Etiketa
Predovšetkým som si myslel, že osvedčenia nám bude odovzdávať pán prezident osobne. Ba také čosi som aj započul, takže som to očakával. Nebolo to to tak. A takisto tam nebol ani nik z ústavných činiteľov. Osvedčenia sme prijali z rúk predsedu a zástupkyne Ústrednej volebnej komisie.
Postupne sa vstupná hala naplnila poslancami a všetci sa spolu bavili. Keď nás ochrankár poponúkal do sály, že obrad má začať, postupne sa do nej všetci popresúvali. Posadali si podľa svojej straníckej príslušnosti, ako mali vyhradené miesta, ale naďalej vládla dosť hlučná vrava. Aj po desiatej, kedy sa už malo začať. Chvíľu som musel premýšľať, prečo mi vadí to veselé bavenie sa a uvedomil som si, že tomu chýba primeraná atmosféra chvíle. Chýbalo tu povedomie dôstojnosti a vnútorné nabádanie jednotlivcov, aby ho tej chvíli venovali. A to je proste v nás. Sami nedávame ústredným a podstatným momentom vznešenosť, ktorá im patrí. Tak ich degradujeme, čím v širokom merítku ruinujeme práve tú spoločenskú vážnosť. Nedávame udalostiam serióznosť, ktorá im patrí. Asi chápete, čo nám potom zostáva...
Odovzdávanie listín osvedčenia bolo skôr mechanické. Nebol to obrad v pravom slova zmysle. Neboli sme dopredu poučení ako to má prebehnúť, a nezaznamenal som žiadnu etiketu. Bol to výdaj listín. Samotnému aktu výdaja nepredchádzal žiadny významový príhovor. Zaznelo meno poslanca, zdvihol sa potlesk, dotyčný prišiel uličkou dopredu, náhlivo potriasol rukou predsedovi a zástupkyni, prevzal dokument, otočil sa a šiel späť. (Poniektorí aspoň cítili, že je vhodné sa ukloniť smerom ku auditóriu, tak to urobili.) Lenže to už odznelo meno ďalšieho a ten už aj kráčal uličkou, takže sa v nej aj neraz zrazili, pretože pre dvoch nebola dosť široká.
Takisto osvedčenie je skôr obyčajným kancelárskym papierom, kde ani nie je poriadne vidieť grafika nášho štátneho znaku. Mám podozrenie, že to tlačili v kancelárii na tlačiarni ku počítaču... Za prvej republiky si každá malá banka vydávala dokumenty na ťažkom a pevnom papieri a s bohatou grafikou (že si to dnes radi zarámujete a dáte na stenu, lebo je to skutočne pekné).
Kam tým mierim?
Spomeňte si, že ak ste sa stali študentom strednej školy, mali ste tzv. imatrikuláciu. Teda riaditeľ školy a ostatní pedagógovia vás privítali a pri tej slávnostnej chvíli odznelo niekoľko slov, ktoré vás mali povzbudiť, nasmerovať vo vašom štúdiu a pod. To isté poznajú vysokoškoláci pri zápise o odovzdávaní indexu - dekan školy, teda autorita mal príhovor, kde vás chcel inšpirovať pre svedomité štúdium, aby ste mohli potom ako vzdelaný človek pracovať pre dobro štátu a pýchu školy.
Pri prvom stretnutí poslancov, ktorí zastupujú svojich voličov, ktorí majú pracovať pre dobro tejto krajiny a prospech občanov, som nič takéto nezaznamenal.
Ak je potrebné v tejto krajine adresovať slová povzbudenia a nasmerovania študentom, o čo viac by sme ich mali počuť my, poslanci?
Táborníctvo
Intenzita potlesku kolísala zrejme podľa popularity poslancov. Burácajúci potlesk zožal pán Robert Fico. Jeho strana zvíťazila o voľbách, to je pravda, ale ja som si myslel, že toto stretnutie malo byť o oslave a honore toho, že my poslanci máme tú česť zastupovať občanov Slovenska v ich parlamente.
