Ozrejmenie samého seba
V prvom rade poviem na rovinu, že som liberál a slniečkár. Tieto označenia sa dnes často považujú za urážlivé, no ja sa k nim hrdo hlásim. Považujem ich totiž za isté rodinné dedičstvo. Nejde teraz len o môjho starého otca, pána Miroslava Kusého, ale aj o celú moju rodinu z tejto strany. Nestojím však za týmito hodnotami, lebo by som musel. Liberálne hodnoty, často označované za hipisačinu tvrdého kalibru, považujem za jediný spôsob, ako sa so všetkými spoluobyvateľmi zemegule úspešne nepozabíjať...
Čo vyznáva taký slniečkár
Za najviac ústrednú hodnotu považujem toleranciu. Nemyslím tým, že sa len tak usmejem na niekoho, kto bude hajlovať na SNPčku, ani že sa len tak zachichocem, keď ma niekto na ulici kopne do hlavy. Myslím tým, že nebudem súdiť ľudí kvôli ich histórií či predsudkom. Ja som biely. História belochov prešpikovaná vojnami a nenávisťou by ma mala okamžite všade diskreditovať. Nie je tomu tak, pretože.... No prečo? Lebo nás je väčšina? Teraz čisto pragmaticky, ale čo keď raz nebude? Napríklad Rómska menšina je už roky segregovaná na základe predsudkov a radikálnych jednotlivcov. Môže za to komunita ako celok? Toleranciu a porozumenie a napríklad aj Rómska otázka by bola vyriešená...
S toleranciou súvisí aj umenie kompromisu. Opäť čisto pragmaticky. Odmietam urobiť dohodu. Náhodou sa mi podarí vyhrať vzniknutú hádku. Presadím svoju cestu. Je vysoká šanca, že jedného dňa mi to tá druhá strana vráti aj s úrokmi. Odmietať kompromisy preto považujem za krátkozraké a nelogické. Avšak, pozor! Robiť kompromisy sa dá iba s reálnymi nápadmi a návrhmi. Dohoda s nejakým náckom, že mu dovolím násilie a rasizmus, ale iba „trochu“, je nemožná. Veľmi rýchlo sa toto „trochu“ môže vymknúť z pod kontroly a ohroziť celú spoločnosť. A preto sa ako slniečkár snažím o kompromisy, ale na Kotlebu hlásam rázne FUJ.
Cieľ slniečkára
Okrem dosiahnutia NWO a absolútnej nadvlády Židojašterov mám aj iné ciele. Uvedomujem si, že uprednostniť xenofóbiu pred toleranciou znamená dystópiu. Kniha 1984 veľmi pekne ilustruje ako vyzerá spoločnosť, kde sa zastavil pokrok. Prispôsobovanie sa zmene a objavovanie nového je pre človeka azda najviac prirodzené. Tváriť sa, že príchod nových kultúr do starej Európy ju nezmení, je hlúpe. Xenofóbne odmietanie tejto zmeny je však tiež hlúpe. Čisto historicky, práve tí, ktorí zmenu akceptovali a pochopili ako dosiahnuť kompromis, často končia na úspešnej strane dejín.
Mária Terézia aj s Jozefom II. stáli na čele reforiem v konzervatívnom Rakúsko-Uhorsku. Prekonali tvrdý konzervativizmus a dnes ich vnímame ako snáď najúspešnejších panovníkov, akí tu vládli. Opakom je napríklad konanie Ruska po 2. svetovej vojne. Vojenské potlačenie zmeny smerujúcej k demokratizácií spôsobilo stagnáciu východného bloku Európy a celosvetovú traumu zo studenej vojny. Ako slniečkár chcem Slovensko držiace krok zo zmenou. Vždy lepšie, ako keby nám vládol polonahý Putin...
Slniečkár pragmatik, realista
Nalejme si čistého vína, to, že sa všetci heterosexuáli a homosexuáli a bieli a čierni a červení a fialoví a modro-ružoví so zelenými pásikmi pochytajú v kruhu za ruky, neprinesie ani prosperitu ani svetový mier. Ako sa však vraví, viac ľudí viac rozumu. 10 ľudí sa poháda, lebo má rôzne farby vlasov. Zrazu vzniká skupina 5 radikálnych ryšavcov snažiacich sa o genocídu na 5 anarchistických blondiakoch. Keby sa však spojili, vymyslia šampón, ktorí urobí vlasy každej farby nádherne voňavými. A ja ako slniečkár chcem len aby sme všetci mali voňavé vlasy. Prípadne plešiny...
Tak sa preboha nehádajme, kto viac smrdí. Všetci smrdíme. A všetkým nám treba šampón.
Toť obsah a idea hlavy slniečkára...
