Sedím v kaviarni v Leuvene, v Belgicku a aj napriek tomu, že by som nemala, nedá sa mi nepočúvať konverzáciu pri vedľajšom stole, medzi piatimi študentmi univerzity z rôznych krajín. Jeden z dôvodov, prečo mi to nedá - okrem teda toho, že hučia na celú kaviareň - je aj to, že jedna z nich veľmi nahlas kritizuje všetko slovenské a presviedča všetkých ostatných pri stole, že práve Slovensko je tou najhoršou krajinou na život a nie je mu už pomoci.
Stačí mi 10 minút na to, aby som z ich konverzácie pochopila, že ona sama je Slovenka.
Je to niečo, čo vidím často a čo je pre mňa ako Slováka v zahraničí zaujímavé sledovať. Nie je to málokedy, čo na uliciach vidím napríklad Grékov, Indov, Turkov, Španielov alebo Srbov zhlukovať sa a možno až príliš nahlas púšťať svoju hudbu a inými spôsobmi oslavovať svoju komunitu. Priateľ je Grék a sám sa musí aktívne brániť tomu, aby ho ostatní Gréci, čo tu žijú, pravidelne do týchto aktivít zahŕňali.
Na druhej strane, zdá sa, že pre mnoho mladých Slovákov čerstvo v zahraničí je najväčším komplimentom, keď lokálni ani nezistia, že sú Slováci. A pokiaľ to náhodou zistia, tak ich druhým gólom je uistiť všetkých naokolo, že svoju krajinu nemajú radi a nič tam nefunguje.
V istom ohľade je dobré integrovať sa a nerobiť problémy, keď už sa niekto do zahraničia vyberie. Vec, ktorá je na tom pre mňa trochu smutná je však to, že často tieto pohnútky nevychádzajú ani tak z rešpektu pre lokálnu kultúru ako z toho, že mnohí Slováci jednoducho Slovensko naozaj nemajú radi.
Kolega sa minule smial. Cestuje stále a hovoril mi, že väčšinou, keď ľuďom povie, že navštívil ich krajinu, tak ich prvá otázka je, že či sa mu tam páčilo a kam prešne šiel. Nedávno ale stretol Slováka a keď mu povedal, že dva roky dozadu bol v Bratislave, jeho prvá reakcia namiesto toho bola "a prečo by si tam kedy chodil?".
Prečo sme takíto? Podľa toho, čo niektorí rozprávajú, mám pocit, že žijú vo Venezuele alebo Myanmare a nie na Slovensku.
Nechcem, aby to vyznelo tak, že vravím, že na Slovensku nie je čo zlepšovať. Definitívne je, vo veľa ohľadoch. Kritiku absolútne treba, ale ideálne takú, ktorá môže byť na nejakom leveli konštruktívna - a tu si myslím, že sme sa v niektorých ohľadoch na Slovensku dostali ďaleko za ten bod. Mám pocit, že mnohí Slováci zašli až do bodu takej národnej sebanenávisti, že už ani neveria, že sa Slovensko zlepšiť môže a nemajú teda motiváciu mu v tom ani skúšať pomôcť. Načo protestovať a bojovať za lepšiu krajinu, keď môžu rezignovať alebo, ak to ide, ideálne odísť.
Je to doma ale naozaj také strašné v porovnaní so zbytkom Európy?
Čo napríklad vzdelanie? Vo výsledkoch PISA sme skončili za Západom a zbytkom V4, ale pred Islandom a Gréckom, Balkánom (a odteraz budem Grécko počítať medzi Balkán, pretože pri väčšine štatistík sú na tom podobne - aj keby sa so mnou priateľ asi rozišiel kebyže to vidí :) ) a Východnou Európou.
Vzhľadom na to, aké sú na Slovensku podmienky pre učiteľov a na školách, myslím, že to mohlo byť omnoho horšie, ale definitívne to je nie ideálne.
Znamená to teda, že Slováci nemajú zručnosti? Nie. Podľa Európskeho indexu zručností na tom nie sme vôbec zle, a v dvoch z troch kategórií (vývoj a párovanie zručností) sme uprostred a nad Európskym priemerom.
Možno zručnosti teda nejaké máme, len sme všetci extrémne chudobní a nemáme disponibilný príjem, aspoň teda oproti zbytku Európy. To tiež nie je úplne pravda, aspoň teda podľa indexu kúpnej sily, v ktorej sme na úrovni Baltických krajín, Poľska a Maďarska, a kde sme na tom lepšie než väčšina Východnej Európy, Balkánu a dokonca aj niektorých častí Portugalska.
Náš hrubý domáci produkt na našu populáciu je na tom podobne.
Tak si môžeme povedať, že to je tou vládou tu, čo tu všetko ničí a berie nám práva, slobodu a bezpečnosť.
Podľa indexu demokracie sme však aspoň zatiaľ na tom lepšie než Balkán a Východná Európa a tesne pod zbytkom/ alebo na leveli V4 a Baltických krajín.
V indexe korupcie to je niečo podobné - na úrovni zbytku V4, dokonca aj Talianska a pred Balkánom a Východnou Európou.
