Úvod
Debata o Istanbulskom dohovore sa stále odohráva akoby za dymovou clonou. Bojovať proti násiliu na ženách chcú všetci. Argumenty, že dohovor Rady Európy (pozor, nie Európskej únie) a expertná skupina GREVIO (v oboch prípadoch zasahujúce do národných kompetencií) pomôžu ženám, sú nejasné. Ešte pozoruhodnejšia je snaha zástancov relativizovať alebo úplne poprieť zjavnú úlohu gender ideológie v dokumente.
Ponúkam vám preklad listu bulharského neurochirurga Dr. Marina Guentcheva, ktorý opisuje udalosti okolo prijatia dohovoru v Bulharsku. Je to šokujúce čítanie, ktoré odkrýva zúfalú snahu niektorých politických špičiek EÚ pretlačiť Istanbulský dohovor stoj čo stoj. Ešte škandalóznejšia je priehľadnosť a plytkosť ich krokov.
Bulharský premiér Bojko Borisov posiela Istanbulský dohovor na Ústavný súd. Doterajšie dianie naznačuje, že bude musieť čeliť nevídanému domácemu i medzinárodnému politickému tlaku.
Tu je text samotného listu:
--
28. januára 2018, Sofia, Bulharsko
Bulharsko v priebehu minulého storočia už dvakrát odmietlo extrémistickú ideológiu. Prvýkrát sa tak stalo, keď odmietlo rasistické názory Nemecka na Židov počas druhej svetovej vojny. Druhýkrát, keď sa vzopreli komunizmu, vnucovaného Sovietskym zväzom. A teraz, počas prvého predsedníctva Bulharska by bolo rozumné, ak by si aj ostatné členské štáty všimli talent Bulharska rozpoznať a odmietnuť extrémistické ideológie. Týka sa to obzvlášť tých štátov, ktoré v minulosti exportovali radikálne sociálne myšlienky.
Momentálne je v Bulharsku okolo Istanbulského dohovoru veľký rozruch. Istanbulský dohovor je dohoda Rady Európy, ktorá bojuje proti násiliu na ženách a domácemu násiliu. Dohovor bol otvorený na ratifikáciu 11. mája 2011 v Istanbule. Otázka jeho ratifikácie bola postavená pred bulharskú vládu 3. januára 2018. Odvtedy rozdeľuje ľudí v parlamente a bulharský národ na dva tábory. Zástancovia dohovoru tvrdia, že jeho cieľom je predchádzanie a boj proti násiliu na ženách a domácemu násiliu. Oboje sú žiaľ ohavnou realitou bulharskej spoločnosti. Na druhej strane, sociálni konzervatívci oponujú, že dohovor zavádza do bulharského práva rozdelenie medzi termínmi pohlavie (v angličtine „sex“; pozn. prekladateľa) a rod (v angličtine „gender“; pozn. prekladateľa), ktoré tam doteraz nebolo. To by sa mohlo stať nástrojom pre právne presadenie rodovej ideológie.
Celá záležitosť má nasledovný pôvod. Na konci roku 2017 bulharská Asociácia za spoločnosť a hodnoty (SVA) spolu s konzervatívnymi neziskovými organizáciami zistili, že Istanbulský dohovor je v štádiu prípravy na vládne schválenie a formálnu ratifikáciu bulharským parlamentom. SVA a 39 ďalších konzervatívnych neziskových organizácií odkomunikovali premiérovi a štyrom ďalším ministerstvám, že celá vec je oveľa zložitejšia ako len “násilie na ženách”. Na úvodnom zasadnutí vlády ministerka spravodlivosti Tsetska Tsacheva (GERB) s podporou Ekateriny Zaharieva (GERB) navrhli dohovor schváliť. Na zasadnutí boli vyjadrené rôzne názory a minister obrany Krasimir Karakachanov (United Patriots) otvorene odmietol dohovor podporiť. Hlasy boli sčítané v pomere 11 ku 8 v prospech ratifikácie a dohovor bol poslaný do parlamentu na schválenie.
