Šoférujem zodpovedne a teda nešoférujem. Kamarát oslavoval včera narodeniny a ja si teda užívam výhľad z miesta spolujazdca. Pred Čertovicou sa vymieňame. Zostatkový pominul, ale prší a cesta sa diabolsky kľukatí. Čert to ber! Úspešne dorážame do Bachledky. Chata čaká a ja sa neviem dočkať. Sneh tam pochopiteľne nie je, lyžiarske stredisko zavreté. Ešte že máme lyže...
Sneží. Ako pekne to sneží! Toľko bielej radosti! Kaliňák, Počiatek, nože poďte! Obedujem babkine rezne, život je krásny! Idem na prechádzku so psom! Derieme sa cez sneh do kopca, ježis to je paráda! Po návrate sa poberáme kúpať do nejakej tej termálnej vodičky. Auto je zasypané. Tenisky, tepláky a pod nimi plavky. Asi si ublížim. Roztláčame auto, ocitá v bahne, koleso sa pretáča, vrhá bahno na mňa, mám krásny bahenný pás od topánok až po okuliare a vlasy. Zima je blbosť.
Kúpeme sa v horúcej vode. Vedľa mňa plávajú kusy kože, našťastie ich vidno len na povrchu. Poliaci, Rusi a Česi sa opúšťajú v hlučnej diskusii a pri bazéne vystupuje kapela pochybnej kvality. Teda no, jeden týpek spieva do playbackovej hudby, ak je aj také niečo kapela. Parádne laserové svetlá mi svietia rovno do zreníc. Zaspievam si ešte Čardáš dvoch sŕdc a môžeme ísť.
Nasnežilo aspoň 4 metre. Možno menej, ako Bratislavčan to mám trochu skreslené. My totiž solíme aj suchý asfalt. Ideme na kolektívnu prechádzku so psom. Len ten pes sa moc neprechádza. Krátke nožičky, zabára sa po hlavu. Nesiem ju na rukách a užívam si pocit studeného mokra v topánkach. Pokladám psa a kotúľam sa dole svahom. Na jednej strane som mokrý a je mi zima, na strane druhej oplývam nefalšovanou radosťou malého dieťaťa.
Vstávam o 8:30 a som hrdý na to ako hrozne skoro som vstal. Dnes totiž idem lyžovať. Platím 21 eur a 50 centov za 4 hodiny. Po hodine si zlomím viazanie na lyžiach. Požičiavam si lyže v požičovni. Nadávam na toho debila, ktorý neoznačil obrovské drevené schody pod snehom. Nadávam aj sebe, že chodím mimo zjazdovku cez miesta, kde sa vyskytujú obrovské drevené schody, ktoré lámu viazania.
Vraciam sa na chatu a konzumujem životu nebezpečné množstvá kapustnice. Cítim sa viac ako kapusta, než ako človek. Potom konzumujem životu nebezpečné množstvá údeného a klobás. Cítim sa ako prasa. S pohárom whisky pripíjam na naše zdravie a pozerám Princeznú so zlatou hviezdou. Pelíšky som tento rok nevidel, princezná mi bude musieť stačiť.
Vraciam sa domov s pocitom dobre nevykonanej práce. Neurobil som nič produktívne. Spytujem si svedomie a cítim sa zle. Potom si spomeniem, že o chvíľu bude Silvester. Predsa len budem mať čo oslavovať! S hlavou hore pozerám do budúcnosti.
