„Slováci, ukážte sa. Dokážte svojmu premiérovi, že pri ňom stojíte v týchto ťažkých chvíľach. Je čas naozaj ukázať, že my sme tu doma! Pán doktor Robert Fico vždy stál za nami, treba mu to vrátiť. Naša domovina ho potrebuje."
Tento status sa objavil na profile pani ministerky. Neskôr, po jeho stiahnutí, jej rezort reagoval, že "ona ho iba zdieľala."
Dobrou správou teda asi je, že tentokrát profil pani ministerke nik nenabúral. Ako napríklad, keď na oficiálnom instagramovom účte MK SR "hackeri" vyjadrovali nenávisť voči LGBTIQ+ menšine...
Dobrá správa je to aj preto, že potom, ako jej šéf, Andrej Danko, vyhlásil, že "strana vstúpila do otvorenej vojny s médiami i liberálnymi občanmi," by si našinec mohol myslieť, že je to už jej začiatok.
Lebo ak minister tejto krajiny, zdieľa status, v ktorom stojí: "Je čas naozaj ukázať, že my sme tu doma!," a zdieľaním vyjadruje svoj súhlas, znamená to len jediné.
Že my, tí ostatní, tu už doma nie sme. Len neviem, či postačí, ak sa vysťahujeme do Kittsee, alebo ďalej..
Vážená pani ministerka(a ďalší vám podobní),
osobne si myslím, že tejto krajine by najviac pomohlo, keby ste sa spamätali. A prestali, ako predstavitelia štátnej moci, spoločnosť rozoštvávať ešte viac, ako doteraz.
A znovu dodávam, že ak nás nepovažujete za občanov Slovenska, bola by som rada, ak by ste teda za mňa platili dane i svoje platy. Aj ten poplatok za smeti sa kruto zvýšil.
A o tom, ako sa tento "štát" správa k nevyliečiteľne chorým invalidným dôchodcom, sa tiež môžeme porozprávať..
Vážený pán minister Kaliňák,
hovoríte o potrebe upokojenia spoločnosti a potrebe zmieru. Druhým dychom dodávate, že k okrúhlemu stolu u prezidentky si zrejme nesadnete, že ešte o tom musíte porozmýšľať.
Vzápätí vyhlásite, že ten zmier bude, až keď sa opozícia ospravedlní za atentát na premiéra.
Prepáčte, takto snaha o spoločenský zmier, naozaj nevyzerá.
Vážený pán Gyimesi,
dno, ktoré sa vám podarilo preraziť, tým, že ste odporne zneužili ešte aj vraždu dvoch mladých ľudí na Zámockej ulici, ako i Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, keď ste uviedli:
„Bodaj by všetci tak úpenlivo žiadali o zmierenie aj po vražde na Zámockej, či vo Veľkej Mači,“ je neuveriteľné. Ešte pod tým dnom tej Mariánskej priekopy.
"Z nenormálnosti sa stáva normálnosť a naopak to, čo sa považovalo po tisícky rokov za normálne, tu sme už v takej situácii, že sa to máme hanbiť povedať, lebo s tým niekomu ubližujeme,“ uviedli ste 12. novembra 2022.
Na Zámockej boli dvaja mladí ľudia zavraždení presne mesiac pred tým.
Takže, aby som zostala v medziach slušnosti, na vás len pár otázok:, "Aj vy ste vtedy túžili potom zmieri?" "A čo ste preň robili?" "A čo preň robíte teraz?"
Prosím vás, tých menovaných zavraždených ľudí, si už nikdy neberte do úst.
Nie na ďalšie rozoštvávanie spoločnosti. Môžete sa akurát tak hanbiť..
Je jedna hodina ráno. Za mnou desať hodín v práci a vďačnosť, že vďaka tomu, som viac "úžasných zmierlivých vyjadrení" našich mocných, nestihla.
Aj z tých pár, mi ale začína byť jasné, že posledný by mal v tejto krajine, ktorá už dávno nie je štátom, potichu zhasnúť.
S nenávisťou sme neprestali, práve naopak. Povedie nás priamo do pekla.
A buď sa s tým teda asi treba zmieriť, alebo odsťahovať. Veď vlastne občanmi už aj tak nie sme..
Ešte za jedno som Bohu, takto o jednej ráno, vďačná, hoci ma bolí celý môj malý chatrný človek. Že som ten deň znovu strávila v neslovenskej firme. Všetci sme sa zdravili a usmievali. Používali "dakujem" a "prosím." Je to ako prejsť dverami v skrini..do Narnie..
Anciáša.. prečo to nevieme, keď to vedia oni?!
Možno, keby politici stíchli, my "bežní" by sme znovu objavili hukot človečiny.
Viem, nestane sa. V posledných mesiacoch som stratila všetko, "čo som mohla," tak ma prosím nechajte, aspoň chvíľu, ešte snívať.
O dobre, o láske, o nádeji. Že sme ešte Ľudia.
