Od doby, kedy sme v spoločnosti riešili premlčacie lehoty pri trestnom čine znásilnenia, ubehla už istá doba. Možno je teda na mieste otázka: "prečo teraz?" Lebo i ja potrebujem čas..
Keď istý "pán" Glück vyhlásil v parlamente, že „Premlčacia doba začne plynúť momentom znásilnenia tej ženy. Tak asi o tom vie, všimne si to, keď ju niekto znásilní, a môže ten trestný čin nahlásiť," len ťažko som hľadala slová.
Vážený pán Glück , verte mi, že som si "všimla." Verte mi, že si to "všimne" každá žena. Aj muž, aj dieťa.
Po vás prišiel "pán Huliak," ktorý v diskusii s "erudovanou" právničkou, kandidátkou do EP za stranu Smer, poznamenal," Že by sa nečudoval, ak by ktokoľvek označil ženu, ktorá sa stala obeťou trestného činu znásilnenia, už po desiatich rokov "kur.a."
Ešte horšie natom bolo, že táto "pani" sa na tom spolu s ním smiala.
Bolo to pár dní predtým, ako ste "pán" Glück vystupoval na smeráckych estrádach k MDŽ. A to asi hovorí všetko o tom, kto ste vy. I pán Huliak a samozrejme aj iní..
Nič to nehovorí o obetiach znásilnenia.
Chcete vedieť prečo mlčia? Skromne by som "tipovala," že mlčia práve kvôli hovädám, ktoré ich nazývajú "kur.ami" a odkazujú im, že im nik nebude veriť, ak si dovolia mlčať dlhšie, ako ľudia ako vy, uznajú za vhodné. A štátna moc spolu s vami.
"Všimla som si." Ubehlo 28 rokov a ani pre vás "pán" Huliak, ani pre nikoho iného nie som žiadna "k." Ani žiadna iná žena.
Tento blog sa mi nepíše ľahko, a popravde, keď ste ma dokázali týmito vašimi výrokmi retraumatizovať tak, ako mnohé iné obete znásilnenia, v tých chvíľach by som sa najradšej rozbehla a "jednu vám tresla," miesto písania.
Dostala som sa z toho, za to vy a vám podobní, sa nikdy nedostanú z vášho pokriveného sveta, v ktorom si dovolíte (okrem iného) urážať ženy, ktoré si prešli skúsenosťou, ktorá ich doživotne poznačila.
"Je to za nami, túto tému sme už zabudli" pri "plochej zemi," či útočení na LGBTIQ+, slobodu slova a všetkých "ktorí nie sú praví Slovania," takže by som mohla mlčať, no tento blog nepíšem kvôli vám.
Ak len jeden človek, ktorý bol obeťou tohto trestného činu, si ho prečíta a nadobudne pocit, že nie je sám, nepísala som ho nadarmo. Rovnako tak, ak len jeden človek, ktorý to neprežil, sa na to možno pozrie inak.
Prečo ženy mlčia?
Lebo tá hanba, ktorú cítite, je ešte väčšia, ako váš strach. A ešte väčšia je vina. Práve k tej prispieva i spoločnosť(a u nás po novom i politici formátu Glück a Huliak atď.) rečami typu "a mala si vypité? a "a ako si bola oblečená?" "a si si istá, že si to nechcela?" etc.
Keď vám ktosi vykradne auto, byt, iste sa vás to dotkne, no nikdy nie tak, ako keď vám niekto siahne s telom i na dušu a na myseľ.
Čas pomáha, no nie je to všeliek. Ak máte šťastie, vyrovnáte sa s tým. No nikdy to nezmizne. Nezabudnete.
Nebudete sa umárať každý deň, ale už navždy sa budete báť, keď vám to niečo, niekto, pripomenie. A na ten moment zakaždým zamrznete, vrátite sa späť. Budete zažívať úzkosť, strach a bolesť.
A vo väčšine prípadov budete mlčať. Lebo tá hanba a tá vina.
Napríklad ja som bola schopná, za celý ten dlhý čas, povedať to z mužov len jednému, ktorého som milovala. Až vtedy, keď sme ten vzťah už nemali. A pritom som vždy vedela, že on by ma nesúdil, že by ma chápal a hovoril len podporné slová. Aj napriek tomu, že som vedela, že nájdem pochopenie a podporu, som mlčala. Lebo tá hanba a vina bola väčšia..
Obete znásilnenia, tento odstavec patrí vám:
Viem, čo ste prežívali, keď celá spoločnosť riešila veci, ktoré sa vás bytostne dotýkajú a dotýkali. Viem, ako vám bolo, keď ste sa po každom výroku nejakého "pána politika" znovu museli vrátiť tam, kde ste nechceli byť. Viem, že vaša hanba a vina sa každým tým slovom zväčšovala. Viem, ako to bolelo.
A chcem vám povedať, NIE JE TO VAŠA HANBA. ANI VAŠA VINA. Nikdy nebola. NIKDY NEBOLA.
A je úplne jedno, koľkokrát za život "do toho spadnete," do tých momentov, keď sa ťažko dýcha.. dôležité je len to, že žijete a snažíte sa.
V podstate to slovo obeť nemám rada. Pretože ho často používame ako definíciu. Podľa mňa by to slovo malo zostať ako definícia iba v zákone. To, čo sa vám stalo, VÁS NEDEFINUJE. Nehovorí to nič o vás, ale o tom, kto vám siahol spolu s telom i na dušu a na myseľ. A o tých, ktorí vás za to neskôr akýmkoľvek spôsobom hania.
A k vám "páni" Glück a Huliak:
Vyhlasujete svorne, že sa nemáte za čo ospravedlňovať. Mne sa nemusíte, nikdy som o to nestála. A verím, že ani ostatným. My to prežijeme aj bez toho. A stále budeme oveľa hodnotnejší, ako vy, ktorí ste po našej hodnote mesiace šliapali.
Ste pre mňa len hovädá. Chrapúni. Žiadni alfasamci. Ani muži. Nie je mi z vás už ani nevoľno. Atrapy človečenstva mi nestoja ani len za negatívne (po)city.
Ak by sa mal niekto hanbiť, ste to vy. NIE JA. NIE ONI. Ste hanbou nielen mužstva, ale i človečenstva.
Od publikovania tohto článku uplynuli len dve hodiny a ja predsa len dopisujem záver. Lebo som si "spomenula... ". Presne takto to funguje.
A hoci, som chcela zostať pri písaní racionálna,
spomenula som si i na to, ako som hodiny sedávala na balkóne a fajčila jednu od druhej, v tom období, kedy mi politici, ktorých živím, odkazovali, že "mám byť všímavá" a že som "kur.a."
Ako som nou lomcoval hnev, bezmocnosť a beznádej. Ako ma každé to slovo rezalo ako dlhý tupý nôž. A najhoršie bolo, že som to ani vtedy nikomu nepovedala. Lebo moja hanba a vina sa vďaka tomu ešte zväčšila.
A aj keď teraz som už "spamätaná," lebo nedovolím, aby ste mi tým, že na vás budem myslieť, zničili dni, ktoré mám, žiada sa mi ešte povedať, za seba, za malé dievča, za ženy, za deti, za mužov, za všetkých nás:
"Vážení páni" Glück a Huliak a ďalší, ťahajte do čerta!!!!
