Hoci do storočnice od nástupu Adolfa Hitlera k moci zostáva ešte osem rokov, nemecká konzervatívna pravica sa púšťa do militarizácie krajiny, ktorá od úvodu 30. rokov minulého storočia nemá obdoby. Kancelár Friedrich Merz chce už v auguste predstaviť návrh zákona, na základe ktorého budú mladí muži povinní informovať o svojom zdravotnom stave. Podľa zákona sa bude štát na to isté pýtať dokonca aj žien! Tie však – na rozdiel od mužov – nebudú povinné tieto informácie poskytnúť.
Merzovi chýbajú vojaci
Následne budú musieť všetci muži podstúpiť lekársku prehliadku bez ohľadu na to, či o vojenskú službu budú mať záujem alebo nie. „Plánovaná legislatíva údajne pripraví právny rámec na možné zavedenie povinnej vojenskej služby v prípade núdze,“ píše sa v správe TASR.
Spomínate si, ako sme sa zastávali ukrajinských mužov, ktorí nechcú ísť na front, preto emigrovali? A ako napr. (predošlá) poľská vláda ponúkla ukrajinskej, že ich bude chytať a deportuje ich na Ukrajinu? Nemeckým mladým mužom zatiaľ bezprostredné nasadenie do vojenského konfliktu nehrozí a aj tak systematicky bojkotujú náborové kampane Bundeswehru. Nielen TASR, ale aj prestížny týždenník Politico, či odborný magazín Europe Dimplomatic v posledných týždňoch upozorňujú, že nemecká vláda nedokáže k nakúpeným zbraniam získať dosť vojakov. „Nemeckej armáde dnes chýba vyše 50-tisíc vojakov, aby dosiahla stav 230-tisíc až 240-tisíc podľa vládnych plánov,“ napísala napr. Elisabeth Brawová z Atlantickej rady, amerického vojnového think-tanku. TASR k tomu pridáva, že Merzová vláda chce mať celkovo až 460-tisíc vojakov, z nich 200-tisíc v aktívnych zálohách.
Europe Diplomatic cituje priamo nemeckého kancelára: „Nemecká vláda poskytne Bundeswehru všetky finančné zdroje, ktoré potrebuje, aby z neho bola najväčšia konvenčná armáda v Európe. Toto je správne pre najľudnatejší a ekonomicky najsilnejší štát v Európe.“ Magazín spresňuje, že vládne plány predstavujú 600 miliárd eur pre armádu v najbližších 10 rokoch, „suverénne najvyššie militaristické výdavky v histórii Nemecka“.
Nemecký priemysel si príde na svoje
Europe Diplomatic otvorene označujú Friedricha Merza za politika „s dlhoročnými väzbami na nemecký priemysel.“ A aby bolo jasné, kto z tohto šialeného zbrojenia bude mať prospech, uvádza niekoľko rozbehnutých nákupov. „Dvanásť systémov vzdušnej obrany IRIS-T SLM vyrábaných nemeckou firmou Diehl Defence za 950 miliónov eur obsahuje aj 216 rakiet.“ Alebo „štyri masívne fregaty F126 (s opciou na ďalšie dve) dokopy za 5 miliárd a 270 miliónov eur od dánskej firmy Damen Shipyards Group s nemeckými partnermi Blohm+Voss a ThyssenKrupp Marine Systems.“ A bez uvedenia súm spomína aj 35 nových bombardérov F-35 s možnými atómovými bombami, 100 modernizovaných tankov Leopard 2A8 s navádzaním umelou inteligenciou, nový systém protivzdušnej obrany Arrow 3 (12 systémov IRIS-T SLM je zjavne málo) atď.
Takže si to zhrňme. Nemecko bude mať „najväčšiu konvenčnú armádu v Európe“ vďaka „suverénne najvyšších militaristickým výdavkom v histórii Nemecka“ a prevereniu zdravotného stavu nemeckých mužov a žien (nepovinné) zo strany armády. Pol milióna nemeckých mužov a žien v zbrani! Dobrovoľne či povinne, podľa toho, ako to bude fungovať. „Ordnung muss zein!“
Ako pred sto rokmi
Hoci sa Hitler stal nemeckým kancelárom až v januári 1933, poza chrbát Weimarskej republiky sa Wehrmacht pustil do systematického posilňovania už v druhej polovici 20. rokov. Využíval na to tajnú spoluprácu so Sovietskym Ruskom a povzbudzovanie nemeckých kresťanských konzervatívnych a nacionalistických politikov. Dialo sa to s podporou a úplne „netichým“ súhlasom Thyssenov, Kruppov a celého „nemeckého (nielen ťažkého) priemyslu“, ktorého predstavitelia čoraz otvorenejšie podporovali NSDAP a osobne Adolfa Hitlera. A bola to nemecká konzervatívna pravica, ktorá ho napokon podporila do kresla kancelára.
Prešlo len sto rokov a Nemecko má na čele vlády konzervatívneho politika „s dlhoročnými väzbami na nemecký priemysel,“ ktorý v parlamente oznámil, že jeho cieľom je, aby nemecká armáda bola najväčšia v Európe a pre tento cieľ jej dá všetky peniaze, ktoré k tomu bude potrebovať.
Historia magistra vitae. Toto sa nemôže - pre bežných ľudí, pre pracujúcich a ich rodiny – skončiť dobre.
Autor je poslanec Európskeho parlamentu za HLAS-sociálnu demokraciu
