A tá fikcia, by sa vlastne mohla volať aj "ficia." Lebo veľmi podobne sa volala krajina, o ktorej si dnes povieme.
Skôr nechcene, ako chcene, mi istá sociálna sieť odporučila, aby som si pozrela novoročný prejav najvyššieho súdruha.
V normálnych a demokratických krajinách býva dobrým zvykom, že sa predseda vlády v takomto prejave venuje krajine, jej všetkým obyvateľom, možno bilancuje rok uplynulý a predstaví svoju víziu, kam bude štát pod jeho vedením v Novom roku smerovať.
Niekto by mohol namietať, že veď dlhých, (predlhých) štrnásť minút monológu súdruha toto všetko obnášalo.
Ale ja, slniečkár a kuvikár, pokoj si nedám..
A pre mňa je teda viac ako zjavné, že súdruh predceda Slovensko stále vníma(alebo čoraz viac?) ako nejakú svoju "sročku." Proste v jeho mentálnom svete, "Smer je Slovensko a Slovensko je Smer."
Patetické, žlčou pretkané frázy o tom, ako "nepriatelia vlády, teda Slovenska" vrátane novinárov(skutočných), opozície, a inej "rakoviny národa" sa usilujú o to, aby súdruha vykreslili ako slabého premiéra a štátnika a on pritom dokáže urobiť stovky klikov( v naozaj otrasnom tielku)ako bonus "príjemného a štátnického prejavu."
Z ktorého sme sa nedozvedeli nič a všetko. Taký bude aj obraz Slovenska v roku 2025.
Keďže sa znovu vraciame do časov (ne)minulých, budeme si už len rovní a ešte rovnejší.
Napríklad v kultúre bude duo NeoŠTB a Neonazzi, ďalej vyhadzovať ľudí, ktorí ju roky budovali, lebo tu konsolidujeme a to hlavne tú kultúru, skutočné talenty a odborníkov, umenie a slušnost. Namiesto toho bude duo plniť sny svoje a všetkých svojich oddaných fanúšikov.
(Kto tiež v detstve sníval, že upraví nejaký ten štátny symbol v rozpore so zákonmi i dobrými spôsobmi, nech sa hlási u súdruha Žinčicu).
Konsolidovať budeme aj v ekonomike, ako povedal súdruh, bude to ale veľmi sociálne a spravodlivé.
Takže "my nikto zaplatíme všetko pre všetkých tam hore". Renty, nezákonné paušálne náhrady, formule, štadióny, futbaly, výstavy omaľovánok, či iných netrebkov.
A možno spolu s naším velkým bratom, Ruskom, zaútočíme aj na Ukrajinu, ktorá "nám berie náš plyn a naše peniaze."
Proste, suverénne suterénni budeme aj naďalej.
Lebo ako hovorí dobrý "vtip," štyri svetové strany súdruha sú "Východ, východ, East a tam, kde nič nie je.."
Aby som len nekuvikala, dostali sme aj uistenie, že "nik nás netlačí preč z Únie." S tými "vtipmi" sa proste na prelome starého a nového roka, roztrhlo vrece..
"Bastardi"z novinárskej obce tiež dostali jasný odkaz, že budú "bastardi po sté i po tisíce." a
A že súdruha, ktorého si musíme strážiť po atentáte ako oko v hlave a o ktorom ale národ od jeho výletu za Báťuškom Cárom, netuší kde je, môžu naháňať po celom svete. On im unikne!(Možno uteká rýchlejšie ako mu uniká realita, ak je to vôbec možné..)
K tomu trochu bájok, za ktoré by sa ani Ezop hanbiť nemusel. Hlavne svojstojne..
Nuž, po zhliadnutí predlhého monológu najvyššieho súdruha, mi napadlo len jedno:
Nešťastný Rudý Nok!
PS: Možno si teraz, milý čitateľ, kladieš otázku, prečo som v perexe tvrdila, že blog bude len rozprávkovou fikciou a ejhle.. chybička se vloudila.. uznaj, toto predsa nemôže byť skutočne realitou!
PS2: Drahý súdruh, pri konci písania som zachytila informáciu, že sa porátate so všetkými Ukrajincami, ktorí žijú na našom území. Nedá mi to .. tam, kde pracujem robia upratovačky úžasné ukrajinské ženy. Každá z nich má svoj príbeh, ani jeden nie je rozprávkový. Áno, "len utierajú stoly, dlážky a drhnú záchody."
Môj osobný názor je, že (aj) tým, robia pre ľudí v tejto krajine oveľa viac, ako nejaké nešťastné rudé noky!
