Zbabelý „ministerko“ Mihál

Aj včera som v reakcii na našu tlačovku počul a videl, že situácia je vraj dokonca lepšia ako vlani - v 2. Q 2010 14,4%, o rok neskôr 13,1%. Nuž. Toto sú údaje Štatistického úradu SR zisťované úplne inou metodikou, než štatistiky Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR (ÚPSVaR). Tá metodika (o tom voľačo viem, učil som sa na VŠ) sa nazýva „výberové zisťovanie" a už jej názov naznačuje, že jej základom je zisťovanie na istej výberovej vzorke. Reprezentatívnej, ale predsa len na istej vybranej skupine obyvateľstva. Navyše, podľa tejto metodiky je zamestnaný, či skôr pracujúci, aj človek, ktorý má zaplatenú (legálnu) prácu v rozsahu pár hodín mesačne. Používajú sa aj podnikové údaje. To, čo sa takto zistí na vzorke sa potom preráta podľa nejakého modelu na celú populáciu. Je to uznávaná a európsky harmonizovaná metóda, ale ako každá, má svoje muchy a limity, ale hlavne - ide o výberové zisťovanie.

Naproti tomu ÚPSVaR SR používa evidenciu, to je dosť iná metóda. Zverejňuje presné počty ľudí, ktorí sú evidovaní na úradoch práce. Koľko sa ich zaevidovalo, koľko „odevidovalo", koľko bolo vyradených z evidencie, lebo s úradom nespolupracovali, koľkí si našli nové zamestnanie, koľkí sa odhlásili dobrovoľne (napr., aby mohli v pokoji pracovať načierno kdesi za hranicami Slovenska - tento dôvod už, samozrejme, úrady neevidujú). Toto sú dôležité údaje aj pre štátny rozpočet, lebo podľa týchto údajov - nie údajov Eurostatu - sa odhadujú nároky na štátny rozpočet, resp. rozpočet Sociálnej poisťovne. Pre verejné financie sú dôležití tí, ktorí sú riadne evidovaní.

A tieto údaje hovoria jasnou, hoci pre ministra Mihála nepríjemnou rečou. Nezamestnanosť v tomto roku klesala iba tri mesiace (marec, apríl, máj), ale aj vtedy bola vyššia ako v tých istých mesiacoch pred rokom.

Konkrétne (údaje v %):

Pritom v hlavnom krízovom roku 2009 bola miera nezamestnanosti 11,44%!

Ďalším nepopierateľným faktom je, že nezamestnanosť rastie z mesiaca na mesiaca rýchlejšie a rýchlejšie a to tak v medzimesačnom, ako aj v medziročnom porovnaní. Zatiaľ čo v marci 2011 bola miera nezamestnanosti vyššia oproti marcu 2010 „len" o 0,25%, v máji sa medziročný rozdiel viac ako zdvojnásobil, v júli vyše strojnásobil a v septembri dosiahol takmer 4-násobok!

Tak rýchlo, ako medzi augustom a septembrom ešte tento rok nezamestnanosť ešte nerástla a rozdiel medzi rokom 2010 a 2011 dosiahol najvyššiu úroveň od januára t. r. (0,93%).Ak už chce pán Mihál porovnávať svoje pôsobenie a výsledky Viery Tomanovej, musí priznať, že takú vysokú mieru nezamestnanosti ako dnes nemalo Slovensko za celé predchádzajúce volebné obdobie, dokonca ani v čase najhoršej hospodárskej krízy nie! S výnimkou januára 2005 je teraz nezamestnanosť najvyššia za posledných 7 rokov a „magických" 13% prekročila tento rok už 5-krát, čo sa naposledy stalo v roku 2004!

Presne to vidieť na tomto grafe, ktorý pripravil a zverejnil Mihálov úrad:

Samozrejme, rešpektujem, že pre niekoho nie sú percentá smerodajné, veď - preboha - tu nejde o štatistiku, ale o ľudí. Nuž, ani údaje o absolútnych počtoch ľudí bez práce nedávajú za pravdu Mihálovým chiméram o lepších výsledkoch Radičovej vlády oproti Ficovej.

Vlani iba vo februári a v marci bolo bez práce o tisícku viac ľudí ako v tomto roku, inak výrazne lepšie výsledky. A v hlavnom krízovom roku 2009 bolo priemerne nezamestnaných 344-tis. ľudí.

Toto všetko nepíšem preto, aby som s „ministerkom" Mihálom viedol nejaké preteky. Ale preto, lebo ak si niekto nedokáže priznať, že je chorý, nezačne sa liečiť. Ak J. Mihál bude stále verejnosť i seba presviedčať, že situácia nie je zlá, ba je dokonca lepšia než pred rokom, je pochopiteľné, že nebude robiť naozaj efektívne a rýchle opatrenia na jej riešenie. Nejaké robiť bude a bude sa nimi aj chváliť, ale želaný efekt nimi nedosiahne.

A presne to Jozef Mihál (ne)robí.