Na včerajšej rozprave v NR SR bolo zaujímavé, ako predseda zdravotníckeho výboru V. Novotný (SDKÚ-DS) opozíciu obvinil, že mieša „transformáciu" s privatizáciou. Sú to totiž pravicoví analytici, či odborníci SAV, ktorí tvrdia, že dnešný zákon umožňuje sprivatizovať nemocnice nielen rýchlo, ale ešte aj úplne netransparentne. Navyše, žiadny z doterajších ministrov zdravotníctva nepredložil serióznu nezávislú analýzu, ktorá by dokazovala, že nemocnice v podobe akcioviek sú lepšie, ako príspevkové organizácie. A nedokazuje to ani prax.
Na Slovensku sú aj nemocnice ako obchodné spoločnosti a vo všeobecnosti sú na tom ekonomicky lepšie, ako veľké štátne nemocnice. Príčinou však nie je ich transparentnejšie hospodárenie, či poctivejšie nákupy tovarov a služieb, ale najmä iný rozsah zdravotnej starostlivosti, ktorú poskytujú. Každý lekársky úkon má totiž inú cenu, ktorú platia zdravotné poisťovne nemocniciam (alebo ambulanciám) a ceny niektorých - najmä tých, ktoré sú náročnejšie na vedomosti, prácu, energie, materiál - sú nižšie, než sú náklady na ne. Akciovky preto tieto stratové úkony (napr. náročnejšie operácie) jednoducho nerobia - nikto a nič ich k tomu nenúti. Ak príde pacient, ktorý potrebuje takýto zdrav. výkon, pošlú ho do štátnej nemocnice. Popradskú nemocnicu a. s. vychvaľujú všetci pravicoví ministri (ako skvelo hospodári), ale spýtajte sa Popradčanov, koľkých už takto poslali do Prešova (kde je štátna fakultná nemocnica)?
Preto porovnávanie hospodárskych výsledkov bez porovnania toho, čo jednotlivé nemocnice robia a za akú jednotkovú cenu (lebo poisťovne malým nemocniciam priznávajú menšie ceny za tie isté úkony než veľkým) je úplne nekorektné, zavádzajúce a lživé. Ak tu budú samé akciovky, rýchlo sa môže stať, že niektoré cenovo náročnejšie úkony nikto na Slovensku robiť nebude. Aspoň nie v rámci zdravotného poistenia. Väčšina dnešných dlhov veľkých štátnych nemocníc ide na vrub práve stratových úkonov. Ak ich (súkromné) akciovky budú robiť len za „hotové", pre veľkú časť Slovákov sa stanú nedostupnými. Ľudia sa budú musieť s prosíkom obracať na rôzne nadácie. Prax vo svete ukazuje, že takýto scenár nie je vôbec nereálny.
Tobôž nie vtedy, ak sa zo štátnych akcioviek stanú súkromné. A to sa môže stať nielen rýchlo, ale aj netransparentne. Zariadila to vláda Ivety Radičovej, ktorá prijala pravidlá pre vstup súkromných investorov do týchto nemocníc ešte na jeseň. Premiérka na konci septembra vyhlásila, že „táto zmena s privatizáciou nemá absolútne nič spoločné. Chcem ubezpečiť pacientov a lekárov, že obavy a námietky, ktoré vyslovujú, nie sú pravdivé, naopak". Lenže nulovú hodnotu dnes má už aj podpis I. Radičovej, nieto ešte jej slová. (Jeden článok by mi nestačil na výpočet jej klamstiev a lží odkedy je v politike.)
Navyše pravicoví analytici verejne dokázali, že premiérkine slová „nie sú pravdivé, naopak". Petra Goliaša z INEKO prekvapilo, že sa vláda rozhodla pre takýto spôsob vstupu súkromných investorov do nemocníc: „Je otázne, prečo sa to nebude robiť prostredníctvom transparentnej súťaže, ale takouto okľukou." Ak sa totiž navýšením základného imania stane súkromník väčšinovým vlastníkom nemocnice, nič mu nebráni, aby si zase odhlasoval jeho zníženie, a tak dostal svoje peniaze späť. „Je to špekulácia, ale to by mala vysvetliť vláda, ako to myslí s tým navyšovaním základného imania," dodal. A nezávislý analytik SAV Pavol Kárász doplnil: „Minister to síce popiera, ale transformácia vytvára isté predpoklady na privatizáciu nemocníc, ktorá môže byť spojená s netransparentnosťou."
Je evidentné, že vzhľadom na naše finančné možnosti a skúsenosti z vyspelého sveta je potrebná kombinácia súkromných i verejných zdravotníckych zariadení, vrátane nemocníc. Preto je Stanislav Janiš (SDKÚ-DS) falošný, keď vyčíta šéfovi LOZ M. Kollárovi, že „má tiež obchodnú spoločnosť a to mu ako súkromníkovi neprekáža. Ale keď sa majú štátne nemocnice zmeniť na akciovú spoločnosť, tak ide tvrdo štrajkovať. Prečo?" Nuž, práve preto, aby sa zachovala pluralita poskytovania zdravotnej starostlivosti. Aby ju dostal každý, kto si platí poistenie, nielen boháči.
Napokon odpoveď na otázku, prečo sa vlastne poslanci za SaS včera (14. 12.) nezúčastnili na hlasovaní o „lekárskom" zákone, čím umožnili schválenie návrhu Richarda Rašiho (Smer-SD) na zrušenie transformácie (privatizácie) nemocníc. Nešlo o malichernú pomstu kresťanským demokratom. Už len preto nie, že SaS toto vysvetlenie sama navodzuje. V skutočnosti je dôvodom fakt, že „saskári" sami plne s transformáciou súhlasia, veď za ňu pred pol rokom hlasovali ako jeden muž (a jedna žena). Liberálom by dokonca vôbec neprekážalo, keby sa hneď všetky štátne nemocnice aj sprivatizovali - aj tak veria, že súkromný majiteľ je aj v zdravotníctve lepší než štát.
Avšak práve preto, že SaS transformáciu (a privatizáciu) nemocníc podporuje, nechceli jej lídri, aby sa o tom veľa hovorilo v predvolebnom období. SaS má totiž pripravenú „chuťovku" v podobe tzv. eurovalu. To je téma, ktorá ľudí dráždi, a v ktorej postoj SaS zdieľajú aj tí, ktorí inak túto stranu nemôžu ani cítiť. Liberáli veria, že práve táto téma im môže priniesť úspech aj medzi radovými občanmi (keďže prívržencov marihuany a registrovaných partnerstiev už stratili). Lenže ak by sa včera transformácia nezrušila a lekári by opäť „štrajkovali", hlavnou témou pred voľbami by nebol euroval, ale privatizácia nemocníc. A pri nej by už o sympatie bežných ľudí mohla SaS prísť.
SaS verí, že sa jej opäť podarí oklamať aspoň tých 12% voličov. A ak to pravici vyjde, štátne nemocnice budú sprivatizované skôr než poviete Sulík či Pentliarik.
