Sú také dni, kedy sa Anna cielene vyhýba internetu a to teda najmä príspevkom našich pridrahých politikov a diskusiám pod článkami. Prečo? No aby ju šľak netrafil.. Dnes som si ale pozor nedala a tak vzniká tento blog.
"Výročie vraždy dvoch nevinných ľudí na Zámockej ulici v Bratislave je mementom kam môže nenávisť dospieť. Spoločnosť musí odmietnuť akékoľvek násilie voči nevinným ľuďom pre ich rasu, farbu pleti, vierovyznanie, sexuálnu orientáciu či politický názor.
„Štát a my všetci musíme ukázať silu a hodnotovú vyspelosť, aby sa podobné útoky už nikdy nezopakovali. Len spoločnosť postavená na rešpekte a dialógu sa môže rozvíjať v pokoji a vzájomnej súdržnosti. To je výzva pre každého z nás, ako budovať lepšiu, tolerantnejšiu a modernú spoločnosť," napísal pamprezident.
Možno by som sa jedným okom aj dojala, alebo jednou rukou aj zatlieskala, ale teda, keďže iná už nebudem, mala by som miesto toho, "pamprezident," pár skromných otázočiek.
"Vážený pán Pellegrini,"
prečo ste teda expresne rýchlo podpísal tú "superústavu," ktorá okrem iného, úplne vymazáva a popiera existenciu intersex Ľudí? Ktorá sťažuje život transexuálnym Ľuďom, ktorí to už bez tejto "superústavy" majú v tejto bohumilej krajine viac ako zložité? Ktorá, okrem iného, berie rovnocenné práva gayom a lesbám?
Mám to brať tak, že ste teda tú "superústavu" nečítali? Alebo ste len stratili schopnosť čítať s porozumením písaného textu?
A akými vašimi krokmi ste teda prispeli k tej tolerantnejšej a modernejšej spoločnosti postavenej na rešpekte?
A nie je vám zo seba nevoľno?
Lebo mne, popravde, je aj za vás.
Keďže tieto vaše bezobsažné, prázdne vyjadrenia sú v plnom rozpore s vašimi činmi.
Kde ste boli, keď ten váš šéf, už ako predseda vlády, ktorú plne podporujete, rozprával, že "homosexuáli, nie sú Slováci?" Kde ste boli, keď istá veľmi kultúrna madam, rozprávala, ako LGBTI+ Ľudia, môžu za vyhubenie čistej bielej rasy?
Kde ste boli, keď sem vláda toho vášho šéfa, na pokyn šéfa vášho Hlasu, priviezla na náklady všetkých daňových poplatníkov, neonacistu, ktorý s otcom útočníka natáčal videá a tento ohavný skutok obhajoval a podporoval?
Je to ten istý nácek, ktorého zastupuje duo poradca vášho šéfa a minister obrany. A tieto isté osoby, len aby sa nezabudlo, mu cez advokátsku kanceláriu platia aj bývanie.
A všetci vaši chlapci a dievčatá zo SmeroHlasu sú s týmto neonacistom, antisemitom a extrémizmom jedna ruka.
Takže, kde ste boli doteraz, "pampreziden"t?
Kde ste boli, keď iná strana vlády, ktorú plne podporujete, oblepila Slovensko bilbordmi o tom, ako sa im "konečne podarilo vymazať LGBTI Ľudí??"
Rozumiem, že v tom vašom príspevku nešlo o nič iné ako o nejaké PR, ale ak si myslíte, že ste o niečo lepší ako tí, ktorých konanie plne schvaľujete a podporujete, ste na veľkom omyle.
Lebo to, že premiér tejto bohumilej krajiny, spomienku na útok s dvomi zavraždenými mladými ľuďmi a treťou preživšou obeťou, ktorý bol navyše klasifikovaný ako teroristický čin, úplne odignoroval, je rovnako obludné ako to, ako ste zareagovali vy.
Vy si s tým Robom, pridrahý Peter, totiž nemáte čo vyčítať.
