Zuzana Čaputová je symbolom, nositeľom zmeny. Je prirodzeným pokračovaním Andreja Kisku. Ten nebojoval výrazne proti vláde, ale nebol ani za ňu. Nesúhlasí so štýlom vlády, ale je v tom celkom opatrní. Zuzana Čaputová aktívne bojovala a bojuje proti oligarchii, napríklad proti pozostatkom Mečiarizmu. Preto je logickým krokom vpred tým správnym smerom.
Maroš Šefčovič by bol kompetentným prezidentom. Má kontakty, má prehľad, je vzdelaný vo fachu. Je však prežitkom komunizmu. Je len ďalší z členov Smeru, ktorý bude mať také presvedčenie akým najľahšie presvedčí voličov. Záleží mu na kariére nie na krajine. Prezident by však mal mať pocit zodpovednosti nie len za seba a svoju rodinu, ale aj za štát, ktorému slúži. A to vôbec nie je jednoduché.
Prezident je prvý občan, vzor pre ľudí. Nemá ohýbať svoje názory kvôli peniazom. Má byť reprezentáciou, až stelesnením toho čím si krajina prechádza. Nemusí s ním každý súhlasiť, ale mal by smerovať diskusiu správnym smerom. No hlavne by mal byť bezúhonný. Keď niekto kandiduje za akciovú spoločnosť Smer-SD, jeho motivácia je pochybná. Keď tak veľmi chce byť nezávislý tak načo?
Maroš Šefčovič je progresívny, liberálne zmýšľajúci človek. Alebo konzervatívec? V Únií jedno, na Slovensku druhé. Takéto správanie je opäť prežitok bývalého režimu. Strana má pravdu, strana ťa zastreší, predá. Mysli si čo chceš, len to zbytočne nehovor nahlas. Nemôžeme mať prezidenta, ktorý bude stále hovoriť ako nám je dobre a iba medzi rečou dodá, že by mohlo byť lepšie. Plastový úsmev Šefčoviča je preto krok späť.
Ak chce Slovensko napredovať, prezident by mal byť kritický. On je jeden z mála občanov, ktorého názor je naozaj vypočutý. Nie, nemal by vláde hovoriť aká je super, mal by stále pripomínať čo ešte treba. Homosexuáli ani židia skutočne nechystajú inváziu. Ani Američania. Práve preto je pre celé Slovensko tak atraktívna prezidentka, ktorá nehovorí o týchto hlúpostiach, ale o reálnych problémoch.
Je symbolom toho, že bolo dosť. Šefčovičov plastový úsmev lezie mnohým na nervy práve preto, že symbolizuje akúsi stagnáciu spoločnosti. Nikam krajinu nesmeruje, netvorí, len tak sa zvezie a vždy je spokojný. Alebo povie, že je zle a bude spokojný, že to povedal. Veľa ľudom je toto sympatické, lebo je to jednoduchšie ako „riskovať“ v úrade odvážneho človeka čo sa nebojí ísť dopredu. Dokonca ženu!
Zuzana Čaputová nezvýši platy o 1000 eur a nevyrieši nezamestnanosť. No budeme sa môcť spoľahnúť na to, že bude našim hlasom, kde nás nebude počuť. Alebo kde si budú zakrývať uši.
A práve preto je Zuzana Čaputová viac ako len nezávadnou kandidátkou na prezidentku. Je symbolom nového Slovenska, na ktoré budeme môcť byť raz hrdí.