Nedostatok jednomyseľnej podpory dohovoru, nekoordinované reakcie Zaharievovej a Tsachevovej spolu s iracionálnymi obavami niektorých Bulharov z prívalu “transvestitov z Iránu”, vyvolali emocionálnu odozvu na oboch stranách, v tlači aj na sociálnych sieťach.
Nemecká verejná spravodajská televízia Deutsche Welle situáciu zhoršila, keď vo svojom vysielaní prijatie dohovoru Bulharskom jednostranne favorizovala. Dňa 8. januára vydala článok, v ktorom sa tvrdí, že bulharská vláda “nebola schopná zohrať úlohu civilizovanej európskej krajiny”.
Toto vyjadrenie roznietilo emócie Bulharov. Vplyvní blogeri (napríklad Alexander Urumov) to prirovnali ku diplomatickému tlaku, ktorý bol vyvinutý na Bulharsko, aby deportovalo Židov počas druhej svetovej vojny. Citát z tajnej správy Adolfa Heinza Beckerleho z roku 1943:
[Bulharská vláda] je obmedzená mentalitou bulharského národa, chýba mu ideologická osveta, ktorú máme my [v Nemecku]. Vyrastajúc spolu s Arménmi, Grékmi a Rómami, Bulhari neuplatňujú voči Židom žiadne diskriminačné opatrenia, ktoré by ospravedlňovali špeciálne konanie voči nim (...). V každom prípade si myslím, že je to takticky nesprávne a nevhodné, aby sme vyvíjali väčší nátlak. Uvalilo by to viac zodpovednosti na nás. A vzhľadom na bulharskú mentalitu by to viedlo k opačnému výsledku.
Napriek neotrasiteľnej podpore dohovoru zo Strany európskych socialistov (PES), líderka Bulharskej socialistickej strany (BSP) Kornelya Ninova 3. januára 2018 verejne vyhlásila, že BSP ratifikáciu Istanbulského dohovoru nepodporí. 13. januára líder PES - Sergei Stanishev prišiel do Bulharska požiadať valné zhromaždenie BSP, aby zmenili svoj odmietavý postoj voči Istanbulskému dohovoru. Po intenzívnej, päťhodinovej debate BSP hlasovalo 65 ku 21 v neprospech dohovoru. Urobili tak napriek fámam o tom, že PES môže pozastaviť členstvo BSP. Vysokopostavení európski politici, vrátane Fransa Timmermansa, Nilsa Muižnieksa, Marie Gabriel a Věry Jourovej sa ponáhľali do Sofie v snahe presvedčiť BSP, aby zmenilo svoje stanovisko v danej veci.
Presvedčenie, že táto kampaň sa riadila akoby príručkou pre amatérskych politikov potvrdili niektoré argumenty zástancov: „Už sme sa zaviazali“ (Tsetska Tsacheva, 3. január 2018); „Timmermans poslal gratulačný list” (Tsetska Tsacheva, 3. január 2018); „Skoro všetci to už spravili” (Ekaterina Zaharieva, 14. január 2018); „Oponovanie dohovoru môže uškodiť vyhliadkam Sergeia Stanisheva na druhé volebné obdobie ako lídra PES” (Eva Maydell-Paunova, 14. január 2018).
Posledný argument len potvrdil najhoršie obavy Bulharov: Ratifikácia dohovoru bola súčasťou väčšieho, celoeurópskeho plánu, v ktorom bola bulharská suverenita obetovaná v prospech lepších kariérnych vyhliadok niektorých bulharských politikov.