Takže ešte raz, "pamprezident," keďže ste štedro platený nielen z mojich daní, ale i z daní všetkých tých LGBTI+ Ľudí, GDE STE BOLI doteraz?
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Na záver pár slov, ovplyvnených diskusiou, ktorú som si tu dnes ráno prečítala. Pod článkom, ktorý bol za mňa suchým, faktickým zhrnutím toho, kde sme sa ako krajina, od útoku na Zámockej, za tie tri roky posunuli.
Popravde, som si pri niektorých diskutujúcich osobách kládla otázku, či som ešte na "smečku," alebo som sa nedorozumením ocitla na nejakom "tradičnom slovenskom bulvárnom plátku," či medzi čitateľmi "občianskych alternatívnych médií."
A dozvedela som sa teda, že "zase táto téma," "že aj iní ľudia boli zavraždení," "že tí "homoši" majú presne rovnaké práva ako my všetci ostatní(no to ma podrž!) a "mali by sme zabudnúť" a "už si Zámockú nepripomínať" etc.
Au.
Hodnú chvíľu som len sedela a potom premýšľala, či bude blog, keďže som chcela písať úplne iný a na dva dnes naozaj zdravotne kapacitu nemám.
A bolo mi ticho a bolo mi smutno.
Napadlo mi aj ako Škoricový vždy hovorí, "Netráp sa vecami, ktoré nemôžeš zmeniť" a snažila sa toto jeho "pravidlo prežitia" aplikovať na to, že veď hej, ani toto zmeniť nejde.
Lenže,
ešte je tu ten oveľa silnejší pocit.
Pocit, že práve o to ide.
Že kým sa nás nebudú nenávisť, vraždy, vymazávanie skupiny našich spoluobčanov etc. dostatočne dotýkať a trápiť nás dostatočne na to, aby sme proti tomu aj niečo urobili, nič sa nezmení.
A ak niečo, tak len tak, ako sa zmenilo Slovensko s jeho supervládou, superprezidentom a superústavou odvtedy, ako pred tromi rokmi zomreli Matúš, Juraj a prežila Radka.
Môj syn stále žije dvetisíc kilometrov ďaleko a ja oňho takmer nemám strach. Lepšie povedané, bojím sa o neho oveľa menej, ako keď žil na Slovensku. Veď aj z tohto leta, kedy tu na pár dní bol, si odniesol zážitok, ktorý nás oboch utvrdil v tom, že je vlastne fajn, že nežije na Slovensku, alebo teda, veľmi rád by na tom Slovensku žil, keby tu žilo menej osôb šíriacich nenávisť. Nie voči "LGBTI+ téme," a "téme inakosti." Voči Ľuďom LGBTI+.
Možno by mnohým diskutujúcim, politikom atď. (a hlavne tejto krajine) najviac prospelo, keby dokázali pochopiť aspoň toľko, že tu nejde o tému, tu ide o životy, zdravie a rodiny Ľudí.
Matúš, Juraj, Radka a tisíce ďalších, nie sú "téma." Sú a boli Ľuďmi, životmi, snami, blízkymi, priateľmi, láskami...
A tej našej klérofašistickej, extrémistickej, nenávistnej časti tejto spoločnosti, neurobili nič. Len "mali to šťastie," že sa do nej narodili.
A keďže bytostne verím aj na toto:
„Na to, aby zlo zvíťazilo, stačí málo:
aby dobrí ľudia nerobili nič,"
píšem aspoň tento blog.
Aj keď ním toho veľa nezmením. Vlastne, asi ním nezmením vôbec nič. A to, v akej spoločnosti žijem, ma bude trápiť naďalej. Lebo niekde dnes zaspávajú matky, príbuzní a priatelia Matúša a Juraja. A všetkých iných, priskoro mŕtvych, ktorí zomreli len vďaka tomu, že im tá spoločnosť núkala príliš prázdne slová a príliš nenávistné činy.
My ostatní budeme ticho dokedy?
