Kto ešte nebol označený za triedneho nepriateľa, nech sa hlási u súdruha Žinčicu.. Aj tak by sa tento článok mohol volať. Ako za rokov nielen normalizačných, ale i tých, ktoré im predchádzali, kedy nám vládli kresťania plní milosrdenstva a ochrany "toho nášho slovenského."
Keď sa im podarilo identifikovať, že za všetky útrapy ľudu slovenského, môžu Židia, ako prví sme sa s vervou pustili do vyvážania tejto časti vlastných občanov. A ako rád poukazoval vtedajší premiér, zákony voči Židom sme v našom štáte aplikovali najprísnejšie. Aby si za nás ani ten Hitler hanbiť nemusel...
V časoch najtvrdšej normalizácie, nás znovu ohrozoval akýsi triedny nepriateľ. Veľmi zjednodušene ním bol každý občan, ktorý zvládol a chcel logicky uvažovať a kriticky myslieť. A ktorý túžil po slobode.
Je rok 2024 a pomaly už neprejde deň, aby vládna moc na niekoho nezaútočila. Za tie roky sme to zjavne "dotiahli k dokonalosti," a tých triednych nepriateľov je už toľko, že by ich súdruh Žinčica spisovali veru poriadne dlho..
Ak by sa ešte niekomu zdalo, že zrušenie RTVS, hľadanie "pravej slovenskej kultúry," útoky na tretí sektor, médiá, menšiny a časť občianskej spoločnosti, nedokazuje návrat k dobám minulým, odporúčam do pozornosti "Zákon o niektorých prechodných opatreniach v oblasti tlače a ostatných hromadných informačných prostriedkoch" (zákon 127/1968), uznesenie z dňa 30. augusta 1968, na základe ktorého bol pri Predsedníctve vlády vytvorený Úrad pre tlač a informácie. Ešte predtým, v roku 1953 vláda zriadila "Hlavnú správu tlačového dozoru." A mnohé ďalšie..
Pred pár dňami som sa rozprávala s inou matkou, ktorej dieťa patrí k LGBTIQ+ menšine. Zhodli sme sa, že oveľa viac, ako to, čo tu predvádza vládna moc, bolí vedomie, že toto je asi len obraz našej spoločnosti. Že jej väčšina chce hľadať vinníka ďalej. Aj v (nielen) našich deťoch.
Všímam si to aj v online priestore, kde deň, čo deň čítam nenávistné komentáre. Končia väčšinou tým, že keď ešte "zakážeme to i ono," a "tých, či iných vysťahujeme," potom už nám tu bude hej. Kultúra bude iba slovenská, slovenská a žiadna iná.. a tak ďalej.
Rezignovali sme na dialóg a diskusie. Znovu máme "protislovenských" občanov, poľujeme na nich pomaly už tak ľahko, ako na tie medvede.
To, čo robí akákoľvek vláda, je jedna vec. Otázkou zostáva, čo budeme my, ako spoločnosť, ľudia žijúci v jednom štáte, robiť ďalej.
Vrátime sa späť? Alebo tam ešte stále sme? A kam nás to dovedie?
A znamená byť "pravým národným Slovákom" nenávidieť všetko iné? Ak áno, potom si s tou národnou kultúrou nenávisti, naozaj vystačíme.