Bulharskej verejnosti sa nedostatok legislatívnej iniciatívy zlepšiť bulharské zákony proti domácemu násiliu od Tsachevovej a Zaharievovej (po sebe vedúce ministerstvo spravodlivosti od roku 2015) zdal byť neúprimným. To oslabilo ich argument pre “naliehavú potrebu bojovať s násilím voči ženám”. Mnohí Bulhari spochybňovali náhlu snahu ratifikovať dokument len rok potom, ako bol podpísaný. Napríklad Spojené Kráľovstvo zmluvu podpísalo pred šiestimi rokmi, ale doteraz ju neratifikovalo.
Do bulharskej verejnej diskusie o význame termínov „rod” a „pohlavie” vniesla Rada Európy ešte väčší zmätok. V zúfalej snahe zachrániť ratifikáciu dohovoru, úrad kontroly dohovoru GREVIO oznámil, že preklad poskytnutý bulharskej vláde bol 'nesprávny'. Preto vraj Rada poskytne nový preklad, a to napriek všeobecne známemu faktu, že dohovor je podpísaný v anglickom a francúzskom jazyku. Napriek skúsenostiam s neschopnosťou svojich vlastných politických predstaviteľov, Bulharov zaskočilo, ako ďaleko až môže zájsť nekompetentnosť európskych byrokratov.
Podobne ako v roku 1943, keď sa úspešne postavila proti deportácii bulharských Židov do nemeckých táborov smrti, Bulharská pravoslávna cirkev dohovor 24. januára 2018 odmietla. Oficiálne sa tak postavila na odpor bulharskej vláde, a to už druhý krát od roku 864.
Po zúrivej verejnej diskusii, 25. januára dvaja ministri (Ekaterina Zaharieva a Krasimir Karakachanov) oznámili, že je potrebná širšia diskusia v tejto záležitosti a že ratifikácia dohovoru parlamentom bude odložená prinajmenšom o týždeň. Neochota prívržencov dohovoru bezodkladne novelizovať národnú legislatívu proti násiliu na ženách je v ostrom protiklade s ochotným splnením všetkých požiadaviek dohovoru potrebných pre ratifikáciu. To vedie bulharskú verejnosť k dojmu, že problematika násilia na ženách je teraz plne v rukách rodových ideológov.
Ešte stále nie je jasné, či bulharský parlament Istanbulský dohovor ratifikuje. Ak tak učiní, bude to proti vôli väčšiny obyvateľov Bulharska.
S dávkou irónie môžeme skonštatovať, že dohovor mohol byť lepšie prijatý, ak by jeho národní a medzinárodní zástanci (napríklad DW, GREVIO) poznali odporúčania Obergruppenführera úderných oddielov SA počas druhej svetovej vojny. Zarážajúca podobnosť medzi argumentmi Tretej Ríše a európskymi partnermi Bulharska, otvorili oči mnohým Bulharom. Prekvapujúce je zistenie, že profesionalita analýz a prijatých krokov ríšskych diplomatov bola nepochybne vyššia v porovnaní so súčasnými proponentmi Istanbulského dohovoru.
Dr. Marin Guentchev
Dr. Guentchev získal svoj titul na Viedenskej univerzite. V súčasnosti pracuje ako neurochirurg v Bulharsku a Nemecku. Je oponentom ratifikácie Istanbulského dohovoru v Bulharsku.
--
Záver
Podobný záver publikoval pred štyrmi rokmi Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (EIGE) vo Vilniuse v Litve, ktorá je agentúrou EÚ. Pracuje na tom, aby sa rodová rovnosť stala skutočnosťou nielen v rámci EÚ, ale aj za jej hranicami. Za týmto účelom zabezpečuje výskum, relevantné údaje a osvedčené postupy. Vo svojej výskumnej správe upozorňuje, že treba brať do úvahy neblahé skúsenosti postkomunistických krajín s totalitným režimom, ktorého sa práve zbavili. Preto odporúča mimoriadne opatrný a miestam podmienkam prispôsobený prístup. Nerešpektovanie odporúčaní z vlastných kruhov dokazuje, že Istanbulský dohovor nie je dokumentom proti násiliu na ženách, ale ideologický dokument.
