Milý môj čitateľ, priateľ,
už dlhšie nevyšiel žiadny blog, hoci v konceptoch ich tu mám rozpísaných desiatky. Nedostatok času a zdravia mi nepomohol v tom, aby som niektorý z nich aj dopísala a vydala.
A tiež sa priznám, že v posledných dňoch pred príchodom môjho milovaného syna domov, som si túto "obyčajnú" ľudskú radosť, už ani nechcela špiniť politikou.
Aj keď teda, keď sme sa už spoločne vrátili z vianočného nákupu a z punču, na ktorom sme debatovali aj o tom, či sa on raz vráti do tejto krajiny a či sa z nej ja vysťahujem..s hodnotením, že "preboha živého, toto je ale predsa stále náš domov, naša krajina, aj keď pre súdruha a spol.sme "rakovinou,"zistili sme, že súdruh sa fotí v Moskve s vrahom. A tliacha o tom, ako budeme mať zase "pekné vzťahy s našimi osloboditeľmi."
"Takže asi sa sem nevrátim.Takže asi sa vysťahujem.."
K nádeji už pristupujeme iba "po havlovsky."
Ale vráťme sa, dnes na Štedrý deň, k čistote miesto špinavostí.
Milí moji čitatelia, je vás tu od mája som ňou už viac ako tisíc(!?). S niektorými z vás má už spája akýsi priateľský cit. Veď ako hovorí Janko, "všetci sme na jednej lodi."
A preto mi dovoľte, zo srdca vám zaželať, aby ste nemali pri štedrovečernom stole len obľúbené jedlá.
Ale aby ste tam(hlavne) mali tých, vašich milovaných, ktorí ich budú jesť s vami. Lebo tak lepšie chutí.
A preto mi dovoľte, zo srdca vám zaželať, aby ste pod vianočným stromčekom, nenašli len zabalené dary.
Ale dostali aj ten najväčší. Lásku, úprimnú a čistú a radosť, radosť z blízkosti.
Prajem vám, aby ste si popri materiálnych veciach, mohli rozbaliť práve tieto darčeky.
Aby sa svet stal aspoň na tú malú vzácnu chvíľu, keď sa všetko stíši, stal znovu čistým. Tak, ako keď nasneží.
Aby ten svet(chvílu) nebolel, ale hladil.
Prajem vám lásku, nádej(aj keby malo ísť len o tú havlovskú) a radosť_i. Stretnutia s milovanými. Čas s dobrou knihou a čajom, čas v pokoji, čas v tichosti. Čas naplnený zvukom hlasného smiechu a veselých historiek(my sme už od piatku večera nazbierali so synom tri).
Strom, ktorý mi kúpil a daroval Škoricový(teda vraj by radšej chcel byť Pralinkový a áno, asi treba veriť na zázraky) už svieti. Vedľa mňa, dospáva môj milovaný syn náš nočný rozprávkový maratón.
Za chvíľu pôjdeme ešte kúpiť čerstvý chlebík a rožky. Nemáme sto druhov koláčov, ani darčekov.
No aj tak sa máme. Máme sa, lebo sa máme.
Keby som nebola Anna, ale kúzelník, priala by som si, aby naozaj úplne každý, dnes mohol mať ten pocit.
Viem..
Prepáčte, trošku sa mi zarosili oči. To, keď som zablúdila pohľadom od Stromu, na parapetu. Pod hviezdou s jelenčekmi, fotka, Rumba, hodinky a náušnica. Vieme..
Ach, moji drahí. Požehnané Vianoce aj tam, v nebi. Tá láska nás dnes ešte väčšmi spojí.
Milí moji čitatelia, priatelia, zo srdca vám prajem, nech je to práve ona, nech svieti. Aby sme sa jeden druhému nestratili. Veď ako hovorí Janko, "všetci sme na jednej lodi."
Láskavé Vianoce praje Anna.
