Dnes som chcela písať niečo úplne iné, lebo je nedeľa, lebo potrebný výdych. Lebo okrem "zúrivého písania," mám aj bytostnú potrebu "svietiť." Písať a hovoriť aj dobré "obyčajné" príbehy. Aby sme nezabudli (a ja s vami), že láska a dobro, "maličkosti" sú oveľa viac, ako politika. Aspoň na chvíľu zabúdať, v akej krajine sa nachádzam.
Do toho prišla pani Malíková, teraz tuším Belousovová. "Zastavte to LGBTI šialenstvo!," píše "pani" Anna. Ktorá, aktuálne kandiduje do EP za stranu Republika. A tak, ako mnohí iní (Ahojte precedovia), si ako hlavnú tému vybrala LGBTIQ+ menšinu.
Lebo Židov sme už vyviezli a Rómovia už tiež nie sú až v takom kurze ako voľakedy..
"Pani" Anne, okrem iného, vadí, že na univerzite v Prešove, sa konajú eventy pre LGBTIQ+ ľudí.
„Príkladom, ohlupovania mladých sa stala bohužiaľ aj Prešovská univerzita. Nielen mňa, ale hlavne ministerstvo školstva by malo zaujímať, z akého dôvodu sa na tejto štátom podporovanej vysokej škole organizujú LGBT eventy. Čo tu už totálne všetci osprosteli?! Je na čase sa konečne zobudiť z toho strachu a poslušnosti. Dokedy sa budeme pasívne pozerať na to, ako nám ničí náš svet hŕstka bláznov ?! Aj toto by mali byť dôvody, prečo ísť voliť 8.6. zástupcov do európskeho parlamentu,“ uviedla.
"Vážená pani" Anna, tak takto.
Hoci mi z vás je na vracanie, skúsim zostať slušná. A hoci vy tiež netušíte, čo je demokracia, inak by ste sa nemohli takto sprosto pýtať, takže to, čo píšem, nepochopíte, nevadí.
Ministerstvo školstva by teda podľa vás malo zaujímať, prečo si dovolí univerzita v Prešove umožňovať občanom tohto štátu, ktorí patria k tejto menšine, sa stretávať.
Ja si zase myslím, "pani" Anna, že skôr by malo zaujímať OČTK a ministerstvo vnútra, či tak náhodou nepáchate trestný čin podnecovania nenávisti podľa § 423 a 424 Trestného zákona.
Taktiež som presvedčená, že s týmto videním sveta, milá pani, patríte skôr do ruskej Dumy. Ako do europarlamentu v Bruseli. A keďže v "matičke Rusi," už prijali mnohé "super" zákony proti LGBTIQ+ menšine, iste by ste sa v tom svete, cítili lepšie.
Neohrozoval by vás ani ten "prašivý, liberálny a satanistický Brusel," do ktorého sa túžite dostať, ani LGBTIQ+ ľudia a ani tí, ktorí veria demokratickým hodnotám.
A naopak, vy by ste svojimi sprostými slovami a činmi plných nenávisti, nemohli ohrozovať týchto ľudí, žijúcich na Slovensku. Proste "win-win."
Ďalej ste "pani" Anna napísali: „To, že sa zameriavajú predovšetkým na mladých, nie je náhoda. Potrebujú si vychovať nových ľudí. Úplne jednoducho povedané takých, ktorí sa budú zaoberať hlavne tým, aké majú pohlavie, že im pritom unikne, kam smeruje spoločnosť, v ktorej žijú a nebudú sa miešať vládcom do vládnutia. Budú sa toľko zaoberať tým, čo majú medzi nohami, až im unikne, že v hlave majú prázdno."
"Vážená pani" Anna, tak takto.
Podľa mňa máte v hlave oveľa väčšie prázdno, ako môj LGBTIQ+ syn. Lebo, okrem iného, je v prvom rade syn. Človek. A ja som v prvom rade jeho matka. A až potom matka LGBTIQ+ dieťaťa.
A na to, že moje dieťa, môj syn, patrí k akejsi menšine, si spomeniem vždy až vtedy, keď ho ľudia ako vy dehumanizujú, urážajú, alebo rovno ohrozujú. A dovolím si tvrdiť, že môj syn to má rovnako.
Lebo, jediný, kto deň čo deň rieši, kto má čo "medzi nohami," koho miluje a s kým si praje žiť a založiť rodinu, ste vy a vám podobní.
Tí LGBTIQ+ ľudia, "milá pani," totiž na rozdiel od vás, žijú svoje životy. A jediné, čo chcú od vás a vám podobným, je svätý pokoj. A ešte také "hlúposti" ako, aby aj tento štát dodržiaval ich základné ľudské práva.
Aby nemuseli žiť v spoločnosti, kde ich vy a vám podobní, môžete deň od Boha dehumanizovať a podnecovať širokú verejnosť k nenávisti voči im.
To isté si želáme i my, ich matky, ich príbuzní, priatelia, najbližší.
Tento blog mal byť pôvodne o mojom starom otcovi. Žil na dedine, ale jeho svet nebol obmedzený na poľné cesty. Bol lesník, horár a poľovník a nikdy by nesúhlasil s tým, čo dnes robia kdejakí "tarabovci a huľiakovci." Jeho rodinu by sme mohli označiť za "tradičnú," s tou istou ženou prežil 60 rokov. Narodil sa a vyrastal v inej dobe. To mu nebránilo, aby to moje LGBTIQ+ dieťa miloval.
Neznášal nespravodlivosť a krivdu. Zlo a neprávosti.
Jeho srdce bolo veľké ako zvon a krásne ako hora, do ktorej ma brával. Už je to veľa rokov, chýba mi často, v tomto období, deň za dňom viac. Dala by som všetko za to, aby sa vrátil, usmial sa na mňa svojimi hlbokými modrými očami a objal ma. Dedo bol ako hora i výzorom a ja som v tom objatí vždy čerpala silu ísť ďalej, nech sa dialo čokoľvek.
A hoci by som za to dala všetko, som "rada," že sa toho, čo sa deje v tejto ľudáckej krajine, nedožil.
Presne viem, čo by vám odkázal. Keby môj starý otec ešte žil, hnal by vás svinským krokom "milá pani." (a ďalší...)
"Všetko bude v poriadku," povedal by mne. Máš pravdu, drahý, neboj sa, už dopisujem a beriem psa niekam do prírody. Lebo, ako si ma učil, je len na mne, koľko tej nenávisti si k sebe pustím.
