Áno, ja viem.Viem, ako ti, milý môj čitateľ, asi je. Keď počúvaš klamstvá, vidíš, čo sa deje, od lykožrútov, cez basy.., slovienske národnie stožiare..po Kittsee a ešte ďalej..
Napriek tomu, že som tým ohrozila svoje zdravie, bola som na oboch protestoch. Proste som musela. A hoci silných momentov bolo viac ako dosť, išla som domov s pocitmi, aké tu zrejme všetci, ktorí túžime žiť v demokracii a v právnom štáte, asi máme.
Je o čom písať(žiaľ)aj formou, ktorou obvykle píšem. Tento blog bude iný. Chcem Ti, milý čitateľ, povedať, že som sa práve vrátila z Devína.(Toho, čo Tomáško a spol. ešte neznormalizovali)
Tribute to freedom. Pocta slobode. Podujatie, ktoré sa konalo pätnásty krát. Pre mňa prvý. A chcem veriť, že nie posledný.
Chcem Ti, milý čitateľ, povedať, že až z tohto podujatia som sa vrátila "celá."
"Je čierne na bielom, že iba v pravde sa cítim celou." (Sima Magušinová)
S pevným presvedčením, že SLOBODA NIKDY NEZANIKNE.
NOSÍM_E SI JU V SEBE PRÍLIŠ HLBOKO NA TO, ABY NÁM JU MOHLI VZIAŤ.
Tak, ako nezanikne kultúra. Tá, čo je viac, ako sloviensky narodný kroj, len upravený tak, aby sme v ňom boli pekní..ako všetok fejk z Wishu..
Nie, nemožno si zatvárať oči, pred tým, čo sa deje v tejto krajine. Nie, nemožno mlčať, ba až mlčať neslobodno..
Ale prvýkrát, po veľmi, veľmi dlhej dobe, cítim, viem, nie, že bude dobre.. ale, že, "to, čo potajme nosím v srdci, nespália." (Jana Kirschner)
"Smú," ale nemôžu. A to ich desí najviac.My, my všetci, ktorí považujeme slobodu za hlavný pilier demokracie.
My, my všetci, ktorí nemlčíme.
My, my všetci, ktorí stojíme pevne pri sebe, lebo vieme, že len to je cesta, ako poraziť zlo.
To, čo nám vezmú, nestojí ani na opozičných politikoch, je to na nás, ľuďoch. A je nás viac, ako by sa na prvý pohľad, mohlo zdať.
SLOBODA NIKDY NEZANIKNE.(ani, keď si ju necháme(?)vziať.)
"Nie sme tu len kvôli skvelej hudbe, sme tu najmä kvôli slobode," znelo z pódia. Opakovane. Viem, že sme boli.
A netrebalo nám na to kričať, byť vulgárny, byť nenávistný. Vravela som si, sem by mali prísť. Naša veľkomožná, ten jej ľudácky tajtrlík i Najvyšší. Aby vedeli, že "takto sa to robí do psej matere."
Ako vyzerá slobodné umenie a kultúra. Ako to vyzerá, "keď sa šíri tá rakovina zhubného liberalizmu."
Ľudia, ktorí sa usmievajú, ktorí sa smejú. Na tých druhých, na cudzích.(Cudzích?) ktorí nešomrú, keď v dlhom zástupe kráčajú na hrad, hoci slnko ešte stále svieti naostro.
Ľudia, ktorí nešomrú, keď po koncerte schádzajú ešte v dlhšom rade z Devína. Ľudia, ktorí za sebou nenechávajú odpadky.
Ľudia, ktorí tancujú. Bosí. Naplnení slobodou až po okraj. Spievajúci. Spojení. V spojení.
Nespolieham sa na opozičné strany, spolieham sa na nás. Na všetkých, ktorí nemlčia. Ktorí robia čokoľvek. Čokoľvek, čo môžu.
Snažia sa. Snažia sa, aby im nevzali. To, na čom záleží najviac. Putá, čo niG(k)to nesputná. Šírením klamstiev a nenávisti. Hesiel a fráz z dôb minulých...
Spolieham sa. A po dlhej dobe verím.
Lebo to je to, čoho sa v skutočnosti, boja naši veľkomožní totalitári, najviac.
Slobody. Slobodných ľudí.
"Kdo, když ne my, kdy, když ne teď! “ (Mgr. Květoslava Morávková,1989)
SLOBODA NIKDY NEZANIKNE.
Len to som Ti, milý čitateľ, chcela týmto blogom povedať..a asi aj pripomenúť...asi aj sebe. A želala by som si, aby sme si na to ty i ja, spomenuli, keď opäť otvoríme noviny. Keď sa budeme cítiť beznádejne, bezmocne a frustrovaní.
"Naděje prostě není optimismus. Není to přesvědčení, že něco dobře dopadne, ale jistota, že má něco smysl – bez ohledu na to, jak to dopadne." (Václav Havel)
Nebude to dobre, no konečne mám nádej, že vieme ako zostať slobodní.
Kdo, když ne my? Kdy, když ne teď?
"Ak túžiš lietať
Riskuj pád
Veď vždy je tu niekto
Kto ťa má rád
Má ťa rád
Chyťme sa za ruky
Duša je krajinou
V nej sa viac nemusíš báť
Zastavme bozkom svet
Netúžim po inom
Čo viac si môžeme priať?" (Katka Knechtová)
