V utorok by mal byť vynesený rozsudok Súdneho dvora EÚ v tzv. prípade Coman. Ten bude podľa zákulisných informácií precedensom nielen právnym, ale najmä morálnym, so závažnými následkami pre celú EÚ aj Slovensko.
Podstatou predpokladaného rozsudku by mal byt totiž nárok na uznanie právoplatnosti sobášov párov rovnakého pohlavia i v tých krajinách EÚ, ako napr. Slovensko, ktoré tieto zväzky ako také, právne neuznávajú.
Podanie na Súdny dvor EÚ vyšlo od rumunského občana Reku Adriana Comana, ktorý žil vo voľnom zväzku so svojim priateľom z USA. V Belgicku uzavreli registrované partnerstvo. Po návrate do Rumunska žiadali udelenie rumunského občianstva Comanovmu partnerovi, na základe ich registrovaného partnerstva z Belgicka, ako aj pridelenie štatútu rodiny na základe uznania tohto zväzku. Rumunsko, tak ako Slovensko považuje za manželstvo zväzok jedného muža a jednej ženy, preto ich žiadosti nevyhoveli. Títo 2 mužovia sa preto obrátili na Súdny dvor EÚ. A ten má rozhodnúť, či partnerovi pána Comana bolo upierané “právo” na štátne občianstvo na základe manželskej zmluvy z Belgicka. Tento rozsudok má za úlohu vyložiť právnu definíciu termínu "manželia" podľa predpisov EÚ o voľnom pohybe.
Žiaľ, očakáva sa rozsudok, že definícia manželov podľa smernice EÚ o voľnom pohybe bude zahŕňať aj páry rovnakého pohlavia, bez ohľadu na vnútroštátne právne predpisy. Ak totiž Súdny dvor vyhlási takúto definíciu, budú príslušné inštitúcie povinné prijať nevyhnutné opatrenia, aby sa splnilo rozhodnutie Súdneho dvora (poďla článku č. 266 Zmluvy o fungovaní Európskej únie - ZfEÚ).
Sme svedkami, že Európsky súdny dvor prijíma viaceré rozhodnutia, ktoré zasahujú do právnej suverenity členských štátov EÚ. Kto dal súdu právomoc určovať legislatívu v kultúrno-etických otázkach? Zdá sa, že súd rozhodne v prospech pána Comana. V praxi to bude znamenať veľký precedens.
Preto sa pýtam, kde sa vzalo právo EÚ a jej inštitúcií rozhodovať o tom, aké smú byť naše hodnoty a meniť tak našu históriu bez nášho súhlasu? Súdny dvor EÚ predsa nie je žiadnou priamo volenou, ale technokratickou inštitúciou. Ako teda môže rozhodovať o hodnotách a kultúre suverénnych krajín?
Tu treba povedať niekoľko dôležitých poznámok. V roku 2002 prijala NRSRDeklarácia o zvrchovanosti členských štátov EÚ a štátov kandidujúcich na členstvo v EÚ v kultúrno-etických otázkach. Deklarácia „považuje za užitočné a potrebné rešpektovanie princípu zvrchovanosti členských štátov Európskej únie a štátov kandidujúcich na členstvo v Európskej únii v kultúrno-etických otázkach, ktorý spočíva v ponechaní rozhodovania o kultúrno-etických otázkach, ochrany života a dôstojnosti ľudskej bytosti od počatia až po smrť,ochrany rodiny a inštitúcie manželstva ako základu spoločnosti..”
Pozor, tu nejde len o manželstvá osôb rovnakého pohlavia. Ale o jasný posun v EÚ, ktorá sa odkláňa od svojich žido-kresťaských koreňov a pretláča veci, ktoré sú v rozpore s prirodzeným poriadkom a ktoré nerešpektujú princíp subsidiarity. A tým aj právo štátu určovať si svoje postoje v kultúrno-etických otázkach. Aká oblasť našej suverenity bude teraz na rade?
Aby bolo jasné. Nikomu neupieram, ak sa rozhodne žiť s osobou rovnakého pohlavia. Ok, rešpektujem to. Je to ich rozhodnutie. Ale predsa novodobé “nadprávo na manželstvo osôb rovnakého pohlavia” nemôže byť viac ako ústava suverénneho štátu.
Spolu s ďalšími kresťanskými aktivistami v EÚ, preto teraz pripravujeme reakcie na tento rozsudok. O ďalšom vývoji Vás budem informovať.
Branislav Škripek
