Je to takmer dvadsaťpäť rokov, čo som ho spoznal. Za ten čas ma nikdy nesklamal. A vôbec sa nezmenil. Stále je pre mňa ako pevná kotva v každej búrke. Má dobrý charakter a láskavé srdce. S ochotou vždy pomôcť, nech sa na neho obrátim v ktorúkoľvek hodinu. Nikdy mi ju neodoprel, aj keď nie vždy som si tú pomoc predstavoval tak, ako sa nakoniec zbehla. Nie, nič nepokazil, ani mi nič nediktoval, ale ani ma nezachraňoval tak, že by som sa na tom len zviezol. To nie. Ale okolnosti a súvislosti, ktoré sa zrazu začnú hýbať a meniť, ma veľa krát prekvapujú. Až mám pocit, že si jeho pôsobenie či zásah musím pýtať opatrnejšie, lebo veci ktoré poznám, už nikdy nebudú ako predtým. Je skutočne veľkým dobrodružstvom pozorovať, ako to celé dopadne a rozpoznávať ten majstrovský pohyb scenáristu zo zákulisia.
Mám ho rád. Priniesol do môjho života svetlo. Spoznal som ho, keď som mal dvadsať rokov, počas povinnej základnej vojenskej služby v československej armáde. Pred nástupom na vojenčinu sa môj život utápal v mnohom chaose a frustrácii, bez nádeje a zmysluplnej orientácie. Mal som svoju partiu, s hlučnou hudbou a životným štýlom, ktorý sa dal rýchlo rozpoznať. Potom ako som ho stretol, nezostal v mojom živote kameň na kameni. Zmenilo sa všetko a ja som pochopil, prečo som na svete, kde je zmysel a hodnota.
Život a jednotlivé dieliky času mi s ním ubiehajú veľmi bohato a niekedy až ľutujem, ako veľmi rýchlo. Milujem tie chvíle, kedy tajomstvá o tom ako ho vnímať a rozpoznať, porozumieť, keď hovorí a koná, učím svoje deti. Keď sme s ním spolu ako rodina, rozprávame sa, hovoríme mu naše zážitky a delíme sa so starosťami. A keď zažijeme jeho pomoc, dotyk, odpovede na modlitby, nové porozumenie či nové myšlienky. Vždy je vnímavý a reaguje.
Ale jeho láska a starostlivosť nie je len o čase, ktorý má pre mňa či pre ostatných, ktorí s ním spojili svoj život. Hoci je takých na svete mnoho a my ľudia stále chceme pomoc a pochopenie. Keď žil medzi ľuďmi, počas svojej pozemskej púte, dokázal priniesť pre ostatných najvyššiu obetu. Úplne nespravodlivým spôsobom bol potupený, obvinený a obetoval pre pravdu a druhých svoj život. Zomrel na kríži, aby sme my, všetci ľudia na zemi, mohli získať ten rozhodujúci, pravý, duchovný, nadprirodzený rozmer života. Zachránil ma, ako aj všetkých ľudí, tým, že svoj život stratil.
Tak nám ukázal, že naplnil čo hlásal - že kto stratí svoj život nájde ho a zrno, čo odumrie v zemi, prinesie mnoho úrody, ovocia a života.
Ježiš Kristus mal moc na to, aby sa mohol narodiť do bohatej a vplyvnej rodiny. No narodil sa do chudobnej maštale, jednoduchým rodičom Jozefovi a Márii. Ako 30 ročný začal verejne kázať a ohlasovať, že Boh je blízko. Na dosah. A mnohí vplyvní ľudia dostali strach, že ich vláda sa končí. Ježiš robil zázraky, uzdravoval, kriesil mŕtvych. Biblia zaznamenala svedectvá ľudí, ktorí to videli a opísali. Preto ho mocní radšej zabili. Ale strašne sa dobehli. Svoje účinkovanie završuje na Golgote. Pribitý na kríž, po ktorom stekajú posledné kvapky brutálne preliatej krvi. Tu by sa mohol jeho príbeh končiť. Ale nie je tomu tak. Na tretí deň vstáva z mŕtvych. Premohol smrť a životu človeka, ktorý mu uverí, dal úplne nový rozmer. A o tomto je Veľká noc.
Nie o zajačikoch, vajíčkach ani šibačke. Ale o tom, že Syn človeka premohol smrť a zlomil jej moc. Vrátil sa zo záhrobia, aby dal Láske totálne rukolapný rozmer v reáliách nášho života. Keď človek toto posolstvo prijme a uskutoční - namiesto povrchnej, nepravdivej náboženskosti - bude zažívať skutočnú blízkosť Boha. Na dosah.
Zastav sa prosím na chvíľu a ak si na to túto Veľkú noc schopný, skús dať svoju odpoveď na jej skutočný obsah.
Branislav Škripek
Ak sa vám článok páčil môžete ho podporiť cez vybrali.sme.sk
