Som z Považskej Bystrice. Mesta kúsok od Žiliny, od Trenčína. Som hrdý na to, z kade som, vždy sa teším domov nielen za rodinou, ale aj za mojim mestom a jeho krásnym okolím. Cestu z vlakovej stance väčšinou absolvujem do bytu svojich rodičov pešo, pripomíma mi to prechádzku, ktorú som si robil každé ráno cestou do školy. Prechádzka to bola príjemná, stretol som počas nej veľa ľudí, ktorých mená nepoznám, spájalo nás to, že sme vždy v tú istú minútu vyšli z domu za svojím cieľom.
Tak som spozoroval aj jeden párik, ktorý sa rád prechádzal v tú istú dobu ako ja popri rieke Domanižanka. Tento párik za tých pár rokov urobil z tejto rieky ktorá sa hrdí označením pstruhový revír niečo, čo bežný považskobystričan ocení. Prekryli pneumatiky a koše vrhnuté v riečke svojou prítomnosťou, dokonca sa rozrástli tak že radosť na nich pozerať. Však posúďte sami:
Ďalšia:
A nakoniec:
Hmm, možno som len rojko a pravdu majú tí, ktorí tvrdia, že zvieratá do mesta nepatria. Ak, tak iba na vodítku...