Čo sa slobody tlače týka, tu sme na tom lepšie než Rakúsko, Španielsko, Taliansko, Poľsko, Balkán a Východná Európa.
A v indexe ľudských práv sme na tom ešte lepšie, na levele Francúzska, Talianska a pred Veľkou Britániou, Balkánom a Východnou Európou.
Slovensko na tom nie je zle ani čo sa týka kriminality a pocitu bezpečnosti v rôznych kategóriách, dokonca aj v porovnaní s mnohými krajinami Západnej Európy.
Nakoniec, aj v tom zdravotníctve (aspoň čo sa týka kvality a prístupu), ktoré je nedávno bohužiaľ pod takým tlakom, akým je, sme bližšie k Západnej Európe než k Balkánu a k Východnej Európe, aspoň podľa štatistík z Európskej Komisie z roku 2018 (odvtedy nové nevydali).
Je čo zlepšovať? Absolútne. A súhlasím, že "byť v strede" nie je ideálne a treba sa vždy snažiť veci zlepšovať. Napriek verejnej naratíve, Slovensko však na tom očividne nie je tak hrozne, aspoň teda podľa toho, čo hovoria štatistiky. Francúzi by možno použili výraz “comme ci comme ça”. Definitívne nie sme v bode, v ktorom by sa už "neoplatilo ani snažiť".
Prečo to Slovensko teda tak veľmi nemáme radi?
Jedna vec, ktorú som si všimla, je o koľko viac pozornosti negatívne správy na Slovensku dostávajú oproti tým pozitívnym. Keď prišli výsledky z PISA, pamätám si, že väčšina článkov sa zamerala na porovnávanie len s ostatnými krajinami V4 a západom a len v tých oblastiach, v ktorých bolo Slovensko omnoho horšie - pretože to je tá naratíva, ktorá sa Slovákom z nejakého dôvodu asi ľahšie konzumuje.
Na Slovensku máme tiež ďalšiu mediálnu špecialitu - a to je písať o ľuďoch, ktorí odišli preč a ktorým je v zahraničí omnoho lepšie než im bolo doma. Ako dobre sa im tam študuje, čo všetko tam môžu robiť a ako by to na Slovensku nikdy nešlo. Toto je formát, ktorý naozaj len zriedka vidím v západných médiách - aspoň teda tých Flámskych, Holandských a Nórskych, ktoré pravidelne odoberám. Na Slovensku tento typ príspevkov vidím týždenne a Slováci ich očividne konzumujú veľmi radi.
Vo Francúzsku, Taliansku, Nemecku a Rakúsku sa začali do vlády dostávať neonacisti, v niektorých krajinách v omnoho väčšom počte než na Slovensku. V mnohých západných krajinách tiež už roky stúpa kriminalita; v Nemecku o 10 percent ročne vzrastá množstvo útokov nožmi, v Švédsku sa nekontrolovateľne rozširuje násilie kriminálnych gangov. V Holandsku je taká bytová kríza, že mnohí študenti musia na začiatku akademického roka prespávať v hosteloch alebo aj stanoch, kým sa im niečo podarí nájsť. V Antwerpách aj v Rotterdame musia vyšší príslušníci policajných síl aj vo voľnom čase nosiť nepriestreľné vesty kvôli nebezpečiu z obrovských sietí organizovaného zločinu, ktoré tam prosperujú. Nikdy som ale v týchto regiónoch nepočula ľudí tak nadávať na vlastnú krajinu ako to robia Slováci.
Problémy sú všade a nebudú vyriešené tak, že sa všetci vzdajú a poprípade odídu, ak môžu.
Jedna z vecí, ktorá je však na nás tiež podľa mňa celkom špeciálna je to, koľko zahraničných Slovákov, ktorí už v mimo Slovenska žijú relatívne dlho, má chuť a chce Slovensku nejakým spôsobom pomôcť.
Siete ako napríklad Slovak Global Network to ukazujú. Ja sama sa snažím angažovať hlavne s mládežou v poli vzdelávania vo vede a technike a viem o mnohých ďalších, ktorí, keď môžu, tiež radi pomôžu, niekedy aj špeciálne kvôli tomu docestujú na Slovensko za vlastné zdroje. Tiež pravidelne dostávam správy od ostatných zahraničných Slovákov na okolí, ktorí chcú tiež vedieť, či sa môžu nejakým spôsobom angažovať.
Možno to je čisto nostalgia a možno to je tým, že keď už je človek niekde dlho, zistí, že aj tam veci nefungujú a lepšie sa mu podarí uvedomiť si, koľko mu toho Slovensko dalo. V každom prípade, treba to využiť. Slovensko je "work in progress" - rovnako ako aj zbytok Európskych krajín. Zlepšovať sa to tu ale začne, až keď sa nájde dostatočne veľa ľudí, ktorí to Slovensko budú mať aspoň trochu radi a budú ochotní na ňom pomáhať pracovať.
Na to, aby na Slovensku mohlo byť lepšie, musia Slováci veriť, že si to Slovensko zaslúži (a tým nemyslím vládu).
Myslím, že by sme mohli začať zmenou naratívy.
