Kauza Bonanno
Denník Nový čas ešte v roku 2011 informoval o akcii, na ktorej právnik Tibor Péchy na ulici pred barom Bonanno v Rajeckých Tepliciach vítal hostí zo združenia Justičný Oskar. Na ušiach mal modré slúchadlá a v rukách držal atrapu samopalu. Nevítal hocijakých hostí, ale zástupcov slovenskej súdnej elity!
Denník o tom informoval verejnosť a otitulkoval správu o tejto udalosti "Zvrátený žúr sudcov: Takto sa zabávali na masakri z Devínskej", informoval o menách všetkých zúčastnených. Správa, ktorú priniesol, obsahovala aj foto a video materiál z udalosti.
Nastal súdny spor a pred pár dňami sme sa dopočuli o výsledku. Podľa rozhodnutia sudkyne by sa mal denník sudcovi Najvyššieho súdu Danielovi Hudákovi ospravedlniť.
Sudca vo svojom ataku voči denníku dokonca tvrdil že fotografie sú fotomontážou, že sa udalosti nestali ako boli popísané, celú vec uvádzal do svetla akoby to bolo všetko ich súkromná záležitosť a nikoho do toho nič nie je a pod. Nestačil ani znalecký posudok vypracovaný odborníkmi z kriminalistického ústavu, ktorý potvrdil, že fotky z baru Bonanno sú pravé a je na nich aj dotyčný sudca, nestačili ani ďalšie dôkazy, o ktoré sa opiera vydavateľstvo denníka.
"Sudcovia opäť preukázali solidaritu sudcom na nesprávnom mieste a odsúdili denník Nový Čas za zverejnenie faktov o nevhodnom správaní sudcov, prokurátorov a iných ľudí z prostredia justície. Tým preniesli vinu z osôb, ktoré morálne zlyhali, na médium, ktoré to vo verejnom záujme zverejnilo", konštatuje vo svojom vyhlásení Slovenská pobočka Medzinárodného tlačového inštitútu. Ja sa pod toto vyhlásenie podpisujem a žiada sa mi dodať pár myšlienok.
Odmietaním Boha ako tvorcu absolútnych hodnôt strácame rešpekt k pravde a spravodlivosti
Pevnou súčasťou demokracie, o ktorú sme bojovali na námestiach v roku 1989, je funkčný právny štát. Teda štát, v ktorom sú zákony v úcte, prirodzene sa dodržiavajú a ich zjavné porušovanie sa vymáha a trestá. Nie sú to však len zákony, ale najmä samotný pojem spravodlivosť ako systém morálnych pravidiel a poriadku, ktorý v spoločnosti odvodzujeme absolútnych hodnôt, dané nám biblickým zjavením. Filozofia spravodlivosti, ktorej základom je Božie slovo.
Postupné odmietanie Boha ako najvyššej autority nás doviedlo až do stavu neúcty k pravde. Tí, čo sa v našej spoločnosti tvária na mocných ju nerešpektujú. Preto ju prestáva rešpektovať národ. Bez úcty k pravde a spravodlivosti mnohí ľudia stratili zdravé zábrany a stratili úctu i voči štátu a k dodržiavaniu zákonov. Tento proces bol intenzívne odštartovaný za socializmu. Bol to systému devalvácie hodnôt a úpadku právnej kultúry, v ktorom sme žili pred rokom 1989. Jeho ideológia odtrhla poňatie spravodlivosti od pojmu Boha, od výkladu čo je dobro a čo je zlo, ale predovšetkým od Toho, kto to stanovuje. Potom nám ostáva iba autorita ľudí, ktorá je zjavne slabá a úslužná egoistickým cieľom, čo preukázalo znásilňovanie pravdy minulým režimom. Dodnes sme sa s týmto neblahým dedičstvom nedokázali vyrovnať.
Som veľmi znepokojený absenciou spravodlivosti v našej spoločnosti a systémom jej nastoľovania. Pretože, keď sa na neprávosť poukáže, tí, ktorí ju konajú, domáhajú sa očistenia a žiadajú satisfakciu za svoje zjavné morálne prehrešky. Všetkým nám do očí tvrdia, že to, čo sa stalo, sa vlastne nestalo, že pravda je lož. Z pravdy sme urobili pobehlicu, ktorú si kdekto kúpi a podupe, a z najsvojvoľnejšej lži devu cudnú. Týmto násilným panovaním nad skutočnosťou si takýto mužovia s pocitom moci chcú kúpiť realitu. Považujem to za vážny jav, ktorý si vyžaduje jasné pomenovanie. Dospeli sme až k vykrádaniu zmyslu a obsahu pravdy.
Slovenská justícia je v žalostnom stave
Škandalózny rozsudok týkajúceho sa kauzy Bonanno je toho jasným dôkazom. Namiesto toho, aby sa však dotyční predstavitelia za svoje nevhodné správanie ospravedlnili a niesli zodpovednosť, rozhodli sa zažalovať denník. Žiadajú nielen morálnu satisfakciu a ospravedlnenie, ale dokonca požadujú i finančné odškodné - súhrnne v ôsmich podaných žalobách ide o neuveriteľných 1,8 milióna eur.
Najnovší rozsudok Okresného súdu konštatuje, že denník k informácii pridal nevhodné hodnotiace úsudky. Súd vlastne konštatuje, že ak existuje verejná nahrávka zobrazujúca nevhodné konanie, nesmie sa napísať či vysloviť úsudok. Nemôže sa pravda za správnu vydávať a opačne. To preto doteraz nemôžeme povedať ako je to či ono, ale len hovoriť o “hlase podobnému Ficovi”.
To je ale vykrádanie zmyslu a obsahu pravdy, ktoré pácha neuveriteľné morálne škody v našej spoločnosti. Veľmi sa obávam inflácie slov, ktoré strácajú pojem a obsah a stávajú sa len nástrojom v rukách jednotlivcov, ktorí si vykladajú pravdu, spravodlivosť a morálku výlučne podľa seba a podľa svojich potrieb.
Pravda ani morálka nemôžu byť iba prázdnymi pojmami
Je to len jeden príklad z mnohých iných v našej krajine. Tento je o to vážnejší, že sa týka priamo predstaviteľov súdnej moci, ktorí svojim správaním majú ísť príkladom a pre ktorých spravodlivosť, pravda či morálka nemôžu byť iba prázdnymi pojmami.
Právne posvätiť lož, vinu vyhlasovať za nevinu, obete za zločincov a naopak nás môže doviesť len k morálnemu rozvratu. Preto je opätovné nájdenie zmyslu pre spravodlivosť skutočnou výzvou pre nás všetkých.
Odpoveď však nenájdeme iba v lepších zákonoch. Akokoľvek ich v Národnej rade naformulujeme, budú ich bezcharakterní ľudia prekrúcať a súdmi vyhlasovať svoje čierne hriechy za skvostnú belobu. Naša krajina potrebuje stíšiť pýchu jej obyvateľov, počúvať vnútorný hlas svedomia ako božieho kompasu, ktorý nám jasne ukáže, čo je dobro a čo je zlo. Aby sme porozumeli čo je pravda a čo lož, potrebujeme na Slovensku rešpekt voči Bohu a nevyvyšovať svoju ľudskú malosť nad Neho.
Branislav Škripek