Pocit táborníctva ešte umocnil fakt, ze po výdaji osvedčení nenasledoval ani prípitok, či malá spoločná recepcia. Ja by som bol rád akémusi privítaniu od starších, zoznámeniu pri pár chlebíčkoch. (Musím tu povedať, že jediný zo starších, kto sa mi prihovoril bol p. Kaliňák, ktorý ma náhodne stretol, podal mi ruku a jednoducho povedal "Vitajte." Bolo to príjemné.) Ale držali sa v skupinkách svojich strán, a utekali kam bolo treba... Každý klub sa odobral na svoje stretnutie. Isteže bolo dôležité, aby jednotlivé kluby boli v ten deň spolu a prerokovali veľa nových skutočností. Želal by som si však, aby tam bolo niečo z tohto spoločného ducha poslanectva. Malé spoločné občerstvenie by pre takéto niečo vytvorilo priestor.
Médiá
Po akte výdaja osvedčení sa na nás vrhli médiá. Fotili si nás, zisťovali kto ako je oblečený, kto má najvyššie podpätky, kto má najkrajší úsmev, postavu a ešte kto je najviac sexi. Nazvem to trapnosťou. Takže táto udalosť z pohľadu niektorých médii neprekonala úroveň bulvárneho "smotánkového" večierka? No asi ani nemohla.
Plat
Témou medií bola aj otázka poslaneckého platu. Teda, či je správne a morálne, že poslanci dostávajú plat odo dňa zvolenia. Vyzerá to tak, akoby poslanci medzi ich zvolením a prvou schôdzou nepracovali. Neviem ako u staronových poslancov, ale u nových poslancov by to mal byť plat určite na mieste. Mohla by byť diskusia o výške prvého platu, to by som privítal. Použijem príklad poslancov z nášho hnutia Obyčajní ľudia a nezávisle osobnosti. Sme vskutku obyčajní ľudia, ktorí popri svojich zamestnaniach podnikli skoro 3 mesačnú predvolebnú kampaň, neboli často so svojimi rodinami a použili svoje finančne prostriedky a viacerí išli na dlh. Preto si myslím, že paušálne zhodnotenie toho, či poslanci majú alebo nemajú nárok na prvý plat je dosť povrchné. Okrem toho aj noví poslanci už musia veľa komunikovať s ľuďmi, pretože sa na nich obracajú predovšetkým ich najbližší okruh známych, ale hneď sú tu aj požiadavky na riešenie toho či onoho problému. Ja som doteraz obdržal niekoľko žiadostí o financie pre niekoho, komu sa nedostávajú. Aj takúto pomoc považujem za dôležitú, len mi je čudné, že keď sa opýtam či vedia, aké náklady mám na nové zamestnanie, život a novú funkciu ja, ostávajú s pochybovačným pohľadom ticho...
Mimo to, nemôžem sa ubrániť dojmu verejnosti na výkon funkcie poslanca. Zdá sa mi, že média a my sami občania, ale aj s pričinením nás poslancov vyrábajú povedomie, že vlastne poslanci až tak veľa nerobia, ale platy majú teda riadne.
Problém vidím ešte hlbšie - v našej krajine si podla mňa nevážime službu ako takú. Nemáme v úcte lekárov, požiarnikov, záchranárov, učiteľov, kňazov, či pastorov ani starostov, ani poslancov. Úcta začína oceňovaním. Nemám na mysli plat, ale honor. Honor prichádza tak, že vám osoba vo vyššom postavení preukáže úctu a tiež tak, že úctu vám priznajú ľudia v nižšom postavení, ak pracujete v ich prospech, ak im slúžite.
Preto si myslím, že na tom stretnutí mal byť prezident. Ak to nie je v protokole, tak sa domnievam, že by potreboval túto zmenu. Takisto je na nás nových poslancoch, aby sme našim ľudom ukázali nový obraz poslanca a dokázali to svojou prácou.
Čo si myslíte vy?
Ako vidíte službu poslanca? Budem vám vdačný za vaše pohľady na prácu poslanca NRSR v našej krajine. Je niečo, čo vidíte ako veľmi zásadné, niečo čo treba zmeniť, či vylepšiť?
Napíšte mi komentár k tomuto blogu alebo pošlite mail priamo na kandidat@branislavskripek.sk
