsahu percent predovšetkým ženy - učiteľky a len v určitej miere máme mužov - učiteľov na stredných školách a vychovávateľov na stredných školách. Zase nám tu chýba tá dôležitá rola muža ako otca, ako vychovávateľa a ako toho, kto prináša disciplínu. Proste stratil sa dôraz na neho ako otca a stratil sa ten silný výchovný prvok - nie je tu muž, ktorý učí svoje deti niečo, čo dáva životnú múdrosť, ktorý hovorí deťom hodnotové veci. Otcovia nie sú vychovávatelia, nie sú tými, ktorí prinášajú svojim deťom hodnoty, nehovoria do ich životov, nedávajú im životné poučenia.
Nechcem hovoriť v absolútnych termínoch, chcem len povedať, že sa to vymazáva. Mužovia sú predovšetkým zabezpečovatelia a finančníci. Oni sú tí, ktorí prinášajú potrebné veci domov a potom už sú takí unavení, že nemajú čas - alebo sa venujú zasa trebárs svojmu koníčku. Ale to podstatné na čo by mali mať priestor je, aby rodina trávila čas spolu. Naozaj sú to predovšetkým mužovia, ktorí trávia veľmi málo času so svojimi deťmi. Preto mizne ten priestor, aby boli vzorom a deti si toto musia nejakým spôsobom nahrádzať.
Je veľmi potrebné aby vo vývoji života dieťaťa tento vzor tu bol prítomný, ale keď je niečím nahradený, tak medzi deťmi a rodičmi nevznikne to najpodstatnejšie a to sú naše rodinné vzťahy. Lenže to sa nám vráti. To sa nám pomstí, pretože keď oni vyrastú a budú dospelí, nebudú vedieť poskytovať hodnotné vzťahy - ani svojim rodičom, ani svojim deťom. A potom keď zostarnú, zrazu zistia, že sú úplne sami. Prečo? Pretože nedali vzťahy svojim deťom a deti im nemajú čo vrátiť. A následne nastáva množstvo negatívnych javov, ktoré si nikto z nás neželá, ale nevieme akosi s nimi nič urobiť.
Mne veľmi záleží na tom, aby som mohol podporovať takú legislatívu a vytvorenie takých zákonných prostriedkov alebo nástrojov, aby sme mohli vytvárať priestor pre trávenie rodinného času. Takého rodinného času, ktorý by bol zmysluplný, pokojný, ktorý by bol takým spôsobom podporený aby to prinášalo ovocie v našej vzájomnej blízkosti.
Ak sa nám stane, že vychovávame osamelé deti , ktoré sa stanú zraniteľnými individúami, ktoré nevedia čo so svojím vnútrom, potom následkom toho máme zvyšujúcu sa kriminalitu. Deje sa to, to že fajčiť cigarety sa učí stále viacej mladších detí, to že používajú rôzne drogy, to že sa púšťajú do rôznej kriminálnej činnosti. Alebo sa stávajú cynickými bytosťami, citovo vyprahnutými hrubými ľuďmi, ktorí sa púšťajú aj do nekalých činov a my potom proti nim vytvárame nejaké represívne nástroje.
Som presvedčený, že sa potrebujeme natoľko zamerať na zosilnenie úlohy rodiny, vytvárať taký priestor rôznymi zákonnými nástrojmi v legislatíve, aby sa rodina mohla utužovať. Upevňovať a tráviť spolu čas. Aby sme pochopili akú to má úlohu, aby sme mohli vychovávať takých mladých ľudí, teda začať u detí a vychovávať mladých ľudí, ktorí sú si istí sami sebou, ktorí sú zakorenení vo vzťahoch a nie sú to osamelí bežci životom, ktorí nie sú nikde zakotvení. Naopak - že to budú sebavedomí mladí ľudia, ktorí vedia kde majú svoje miesto, svoje korene. Ktorí pociťujú bezpečie a preto si nepotrebujú nahrádzať tie najpodstatnejšie veci svojho vnútra niečím umelým. Tým sa stane, že nemusíme vytvárať represívne nástroje nejakými zákonmi, aby sme ich "umravnili." Naopak, my potrebujeme novú, zdravú mladú generáciu.
Kľúčom k tomu je posilnenie otcovstva v tomto národe a v rodine tráveného času.
Vzhľadom na to, že kandidujem ako nezávislý na kandidátke hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, považujem za dôležité upozorniť, že tento blog vyjadruje môj osobný postoj, a preto môže, ale nemusí byť v súlade s postojmi iných ľudí na našej občianskej kandidátke. V mnohých a hlavne zásadných názoroch sa všetci na kandidátke zhodujeme, sú však názory, v ktorých odmietame hrať falošnú hru na názorovú jednotu a otvorene priznávame aj názory rozličné. Túto skutočnosť však nepovažujeme za niečo, čo nás rozdeľuje, ale skôr za niečo, čo nás vzájomne obohacuje pri hľadaní cesty k pravde
