Títo noví ideológovia vyvolali u státisícov ľudí na Slovensku veľmi silnú protireakciu voči snahe vmasírovať do atmosféry našej krajiny svoje nazeranie na sexuálne sklony a cítenia, ktoré sa týkajú len minoritných skupín obyvateľstva. Tón a vyjadrenia biskupského listu reflektuje nerozumný spôsob, akým sa záhadná LGBTI lobby pokúša vniesť do slovenskej legislatívy svoje ideologické postoje. Žial zdá sa, že majú aj podporu vládnych kruhov. Príkladom uvádzam zámer vlády v júni narýchlo pred dovolenkovým obdobím zriadiť Výbor Rady vlády pre LGBTI ľudí.
Prvú otázku, ktorú si verejnosť položila, bola načo to je dobré, veď už máme výbory, ktoré sa takýmito otázkami minoritného cítenia môžu dostatočne zaoberať - sú to výbor pre menšiny, rodovú rovnosť a ľudské práva. Vari potrebuje vláda na činnosť ďalšieho výboru vynakladať ďalšie peniaze? Zámer bol ohlásený a čo vyvolal? Odpor a demonštráciu pred parlamentom. S argumentami voči zriadovaniu reagovalo vyše dvadsať občianskych združení, ktoré zastupovali vyše 100 000 občanov Slovenska. Vyše 1 200 občanov zaslalo hromadnú verejnú pripomienku proti zriadeniu Výboru pre práva LGBTI osôb. V priebehu pár týždňov poslali občania poslancom NR SR a členom vlády 200 000 emailov s výzvou, aby vláda odmietla jeho zriadenie.
Tu je link na jednu občiansku výzvu v tejto veci:
Výsledok bol taký, že výbor vláda aj tak zriadila! Sú tam zastúpení iba ľudia z jedného tábora a tí majú pomáhať vláde kreovať koncepty a stratégiu jej politiky. Ak už teda výbor vznikol prečo v ňom neboli širšie zastúpené aj iné názorové skupiny, organizácie? A keďže z toho majú vzísť záväzné dokumenty, prečo by to druhých nenaštvalo, (ako sa to tak ľudovo povie)? Prečo by sa iní na to mali len prizerať? Kto tu kuje pikle za chrbtom a bez súhlasu ostatných? A vlastne koho názory majú jednotlivé politiky odrážať, ak nie všetkých? Práve toto podráždilo atmosféru v spoločnosti a je to výsledok práce aktivistov tohto lobbistického pôsobenia. Preto je tu ten list.
Biskupi nemôžu hovoriť do spoločnosti?
Som veľmi rád, že sa biskupi vyjadrili jasne a jednoznačne k tomuto pohybu v krajine. Za posledných 24 rokov mi to z ich strany do istej miery chýbalo. Prečo by nemali hovoriť do spoločnosti predstavitelia najväčšej záujmovej skupiny v tejto krajine? Nikomu v ňom nezakazujú, aby žil ako sa mu páči a nikomu nič neprikazujú, ale majú z Božieho poverenia povinnosť povedať to, čo rozumejú ako Bohom dané videnie správneho a nesprávneho. To je slobodné vyjadrovanie názorov a to je aj demokratické právo v slobodnej spoločnosti.
Biskupi vidia čo sa v národe deje - že ľuďom mimoriadne záleží na tradičnom modeli rodiny, pretože ho považujú za SPRÁVNE STEREOTYPNÝ. Tento model tu funguje už mnoho tisíc rokov. Je založený na tom, ako ho človeku ukázal Stvoriteľ všetkého a my rešpektujeme, že sme si rodinu nevytvorili ako dáky dobrý nápad a sami si ho aj môžeme zmeniť. Toto je ich úloha, aby sa vyjadrovali k zámerom v spoločnosti, ktoré sú v rozpore s Božím zjavením v jednotlivých politíkách, lebo z nich sa tvorí celková politika v ktorej tu budú žiť aj tí občania, ktorí považujú biskupov za svojich cirkevných predstaviteľov. A tých sú státisíce, sú v rôznych cirkvách aj kresťanských združeniach.
Bez záujmu
Pochod za život, ako prejav vôle a myslenia značnej skupiny občanov na Slovensku si vládni predstavitelia ostentatívnym mlčaním nevšímali. Ani len primátor Košíc a zároveň poslanec NR SR Richard Raši sa k takému nevídanému pohybu v tohtoročnom hlavnom meste kultúry nevyjadril čo len slovom. Problém ktorý tu vznikol je len v tom, že tieto vplyvné skupinky chcú vnucovať väčšine ľudí zmenu pochopenia sexuality ako aj modelu rodiny a robia to pokútne a úskočne, ale s prehľadom. Kúsok po kúsku, tu a tam a predsa akoby sústredene. Tak sa to javí divákovi spoločensko-politického diania. Ani sa nenazdáme a hneď kdesi ktosi zasadá, vydá stanovisko, čosi sa objaví v zákone, v médiách sa píše o ich vlastnom modernom pokroku a o spiatočníctve tých, čo túto supermodernosť nechápu.
Biskupi sa ozvali a urobili to, za čo sú zodpovední zakladateľovi kresťanského hnutia, Ježišovi Kristovi. Ten ich poveril zdôrazňovaním biblického posolstva. Biblia jasne odmieta obcovanie muža s mužom, ženy so ženou, aj muža či ženy so zvieraťom. Biskupi nie sú zaviazaní ani náladám, ani kultúrnym či módnym trendom, ani politikom, ani novinárom, ani jednotlivcom. Zaiste, nemusia s ich listom do bodky súhlasiť všetci kresťania, ale je povinnosťou biskupov, aby ho napísali a vyjadrili sa k tomu, čo považujú za dôležité. Vyzvali k ostražitosti a úcte pred Bohom nositeľov moci, rodičov, voličov. Čo sa komu na tom zdá čudné?
Nezostáva mi, než sa nad rozčúlenými reakciami čudovať ďalej a dúfať - a je to aj mojím doporučením pre aktivistov nových genderových vízií - aby nekonali tak nerozumne ako doteraz, pretože tým spôsobujú len polarizáciu, nepokoj a rozbroj a voči sebe iba hromadia odpor a znechutenie. To je ich doterajší výsledok. Žiaľbohu, v našich slovenských mysliach sa málo vieme pozerať na túto krajinu tak, že v nej vytvoríme kreatívnu mozaiku spolužitia a vyjdeme si v ústrety. Pre každého by tu mal byť priestor podľa množstva a potreby, nie? Namiesto toho len budujeme tábory v ktorých sa opevňujeme. Je poľutovaniahodné, že od začiatku tu LGBTI skupinka takto vytvára nátlakovú ideologickú konfrontáciu. To k pokoju ani zmenám ani dohodám nevedie.
